Čo Slovák nevidí, tomu neverí, hovorí o obnoviteľných zdrojoch energie odborník Peter Tauš

Rozhovor obnoviteľné zdroje energie
Zdroj: iStock

Aké mýty sa najčastejšie spájajú s obnoviteľnými zdrojmi energie, vybrať si na rodinný dom radšej fotovoltické panely alebo solárne kolektory a aké všetky informácie by vám mal podať dobrý dodávateľ? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nám dal Peter Tauš, pedagóg a odborník na obnoviteľné zdroje energie (OZE).

V rozhovore s ním sa dočítate:

  • Akým mýtom o obnoviteľných zdrojoch ľudia stále veria
  • Ako sme na tom u nás so slnečným žiarením
  • Aké druhy obnoviteľnej energie majú u nás najväčší potenciál
  • Do akých zdrojov investovať pri rekonštrukcii domu
  • Či je lepšia fotovoltika alebo solár
  • Na čo slúži virtuálna batéria
  • Aká je v súčasnosti návratnosť obnoviteľných zdrojov energie
  • Prečo podľa neho dotácie deformujú trh

Snažíte sa obnoviteľné zdroje prezentovať jednoduchým spôsobom, ako sám hovoríte „polopatisticky“. Pre mnohých je to však len moderný trend. Aké jasné a zrozumiteľné argumenty by ste vytiahli na „pochybovačov“?

Na Slovensku, žiaľ, prevláda typický slovenský postoj k novinkám – pokiaľ to nemám ja (či už preto, lebo tomu neverím, alebo na to nemám), tak to nemôže byť dobré, je to zbytočne predražené a podobne.

Na druhej strane, sú na Slovensku dodávatelia a inštalatéri nových technológií obnoviteľných zdrojov, ktorí nerešpektujú základné pravidlo trhu, ktorým je slušnosť a otvorenosť. Našťastie, takých „podnikavcov“ ubúda, lebo už aj slovenský trh naberá na sile v oblasti samokontroly.

Našich študentov učíme to, čo sa snažím ponúkať aj v rámci svojich firiem – povedať zákazníkovi všetky klady, ale i zápory ponúkanej technológie! Dobrý dodávateľ by vám mal povedať nielen to, že fotovoltický systém vám vyrobí toľko a toľko energie, ale i to, že ju vyrobí hlavne v lete a hlavne v čase, kedy nie ste doma! Takže budete potrebovať buď klasickú alebo virtuálnu batériu, čo sú náklady naviac. A nielen investičné, ale i prevádzkové.

Dnes je úplne bežné (hovorím z vlastných skúseností), že majiteľ rodinného domu si nainštaluje na strechu 10 kWp FV zariadenie, lebo „chlapík povedal, že taká cena už nebude“. Pri ročnej spotrebe na úrovni 5 MWh však zaplatil za takmer dvojnásobok toho, čo reálne potrebuje a spotrebuje.

Okrem toho, že fotovoltickú elektrinu reálne nespotrebuje, zbytočne zaťažuje distribučnú sieť nevyužiteľnými prebytkami. Správny dodávateľ by vám mal povedať aj to, prečo sa vám neoplatí ten-ktorý obnoviteľný zdroj! Tento fakt považujem za veľmi dôležitý, pretože práve jeho ignorovanie má z veľkej časti na svedomí nedôveru Slovákov voči OZE.

Takže zrozumiteľné argumenty by mali byť postavené na zrozumiteľných požiadavkách zákazníka, či spotrebiteľa. To znamená, že spotrebiteľ by mal vedieť definovať svoju spotrebu nielen na ročnej báze, ale na báze mesačnej a dennej. Mal by vedieť, ako sa tzv. energeticky správa.

Prečo je to dôležité?

Základom využívania OZE je totiž zmena myslenia a správania sa ešte predtým, ako spustím svoju prvú technológiu OZE. Musíme si najskôr uvedomiť, kde máme rezervy, kde vieme spotrebu energie znížiť, ako vieme optimalizovať svoje správanie tak, aby nám nová technológia slúžila skutočne maximálne.

Akonáhle vie spotrebiteľ povedať, na čo je pripravený a čo chce, je možné mu povedať, ktorý obnoviteľný zdroj, prípadne ich kombinácia je preňho optimálna. V takom prípade je možné „polopatisticky“ povedať – pri tvojom správaní a spotrebe vieš využiť fotovoltické zariadenie v takom a takom rozsahu, tepelné čerpadlo si zvoľ také, aby ti v lete umožňovalo chladiť, ale predtým si nainštaluj tieniace prvky, aby ti stačilo „tepelko“ s nižším výkonom. A ak nastavíš práčku, umývačku riadu a zásobník teplej vody na iný čas, ako teraz, ušetríš ešte viac.

Čistá energia, zelená energia, alternatívne zdroje, obnoviteľné zdroje energie… Ako sa v týchto pojmoch vlastne vyznať, označujú všetky to isté?

V podstate áno, každý druh technológie, ktorý pri premene (ľudovo povedané výrobe) energie neprodukuje emisie, je možné považovať za čistý, či zelený. Pri pojmoch alternatívne a obnoviteľné zdroje energie je to už trochu iné. Všeobecne sa za obnoviteľné považujú zdroje, ktoré sa dokážu v potrebnom objeme obnovovať bez pričinenia ľudskej činnosti.

Ja osobne sa snažím, aby sa k obnoviteľným zdrojom energie zaradil aj odpad. Je totiž nesporné, že pokiaľ bude existovať ľudstvo, bude sa produkovať a obnovovať aj odpad.

Alternatívny zdroj energie je zas „náhradou“, teda alternatívou k tradičným zdrojom energie. Z toho vyplýva, že obnoviteľný zdroj môže byť aj alternatívny, ale alternatívny nemusí byť obnoviteľný. Napríklad jadro je alternatívny zdroj energie, je čistý, bezemisný, ale jadrové palivo sa v prírode neobnovuje.

Podobne je na tom vodík, aj keď jeho definície z tohto pohľadu sú zložitejšie. Vodík je alternatívnym palivom, pokiaľ je vyrobený z tradičných zdrojov, hlavne zo zemného plynu. Akonáhle však vodík bude vyrobený z vody elektrolýzou z obnoviteľnej elektriny (slnko, vietor), je už považovaný za obnoviteľný zdroj.

Ja osobne sa snažím, aby sa k obnoviteľným zdrojom energie zaradil napriek definícii aj odpad. Je totiž nesporné, že pokiaľ bude existovať ľudstvo, bude sa produkovať a obnovovať aj odpad. Jeho potenciál pre energetiku je obrovský, Slovensko sa však stavia k tomuto problému veľmi negatívne.

Znova je to dôsledok nevedomosti aktivistov, ktorí označujú technológie ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu) za spaľovne. Pritom dnešné moderné ZEVO prevádzky sú z pohľadu emisií čistejšie, ako napríklad Slovenská kompostáreň.

Máme u nás o obnoviteľných zdrojoch dostatočné povedomie? S akými mýtmi sa najčastejšie stretávate?

Povedomie na Slovensku je a, našťastie, stále rastie. To, či je dostatočné, resp. dostatočne odborne podložené, je už diskutabilnejšie. Pri povedomí platí to, čo je uvedené vyššie. Pokiaľ to nevlastním, neverím, že by to mohlo byť dobré. Alebo, ak to chcem vlastniť a začnem zháňať informácie (najčastejšie na sociálnych sieťach), dostanem ich toľko protichodných, že som často viac dezorientovaný ako zorientovaný.

Zase však budem apelovať na dodávateľov technológií OZE. Slováci sú frustrovaní z toho, že nedostanú aspoň orientačné ceny výrobkov a služieb. Ja sám som ako študent doktorand mal obrovský problém nájsť cenu technológie a dodnes sa to za viac ako 20 rokov veľmi nezmenilo! Ako majú byť dôverčiví zákazníci, keď si nedôverujú sami dodávatelia? Dôsledkom toho sú mýty o predraženosti technológií, návratnosti na úrovni desiatok rokov a podobne.

Bežným mýtom je aj „absolútna hlúposť využívania fotovoltiky na prípravu teplej vody“. S týmto sa stretávame bežne, pričom návratnosť týchto technológií je jedna z najnižších. Prečo? Účinnosť premeny elektriny na teplo je na úrovni 99 %, to znamená, že takmer všetku energiu, ktorú zo slnka získate, premeníte na teplo, ktoré využívate denne. A to aj s akumuláciou.

Vodná mikroturbína
Vodná mikroturbína svojím výkonom postačuje pre rodinný dom aj väčšie objekty. | Zdroj: Wikimedia Commons

Ktoré druhy obnoviteľnej energie majú v našej krajine najväčší potenciál? Podľa štatistík Svetovej banky patrí Slovensko z 209 krajín do spodnej dvadsiatky s najmenej vhodnými podmienkami na výrobu energie zo slnka.

Na Slovensku má najväčší potenciál určite slnko a drevo, nasleduje energia okolia, teda tepelné čerpadlá. Zaujímavý potenciál má aj vodná energia, ale v podobe vodných mini a piko elektrární. To znamená vodných turbín, ktoré nepotrebujú hať, nezasahujú negatívne do vodného toku a výkonom postačujú pre rodinné domy až väčšie objekty ako školy či obecné úrady.

Čo sa týka uvedenej štatistiky, mňa by veľmi zaujímalo, ako sa podobné štatistiky „vyrábajú“? Slovensko je v strede Európy. Krajiny na severe ako Nemecko a Poľsko nás dávno predbehli pri využívaní fotovoltických systémov i slnečných kolektorov. Myslíte si, že keby sa spoliehali na štatistiky, bolo by to tak? Asi nie. Zo slnka viete na Slovensku z 1 inštalovaného kW vyrobiť ročne približne 1 MWh elektriny.

Nevýhoda fotovoltiky je takmer 5-krát nižšia účinnosť oproti slnečným kolektorom. Výhodou je to, že elektrinu využijete takmer všade, i na výrobu tepla. Na druhej strane, slnečný kolektor na prípravu teplej vody je taktiež spoľahlivou technológiou.

Čo sa týka slnečných podmienok, určite je vhodné, aby sa ľudia naučili používať voľne dostupné nástroje, ktoré už len pri prvom pohľade dokazujú, ako sme na tom u nás so slnečným žiarením. Odporúčam stránku Global Solar Atlas, kde na úvodnej stránke vidíte, ako na tom Slovensko skutočne je. To, ako ju používať, si môžete pozrieť vo videonávode.

Pri využívaní dreva na kúrenie treba podobne ako pri všetkých ostatných OZE dbať na správanie sa. To znamená, že je potrebné naučiť sa správne kúriť a využívať správne technológie. V prípade kusového dreva je to určite splyňovací kotol. Správne kúriť je na pomery Slovenska zrejme ťažký oriešok.

Podľa našich prieskumov drvivá väčšina majiteľov rodinných domov so starými kotlami na tuhé palivo nevie správne kúriť. Prevláda názor, že ak „udusím“ kotol, teda zavriem prívod vzduchu i komín, ušetrím na palive. Je to absolútny nezmysel!

Okrem toho, že neušetrím na palive, vynaložím viac prostriedkov na čistenie komína, kotla, či nebodaj na odstraňovanie následkov požiaru. Tie totiž vznikajú veľmi často práve nevhodným spôsobom spaľovania dreva. Jednoduchých návodov na správne postupy kúrenia je na internete dosť.

Slnečná mapa
Slnečné podmienky si môžete skontrolovať aj na stránke Global Solar Atlas | Zdroj: archív respondenta

Sú obnoviteľné zdroje nevyhnutnou cestu k úsporám pri platení účtov za energie?

Nevyhnutnou cestou k úsporám energie je naše správanie! Bez toho, aby sme sa sami nezmenili a neprispôsobili, bude investícia do nich len vyhadzovaním peňazí. Myslieť si, že len samotným nainštalovaním OZE budeme žiť ekologickejšie a aj lacnejšie, je hlavný mýtus doby. Je povinnosťou spoločnosti vzdelávať občanov práve v oblasti energetického myslenia a správania sa.

Ja to nazývam ekoenergetické myslenie a správanie. Pretože ak sa budeme správať tak, aby sme minimalizovali spotrebu, obnoviteľný zdroj je už len samozrejmým vyústením našich krokov. Navyše, znížením spotreby v dôsledku zmeny správania si viem zarobiť na samotný obnoviteľný zdroj. Takže v konečnom dôsledku je možné OZE získať aj „bezplatne“.

Ja osobne som totiž proti dotáciám, ktoré sú často nezmyselné či už z pohľadu byrokracie, ako aj z pohľadu samotného trhu. Niekedy totiž podmienky získania dotácií nútia prevádzkovateľov budov umelo zvyšovať spotrebu, aby získali maximálny bonus. To je skutočne realita Slovenska.

Na druhú stranu, dotácie často spôsobujú umelý nárast cien technológií, čo je znova cesta proti zákazníkovi. Jediným bonusom takýchto dotácií je „nakopnutie“ obyvateľstva, aby sa do využívania OZE vôbec pustilo.

Pritom by úplne stačili rozumné úvery a schémy, v rámci ktorých by si každý vedel splatiť úver, alebo samotnú technológiu ziskom z úspor, ktoré dosahuje. Takže by to bol to vlastne mechanizmus učenia a „nútenia“ ľudí správať sa efektívne a ekologicky. Jednoducho povedané – garantovaná energetická služba v malom.

Ako v tomto kontexte hodnotíte dva aktuálne programy na podporu využívania OZE v rodinných domoch, a to Zelená domácnostiamObnov dom z Plánu obnovy.

Najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby si občania mohli z niekoľkých výplat našetriť na obnoviteľné zdroje energie. Ale toho sa ja asi nedožijem. Dotácie deformujú trh. Ceny týchto zariadení sú často umelo navyšované tak, aby podpora slúžila ako zvýšený zisk inštalatérskych firiem.

Napriek tomu program Zelená domácnostiam hodnotím pozitívne minimálne preto, že nakopol Slovákov k zvýšenému záujmu o tieto technológie a možnosti. Takže štát míňa peniaze skôr na podporu myslenia a na zvýšenie záujmu. Ale aj to sa počíta.

Program Obnov dom je zrejme komplexnejší a je možné ho využiť aj na inštaláciu OZE zariadení, v tomto prípade je však od občana vyžadovaná náročnejšia príprava minimálne v podobe projektového energetického hodnotenia domu či energetického certifikátu.

Tepelné čerpadlo
Správny dodávateľ by vám mal podľa Petra Tauša povedať aj to, prečo sa vám neoplatí daný zdroj obnoviteľnej energie. | Zdroj: Quiet Mark

Do akých obnoviteľných zdrojov odporúčate investovať individuálnym stavebníkom – nielen pri stavbe rodinného domu, ale napríklad aj pri jeho rekonštrukcii?

V zásade je možné využiť ich na dva druhy energie – elektrinu a teplo. Elektrinu vyrábajú fotovoltické systémy spoľahlivo a za relatívne prijateľné ceny. Takže určite je vhodné uvažovať o fotovoltickom systéme, ideálne v kombinácii s tepelným čerpadlom. Ak chcem OZE len na teplú vodu, je vhodné zvážiť fotovoltiku verzus slnečné kolektory, osobne sa však aj tu prikláňam ku kombinácii fotovoltiky a tepelného čerpadla. Ak plánujete využívať na vykurovanie drevo, určite uvažujte o splyňovacom kotli.

Slnečné kolektory verzus fotovoltické panely sú častou témou. Ktoré z nich majú zmysel z dlhodobého hľadiska?

Životnosť fotovoltických panelov je minimálne 25 rokov, rovnako ako slnečných kolektorov. Pri fotovoltickom zariadení musíte počítať s výmenou alebo renováciou striedača po približne 10 rokoch, iné náklady sa nepredpokladajú. Pri slnečných kolektoroch je potrebná pravidelná revízia a kontrola primárneho okruhu, ako aj výmena teplonosnej kvapaliny po približne 5 rokoch.

Nevýhodou fotovoltiky je takmer 5-krát nižšia účinnosť oproti slnečným kolektorom. Výhodou je to, že elektrinu využijete takmer všade, i na výrobu tepla.

Za celú životnosť sú teda prevádzkové náklady približne rovnaké, investícia z pohľadu výkonu a výroby množstva energie tiež. Ja osobne však preferujem fotovoltiku, nakoľko určite viac spotrebičov využíva elektrinu ako teplo.

Môže v našich zemepisných podmienkach fotovoltika vyrobiť dostatok energie na celodenný chod domácnosti rodinného domu?

Môže. Ale neodporúčam to. Otázka je totiž položená nedostatočne presne. Je totiž veľmi veľký rozdiel, či chcete fotovoltikou pokryť dennú spotrebu v lete alebo v zime. Je len na používateľovi, aký výkon si nainštaluje (aj keď sú definované isté obmedzenia, hlavne podľa rezervovanej kapacity, teda veľkosti ističa).

Ak napríklad spotrebujem každý deň 12 kWh elektriny, v lete (jún – august) mi bude stačiť fotovoltický systém s inštalovaným výkonom 3 kWp. Aby som rovnakú spotrebu chcel pokryť v zime, potreboval by som na to systém trojnásobný, teda 9 kWp. Čo však s 24 kWh nadbytočnej elektriny v lete?

Domáce batériové úložisko asi v lete nemá význam, alebo sa mýlim? Prípadne odporúčate využiť virtuálnu batériu?

Úložisko elektriny z fotovoltiky má vždy význam. Je totiž nepravdepodobné, že by aj vzorovo energeticky správajúci sa občan vedel skombinovať všetky svoje aktivity tak, aby nepotreboval elektrinu v čase, keď nesvieti slnko. Jedine, ak by chodil spať so sliepkami a vstával s východom slnka. Takže základné pravidlo fotovoltiky je – inštalovať bez akumulácie taký výkon, ktorý určite spotrebujem v čase výroby.

Keďže tu však bude vždy nesúlad medzi výrobou a spotrebou, teda štandardnou ľudskou činnosťou počas celého dňa, slnečný, ale i napríklad veterný zdroj potrebujú elektrinu akumulovať.

Otázka dnešných dní teda znie, do čoho elektrinu akumulovať.

Sú dva základné spôsoby – do domácej batérie, alebo do batérie virtuálnej. Oba spôsoby majú svoje výhody i nevýhody. Tu znova pripomínam, aby si ľudia u dodávateľov overili, ako bude ich batéria fungovať. Mnohí totiž očakávajú, že pri výpadku elektriny budú mať vlastnú elektrinu z batérie. Ak sú však pripojení k sieti, po výpadku elektriny nebudú môcť „ťahať“ elektrinu z batérie. Len ak majú systém špeciálne nastavený na túto situáciu. Overte si to!

Štandardne sú domáce batérie nastavené na to, aby ste elektrinu z nej spotrebúvali v čase, keď nesvieti slnko. Dnes sú však batérie ešte vždy cenovo nákladné a je skutočne na zváženie, či radšej nevyužiť virtuálnu batériu. Výhodou domácej batérie je to, že investujete len raz (avšak po cca 10 rokoch znova) a elektrinu máte po celý čas prevádzky zadarmo. Batéria má však určité straty, závisí od typu, ale nie sú zanedbateľné. Čiže platíte aj za akumuláciu, ktorú nevyužijete.

Na druhej strane je batéria virtuálna. V podstate funguje tak, že elektrinu, ktorú nevyužijete, dodávate zadarmo do distribučnej siete. V čase, kedy ju potrebujete, ju dostávate späť za distribučný poplatok. Tie sa líšia podľa dodávateľa, ale v priemere ide o cenu na úrovni 6 centov za kWh a mesačný poplatok na úrovni 10 eur.

Niektorí dodávatelia to dokonca riešia rozlíšením poplatkov podľa toho, kedy a kde elektrinu spotrebúvate. Ak ju odoberáte v čase nízkej tarify, platíte menej, ak napríklad v tom čase nabíjate elektrovozidlo, poplatok je ešte nižší. Pri dnešných cenách a poplatkoch o malý krôčik vyhráva virtuálna batéria. Hovoríme, samozrejme, o domácich podmienkach. V priemysle je to už o niečom inom.

Solárny panel
Na Slovensku má zo všetkých obnoviteľných zdrojov najväčší potenciál slnečná energia | Zdroj: iStock

Od čoho by sa teda mal odvíjať výber obnoviteľného zdroja pre rodinný dom? A aká je odhadovaná návratnosť takýchto investícií?

Určite od spotrebného profilu. To znamená od množstva energie, ktorú potrebujeme v čase a od požiadaviek používateľa. Kvalitná príprava znamená kvalitný projekt OZE a dlhodobý úžitok z neho. Podmienkou je však to, aby sa užívateľ pripravil na to, že sa s týmto zdrojom musí „zžiť“. Čím viac sa s ním používateľ bude kamarátiť, tým kratšia bude návratnosť vložených investícií. Tá sa už dnes pohybuje napríklad pri fotovoltickom zariadení na úrovni 5 rokov.

Treba na využívanie obnoviteľných zdrojov energie nejakým spôsobom pripraviť aj dom, napríklad pri spomínanej rekonštrukcii staršej nehnuteľnosti?

Na inštaláciu technológie OZE nie sú potrebné žiadne zásadné či drastické úpravy a prípravy. Dnešné technológie a šikovní inštalatéri si poradia takmer so všetkým bez problémov. Ak však máme možnosť príprav (hlavne pri novostavbách), určite je vhodné pripraviť trasy pre vedenie káblov alebo potrubia zo strechy do strojovne pre pripojenie fotovoltického systému alebo slnečných kolektorov.

Rovnako je vhodné pripraviť prechod pre privedenie potrubí z externej jednotky tepelného čerpadla z exteriéru do strojovne. Taktiež by v dome mali byť zavedené 3 fázy. Pri rekonštrukcii strechy je zaujímavé porovnať si cenu novej strechy s klasickou krytinou a fotovoltickou krytinou. Dnes už existujú fotovoltické škridle, fotovoltické asfaltové šindle a podobne.

Zvyšovanie podielu OZE je pre nás záväzné aj z hľadiska znižovania emisií. Nasadili sme podľa vás dostatočné tempo?

Ak máme na mysli občanov, či už majiteľov rodinných domov a bytov, alebo podnikateľov, tu je tempo nasadené dostatočne. Ak budeme otázku smerovať na kompetentné osoby a inštitúcie, odpoveď bude – určite nie! Nemám tým pritom na mysli dotácie, ale v prvom rade podporu administratívnu, legislatívnu a v neposlednom rade edukatívnu.

Drvivá väčšina zainteresovaných sa zhoduje na tom, že odbúraním byrokratických záťaží, (často) výhovoriek na technickú nepripravenosť distribučnej siete a legislatívnych obmedzení by sa obnoviteľné zdroje implementovali oveľa rýchlejšie. Dokonca by neboli potrebné ani dotácie.

Niekedy podmienky získania dotácií nútia prevádzkovateľov budov umelo zvyšovať spotrebu, aby získali maximálny bonus. Na druhú stranu, dotácie často spôsobujú umelý nárast cien technológií, čo je znova cesta proti zákazníkovi.

Ako som už uviedol, dotácie deformujú trh. Ako energetický audítor vidím, že podnikatelia často napriek priaznivej situácii a priaznivému výsledku auditu čakajú na spustenie výziev či schválenie úľav. Pritom návratnosť napríklad fotovoltického systému vo firme môže dosiahnuť bez dotácií aj 4 roky!

Podnikateľ, ktorý by si ho nainštaloval, už mohol využívať elektrinu a odkrajovať z návratnosti. Namiesto toho čaká na výzvu, ktorá je v nedohľadne, s nejasnými podmienkami uplatnenia a podobne. Aj to je vizitka tempa nasadzovania OZE na Slovensku.

Čo by podľa vás prispelo k popularizácii obnoviteľných zdrojov u nás? Je to vôbec potrebné?

Myslím si, že popularizovať je potrebné vždy. Minimálne z dôvodu enormne rýchleho vývoja a výskumu v oblasti OZE. Takže ľudia by mali vždy vedieť, čo je na trhu aktuálne, čo je naopak zastarané a čo je pre nich najvýhodnejšie.

Náš tím na Oddelení OZE fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach popularizuje obnoviteľné a alternatívne zdroje energie už takmer 20 rokov prostredníctvom študijného programu Využívanie alternatívnych zdrojov energie. Študenti sa tu okrem získavania informácií a noviniek z tejto oblasti pripravujú na pozície projektantov a tým aj popularizátorov OZE nielen na Slovensku.

Jednoznačne by však k popularizácii prispeli konkrétne realizácie a zverejňovanie dát o prevádzke zariadení. Ako som už spomenul, Slovák čo nevidí, tomu neverí. Myslím si, že pre ľudí by bol vhodný centrálny portál OZE, niečo ako mapa inštalácií, kde by boli povinne zverejňované údaje o prevádzke zariadení podporených dotáciami a dobrovoľne o ostatných inštaláciách. Niečo podobné bolo navrhované už pred viac ako 10 rokmi, avšak bez úspechu.

Peter Tauš
Peter Tauš sa téme obnoviteľných zdrojov energie venuje už viac ako 20 rokov. | Zdroj: archív respondenta

Prof. Ing. Peter Tauš, PhD.

Pedagóg, energetický audítor a energetický manažér, expert na obnoviteľné zdroje energie. Na fakulte BERG TUKE je vedúcim Oddelenia OZE a garantom predmetov Využívanie a ochrana zemských zdrojov, Navrhovanie fotovoltaických zariadení, Technológie využívania biomasy, Energetický manažment. Je držiteľom viacerých osvedčení a certifikátov v odbore energetiky a konateľom dvoch firiem zameraných na energetické audity a odborné energetické štúdie.

Ako predseda dvoch občianskych združení sa venuje aj vzdelávaniu verejnosti v oblasti energetického správania, ekopodnikania, ekologizácie využívania energie a ochrane životného prostredia. Je povestný priamočiarou komunikáciou a neznáša výrok „Nedá sa!“. Jeho osobné motto je: „Hľadajme riešenia, nie výhovorky!“