Zachránia európske peniaze slovenskú ekonomiku?
Významný podiel na financovaní súčasných verejných investícií majú dotácie z fondov Európskej únie. Napriek tomu sa Slovensku dlhodobo vyčíta slabá participácia v procesoch čerpania týchto finančných prostriedkov. Viacerí odborníci z praxe však tvrdia, že obdobie rokov 2007 až 2013 bude v rýchlosti čerpania omnoho úspešnejšie ako prípravné obdobie, keď sa mnohé subjekty s procesom len spoznávali. Ostáva však sporné, či sa peniaze dostanú na tie správne projekty. Odborníci vyčítajú systému získavania dotácií ťažkopádnosť a zbytočnú byrokraciu či dokonca diskrimináciu súkromného sektora.
Okrem toho má štát možnosť čerpať zdroje v rámci cezhraničnej, medzinárodnej a nadnárodnej spolupráce,“ hovorí Štefan Repko, riaditeľ Krajskej rozvojovej agentúry Banská Bystrica (KRA BB), predseda Rady zástupcov Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA). „Programy cezhraničnej spolupráce existujú v každej prihraničnej oblasti so Slovenskom, teda s Českou republikou, Poľskom, Rakúskom, Maďarskom a dokonca aj s Ukrajinou.
Ďalšou nepriamou formou podpory aj v oblasti regionálneho rozvoja sú Nórsky a Švajčiarsky finančný mechanizmus – určené hlavne pre regionálnu samosprávu,“ dopĺňa Martin Gallik, riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Tatry – Spiš (RRA Tatry – Spiš). NSRR obsahuje 11 operačných programov.
„Pre regionálny rozvoj sú veľmi dôležité Regionálny operačný program a Operačný program Doprava. Oba riešia vplyvy dopravnej infraštruktúry Slovenska, ako aj všeobecne problematiku regionálneho rozvoja,“ dodáva. „Regionálny operačný program je určený predovšetkým municipalitám. Podporuje rekonštrukcie školskej a sociálnej infraštruktúry, úpravy a rekonštrukcie mestských centier.
Operačný program Doprava umožňuje podporovať výstavbu a rekonštrukcie cestnej a železničnej infraštruktúry a obnovu vozového parku železničnej osobnej dopravy.“ hovorí Karel Šasek, predseda predstavenstva agentúry pre implementáciu európskych fondov, Star EU, a. s. Oprávnenými žiadateľmi sú napríklad Slovenská správa ciest, Národná diaľničná spoločnosť či Železnice Slovenskej republiky,“ dodáva. Podľa Martina Gallika však existujú aj iné programy, ktoré riešia problematiku infraštruktúry. Napríklad informačnú infraštruktúru zastrešuje Operačný program Informatizácia spoločnosti, komerčnú infraštruktúru cestovného ruchu Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,“ dodáva.
Ktorý je najobľúbenejší?
Podľa Štefana Repka je obrovský záujem o všetky typy nenávratnej finančnej pomoci v rámci fondov Európskej únie. „Najväčší dopyt v oblasti regionálneho rozvoja zaznamenáva infraštruktúra vzdelávania, podpora podnikateľského sektora, rozvoj ľudských zdrojov v oblasti vzdelávania a zamestnanosti,“ hovorí. „Veľmi dobre si vedú Operačný program Životné prostredie a Regionálny operačný program. Je to aj tým, že mnohé obce a mestá majú pripravený zásobník projektov aj z minulého obdobia a už veľmi dobre vedia čo chcú,“ dopĺňa Karel Šasek.
Oblasť dopravy však odborník hodnotí ako trochu komplikovanejšiu. „V súvislosti s dopravou treba vnímať niekoľko rozdielov – napríklad veľký časový rozdiel v schvaľovacom procese veľkých projektov – nad 50 miliónov € (1,5 miliardy Sk). Tieto projekty neschvaľuje riadiaci orgán na úrovni štátu – teda ministerstvo, ale predkladajú sa na schválenie priamo Európskej komisii,“ dodáva.
Dosiahnuté výsledky
Na odpovede v otázkach úspešnosti čerpania fondov treba ešte chvíľu počkať. „Konečné účtovacie obdobie pre roky 2004 až 2006 bolo vzhľadom na celosvetovú krízovú situáciu predĺžené Európskou komisiou do konca júna 2009,“ hovorí Karel Šasek. „Avšak skrátené obdobie dalo jednotlivým žiadateľom skúsenosti, ako postupovať pri príprave, spracovaní a implementácii žiadostí. Umožnilo im zhodnotiť, na čo majú vlastné sily a pri čom musia spolupracovať s externými poradcami. Obdobie tiež pripravilo štátnu správu na zložitú administratívu, dodáva. Napriek tomu podľa Martina Gallika máme v úspešnosti projektov ešte stále čo doháňať a učiť sa od iných krajín.
„Úspešnosť do značnej miery závisí od nastavenia podmienok implementácie projektov a finančného manažmentu. Práve finančný manažment je pre žiadateľov mimo verejnej správy a samosprávy veľmi nepriaznivý. Systém refundácie už uskutočnených platieb odrádza mnohých žiadateľov zo sféry komerčných subjektov, alebo z tretieho sektora. Z tohto hľadiska súčasný systém kritizujú aj niektoré opozičné politické strany. Výčitky sa týkajú aj nedostatočného podchytenia nového programovacieho obdobia z hľadiska percentuálneho vyjadrenia čerpania finančných prostriedkov. Stále viac sa hovorí o reorganizácii systému, čo by však bolo možné až na ďalšie plánovacie obdobie. Otáznym však ostáva, v akom stave bude ďalšia forma štrukturálnych fondov na nové plánovacie obdobie, dodáva Martin Gallik.
Štefan Repko podotýka, že hodnotiť úspešnosť uvedeného procesu v tejto etape znamená objektívne sa pozrieť na postupy čerpania, odlišovať obdobie vypisovania jednotlivých výziev v rámci programov a samotnú prípravu projektov. „Tiež treba zohľadniť hodnotiaci a schvaľovací proces, kontrahovanie zmlúv, procesy verejného obstarávania či verejných obchodných súťaží. Na zreteli treba mať aj postupný proces implementácie projektov (od 6 mesiacov až po 3 roky) a ich monitorovanie a hodnotenie. „Úspešnosť projektov sa musí hodnotiť v tomto kontexte a nepodliehať len jednému číslu – množstvu vyčerpaných peňazí, ktoré sa dostali k žiadateľom,“ dodáva.
Kto má najväčšiu šancu?
Možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie má každý región. Úspešnosť čerpania prostriedkov v jednotlivých programoch závisí od viacerých faktorov. „Bez ohľadu na to, kto projekt podáva, majú šancu na úspech kvalitne pripravené programové dokumenty, pri spracovaní ktorých sa podieľali nielen ústredné orgány štátnej správy, ale aj sociálno-ekonomickí partneri. Šance zvyšujú kvalitne pripravení kvalifikovaní pracovníci, ktorí zabezpečujú systém riadenia a implementačný proces v riadiacich orgánoch a sprostredkovacích agentúrach,“ hovorí Štefan Repko. „Všetky tieto základné predpoklady Slovensko spĺňa. Svedčí o tom množstvo podaných projektov v doteraz realizovaných výzvach,“ dodáva.
Jedným zo zásadných faktorov úspešnosti projektu ako takého je jeho trvalo udržateľná orientácia a vysporiadané vlastnícke vzťahy. Na tom troskotá mnoho projektov,“ podotýka Karel Šasek. V súvislosti s faktormi vplývajúcimi na úspešnosť čerpania fondov poukazuje Martin Gallik najmä na administratívnu náročnosť implementácie projektov. „Je stále príliš veľká a pomerne komplikovaná. Často býva hlavným dôvodom nezáujmu súkromného sektora (okrem veľkých a stabilných firiem) o štrukturálne fondy,“ hovorí.
„Problémom môžu byť aj podmienky na posudzovanie predložených projektov. Projekty často stroskotávajú na nezmyselných prehláseniach, stanoviskách a zďaleka nezavážia skutočné hodnoty, ktoré môže projekt priniesť pre naplnenie určitých cieľových hodnôt. S tým však väčšinou nemajú problémy verejné správy a samosprávy, keďže zvyčajne majú určitý vplyv na hodnotenie a výber projektov v ich prospech.“ dodáva Martin Gallik.
Reálna úspešnosť projektov
„Z hľadiska úspešnosti čerpania financií z fondov Európskej únie sa nedá hovoriť o úspechu či neúspechu jednotlivých regiónov, ale skôr o pripravenosti jednotlivých subjektov na ich čerpanie,“ podotýka Štefan Repko. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím však riaditeľ KRA BB pozitívne hodnotí celkové zlepšenie situácie z hľadiska prístupu a záujmu subjektov o takýto spôsob financovania projektov.
„Naďalej všeobecne platí, že projekt, ktorý spĺňa všetky požiadavky určené výzvou, je úspešný,“ dodáva Karel Šasek. Podľa slov Martina Gallika v súčasnosti najúspešnejšími subjektmi sú a pravdepodobne aj budú orgány verejnej správy a regionálnej samosprávy, pretože majú finančnú stabilitu, potrebnú na zvládnutie spolufinancovania. Riaditeľ RRA Tatry – Spiš však upozorňuje na fakt, že tieto subjekty zvyknú mávať aj najväčší dosah na priebeh schvaľovania, monitorovania a evaluácie úspešných projektov. Štátne orgány navyše vo väčšine prípadov nespolufinancujú projekty vôbec,“ dodáva.
Fondy a hospodárska kríza
Krajská rozvojová agentúra Banská Bystrica zaznamenala v súvislosti so svetovou hospodárskou a finančnou krízou rast dopytu po čerpaní financií z európskych fondov. „Jeho príčinou nie je len nedostatok vlastných alebo bankových zdrojov na rozvoj vo všetkých rezortoch, ale aj snaha prekonať dôsledky krízy práve prostredníctvom využitia európskych peňazí. Žiaľ nastáva problém z hľadiska spolufinacovania projektov vlastnými, resp. cudzími zdrojmi. Existuje viacero prípadov, keď komerčné banky neposkytli už schváleným projektom v podnikateľskej sfére zdroje na prefinancovanie projektu, alebo na pokrytie spoluúčasti.
Bankový sektor je v čase krízy konzervatívnejší. Obáva sa o návratnosť takto investovaných peňazí. Rozhodnutie banky v podstatnej miere závisí od bonity podnikateľského subjektu, od dobrého nastavenia zámeru a podnikateľského plánu projektu.“ hovorí Štefan Repko. Zároveň podotýka, že tento fakt môže tvoriť jeden z problémov z hľadiska rastu dopytu po čerpaní fondov v súkromnom sektore. „Každá kríza raz musí skončiť, a priveľká opatrnosť v tomto momente môže celému procesu využívania fondov poškodiť,“ dodáva.
Karel Šasek zatiaľ nezaregistroval zásadný vplyv hospodárskej krízy, na dopyt po čerpaní fondov Európskej únie. Predseda predstavenstva agentúry Star EU to odôvodňuje predovšetkým spôsobom, akým sa pristupovalo k stanoveniu hlavných cieľov Národného strategického rámca. „Jeho prijatiu predchádzalo zhodnotenie stavu republiky ešte pred obdobím čerpania prostriedkov so stanovením cieľov, pre ktoré je učená podpora z európskych fondov. Napriek tomu Karel Šasek v súvislosti s krízou vidí určité zmeny.
„Kríza prinútila Európsku komisiu k zintenzívneniu rýchlosti pomoci. Ako príklad možno použiť nariadenie Európskej komisie, ktoré umožňuje financovať veľké projekty – nad 50 miliónov € (1,5 miliardy Sk) ešte pred schválením žiadosti. To sa týka práve Operačného programu Doprava,“ dodáva.
Určitý útlm dopytu vidí Martin Gallik hlavne pri podnikateľských subjektoch. „Súkromné spoločnosti dnes omnoho viac zvažujú, či sa vôbec pustia do projektov expanzie a modernizácie, čo si vyžaduje značné prostriedky. Mnohé radšej prežijú krízu v minimálnom výrobnom a inovačnom režime, akoby mali riskovať neúspech a následnú likvidáciu firmy. Implementácia projektu si vyžaduje značnú dávku trpezlivosti a hlavne skúsených ľudí. Tých mnohé firmy nemajú a spoločnosti, ktoré im projekt vyhotovia väčšinou takúto službu neponúkajú. Ak aj predsa len áno, väčšinu práce musia vykonať samotní majitelia, resp. zamestnanci firmy, ktorých spoločnosť len usmerňuje. Navyše, výdavky spojené s finančnou a administratívnou implementáciou projektov z oblasti súkromnej sféry nemožno platiť z poskytnutej dotácie, takže miera nákladov súkromného žiadateľa sa tým len zväčšuje, hovorí Martin Gallik.
„Kríza teda do značnej miery zasiahla aj do tejto sféry. Vplyvy sa začnú ukazovať pozvoľna, no pravdepodobne budú mať dlhodobejší charakter, ako možno samotná kríza. Napriek tomu, že vláda SR prišla s protikrízovým balíčkom aj v tejto oblasti, zdá sa, že jeho skutočná hodnota ostane zo strany žiadateľov nedocenená,“ dodáva.
Budúcnosť projektov
V súčasnom období je pomerne ťažké predpovedať akúkoľvek budúcnosť. Štefan Repko predpokladá, že súčasný rastúci trend záujmu o fondy EU bude pokračovať. Apeluje však na potrebu zintenzívnenia tohto procesu na všetkých úrovniach, aby sa nevytvárali zbytočne bariéry či byrokratické prekážky. Martin Gallik predpokladá stupňovanie tlaku na CKO a ostatné RO, aby sa čerpanie prostriedkov štrukturálnych fondov zintenzívnilo.
„Celkom určite dôjde k presunom nevyčerpaných prostriedkov z opatrení jednotlivých operačných programov do iných opatrení, kde sa bude predpokladať ich rýchlejšie využitie. Možno bude tlak aj na presuny medzi jednotlivými operačnými programami. Možno bude Slovensko chcieť pred koncom súčasného plánovacieho obdobia rokovať o predĺžení časového priestoru na uznávanie výdavkov a možno skonštatuje, že sa časť prostriedkov nepodarilo použiť a vráti ich do rozpočtu EÚ,“ hovorí.
„Určite by pomohlo, keby sa priebežne zjednodušovali systémy predkladania, vyhodnocovania a finančnej implementácie projektov. Vo vzťahu ku komplikovanosti procesu sa často odvolávame na podmienky Bruselu. Pravdou však je, že nie Brusel, ale sám členský štát si určuje mieru administratívnej náročnosti. Brusel schvaľuje len vrcholné dokumenty (NSRR, ostatné strategické materiály), za ostatné zodpovedá štát. A keďže je dnešná finančná, účtovná a ostatná legislatíva v súlade s legislatívou Európskej únie, podmienky za ktorých sa budú financie čerpať, sú záležitosťou našej republiky,“ dopĺňa Martin Gallik.
Štefan Repko tiež upozorňuje aj potrebu dať do procesov viac dôvery zo všetkých zainteresovaných strán, vytvárať väčší optimizmus prostredníctvom médií a poukazovať na dobré príklady či skúsenosti. „Všetci máme záujem, aby sme zdroje z Európskej únie využili efektívne a účinne, a nielen minuli európske peniaze, dodáva.
Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
