Vladimír Kočvara: Domácu úlohu si treba urobiť ešte predtým, ako podám projekt na EIA. Väčší investori vedia projekt pripraviť lepšie
Monika Voleková Aké chyby robia investori v príprave na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, aké je postavenie verejnosti v tomto procese? Aké sú druhy due dilligence? Čo môže pre investora urobiť poradenská firma? O týchto aj iných témach sme sa rozprávali s RNDr. Vladimírom Kočvarom, konateľom Adonis Consultu.
Aké služby poskytuje vaša firma klientom?
Ponúkame našim klientom aj tzv. due diligence environmentálnych rizík a kritérií na začiatku projektu. A práve vtedy vieme tieto veci ošetriť. V minulosti sme takéto analýzy spracovali aj pre projekt Nový STEIN, pre developera YIT Slovakia, pre ich viacero projektov v Ružinove aj v Dúbravke.
Alebo pre investičný realitný fond IAD sme mali spracované viaceré takéto analýzy. Toto vieme zastrešiť a ponúknuť ešte pred vstupom do EIA; potom, keď už je projekt v EIA, vieme previesť celým tým procesom posudzovania vplyvov. V prípade priemyselných klientov poskytujeme vybraným zákazníkom aj možnosť poradenstva počas prevádzky.
Zlievarni v Štúrove poskytujeme pravidelné poradenstvo už 6 rokov a komunikujeme aktívne s úradmi, riešime im problémy, prípady v oblasti environmentu, čiže ochrany ovzdušia, vôd, odpadov, chemických látok a podobne.
Priemyselnú stavbu postavím, začnem priemyselnú výrobu; tá trvá dlhodobo a má aj dlhodobejšie dôsledky na svoje okolie.
Áno.
Máte skúsenosti v priemyselnom odpadovom hospodárstve, v oblasti veternej energie, rezidenčnej výstavbe. Čo by ste odporúčali investorom, ktorí chcú podnikať práve v týchto odvetviach?
Aby nepodceňovali prípravu expanzie alebo projektu, aby k tomu pristupovali zodpovedne. Pretože, ako som spomínal, je tu aj reputačné riziko, keď prídu s nepripraveným projektom. Potom ho musia stiahnuť a opätovne predložiť. Nielenže stratia čas a peniaze, ale hrozí im aj reputačné riziko. Takže je lepšie si vybrať kvalitného partnera aj v environmente, v poradenskej branži, a dať sa previesť procesom, dať si poradiť.
Za tie roky (už aj dnes som mal pár) mávam telefonáty typu: „Čo si myslíte vy, pán Kočvara, čo hovoríte, my si dáme poradiť.“ A to vždy poteší, keď klient povie, že o tom diskutujeme. Vždy diskutujeme s klientmi a často sa nám stáva, že povedia: „Urobíme to tak, ako hovoríte. Znie to logicky, znie nám to prosto dobre.“ Čiže o tom to je, s klientmi si za tie roky budujeme vzťah. Máme klientov, s ktorými spolupracujeme už roky, takže vzťah je potom až osobný.
Odhaľujete riziká projektu, analyzujete územia a navrhovanú činnosť. Aké metódy pri tom používate?
Metódy sa menia v čase. Medzi najbežnejšie patrí, že si vždy ideme do terénu pozrieť lokalitu. To je alfa a omega. Nie som zástanca toho, hoci technológie idú dopredu, že si to pozriem v počítači, urobím si nejakú „desktopovú analýzu“ a to mi stačí. To určite nie, pretože sú veci, ktoré dokážu prekvapiť.
Úvod je „desktopová analýza“, pozrieme si územie na rôznych portáloch, pozrieme si riziká, kde sa nachádzajú obytné zóny, chránené územia a podobne. Ideme do terénu, používame GIS, máme zakúpenú licenciu na ARGIS. To znamená, že analýzy si robíme interne. Máme kolegu, ktorý má dron a dokáže prísť na územie a pozrieť si to aj zhora.
Na rôzne projekty si najímame expertov, odborníkov vo svojich oblastiach. To znamená, akustici, svetlotechnici a podobne, majú zakúpený softvér, ktorým tie projekty analyzujú, pripravujú. Dá sa povedať, že je to v rámci balíka pre klienta. Kupujete si čas a know-how ľudí, ktorí sú lepší experti, a vyskladá sa tím. Je to zmes od počítačových analýz až po softvérové modelovanie a niekedy snímkovanie s dronmi a podobne.
Aký výstup môže klient od vašej firmy očakávať?
Výstup závisí od projektu, často je daný zákonom. To znamená, že sú to textové správy, digitálne súbory vo formátoch, ktoré z toho vznikajú. Čiže vždy je to nejaká textová štúdia, mapky, obrázky, súbory, prípadne nejaké krátke videá a podobne.
V roku 2024 bola schválená novela zákona o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Ako to vidíte z hľadiska praxe, zjednodušil sa proces posudzovania?
Toto je vec, na ktorú sa veľa ľudí pýta. Sledujeme to a porovnávame aj s inými kolegami z brandže, ako to vnímajú. Noviel pribúda, každý rok nám nejaké pribudnú. Keď prišla táto väčšia novela, naozaj to fungovalo, mali sme projekty, kde za 3 – 4 mesiace bola malá EIA vybavená, hovoríme o zisťovacom konaní.
Povedzme si na rovinu, že 90 % projektov v EIA je tzv. malá EIA, čo je zisťovacie konanie, a zvyšok sú projekty v tzv. veľkej EIA. Dnes sa dostávame do polohy, že máme projekty na 5 – 6 okresných úradoch a ministerstve životného prostredia; na okresných úradoch nám to znova skĺzne do 5 – 6 mesiacov a viac, ako to bolo pred novelou.
Prečo sa to deje? Je tam personálny problém. Môžeme urobiť legislatívu, akú chceme, ale keď nevyriešime personálno-odborný problém, vráti sa nám to a zase sme tam, kde sme boli. Keby v štátnej správe a samospráve vedeli inštruovať svojich ľudí, ako zrýchľovať procesy…
Často mám pocit, že mladí ľudia sú na úradoch stratení. Úradník je tam v priemere rok alebo dva, potom odíde, príde nový. Ten sa musí zorientovať, zase tomu nerozumie, príde mu tam zložitý projekt, ktorý má množstvo pripomienok, on nevie, čo s tým, bojí sa toho, tak to nechá na stole len tak.
Prečítajte si tiež
Zo strany úradu by pomohlo lepšie ho zaškoliť a možno mať nejaké metodické smernice, ako postupovať v konkrétnych situáciách. Úradník je v tom stratený, bojí sa aktivistov, bojí sa to nejako uchopiť, najjednoduchšie je nechať to na stole. Nechcem povedať, že tváriť sa, že mám veľa roboty. Treba to urýchliť.
Často počúvame od klientov, že úradník nevie rozhodnúť. Keď tam príde stanovisko od aktivistu, nevie buchnúť po stole a povedať, že je to takto a takto. Zamýšľam sa nad tým a hovorím si, že je to pravda. Mal by byť ten kompetentný, ktorý je autoritou, ak nie on, tak jeho šéf. Má vedieť povedať, že toto nie je relevantná pripomienka a ideme ďalej. Ale nie, že to tam nechá mesiac stáť na stole.
Aké je postavenie verejnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie po novele z roku 2024? V čom sa zmenilo?
Po novele je to tak, že verejnosť pri malej EIA nemá v zisťovacom konaní štatút účastníka konania, ale len nezúčastnenej osoby. Ale verejnosť úplne nezaregistrovala, že došlo k takejto zmene. Účelom tohto kroku bolo zrýchliť proces vydávania malých EIA, aby sa to neustále nezasekávalo na stanoviskách. To sa do istej miery podarilo. A kde pozícia verejnosti zostala, to je odvolanie. To znamená, že ona síce pošle stanovisko, ale úrad naň nemusí prihliadať.
Prax je taká, že ho aj tak dáva investorovi, aby sa k nemu vyjadril. A potom na konci, už pri rozhodnutí, má možnosť sa odvolať. Takto to je. Bonus pre investorov je, že potom už nemá verejnosť účastníctvo v nadväzujúcom konaní z dôvodu účasti EIA. Tak to bolo kedysi – ktokoľvek sa prihlásil do EIA, automaticky bol vždy účastníkom konania ďalej.
Teraz už je len pri odvolaní a automaticky nie je účastníkom. Takže v tomto sa to pre investorov zlepšilo. Pri veľkej EIA to urobili zákonodarcovia tak, že v úvodnej časti opäť verejnosť nie je prítomná až po rozsah hodnotenia, dokonca sa rozsah hodnotenia prerokúva len medzi úradmi, navrhovateľom a spracovateľom EIA, potom pri správe o hodnotení už verejnosť nastupuje znova. Čiže tam došlo k zmene.
Keď verejnosť „nastúpi“, čo sa deje?
Ešte nemáme práve taký projekt, lebo veľká EIA trvá dlho, k tejto fáze nás ministerstvo ešte nepustilo. Ale nemyslím si, že tam bude nejaký zásadný rozdiel oproti tomu, ako to bolo doteraz pri správe o hodnotení. Lebo aj teraz pri správe o hodnotení verejnosť vystupovala aktívne. Ide skôr o zrýchlenie, v úvodnej časti máme skúsenosť s tým, že rozsah hodnotenia sa vydáva lepšie.
Predtým ste mali rozsah hodnotenia, ktorý mal 70 bodov, napríklad k veterným elektrárňam, lebo tam verejnosť dala všetky možné námietky a štúdie. Teraz má 35 bodov. To znamená, že v úvodnej časti nastal posun.
Keď hovoríme o veľkých, ťažkých projektoch, o veľkej EIA, v úvodnej časti je to rýchlejšie a je tam dôraz na vyššiu odbornosť stanoviska rozsahu hodnotenia od ministerstva; potom už nastupuje verejnosť v procese prerokovania správy o hodnotení a vo verejnom prerokovaní až po vydávanie záverečného stanoviska. Takže zmeny pomohli investorom, aby sa hýbali rýchlejšie ďalej a aby množstvo námietok nebolo až také veľké.
