Pozemky pod severný cestný obchvat Banská Bystrica vlastnícky vysporiadajú v júni

Slovenská správa ciest (SSC) dokončuje majetkovoprávnu a projektovú prípravu na stavbu cestného severného obchvatu Banskej Bystrice. Pozemky by mali vlastnícky vysporiadať v júni a stavebné povolenie na stavbu mať v rukách v auguste 2008, reagovala vedúca organizačno-správneho oddelenia SSC Iveta Fedorová na nedávno medializované správy, že výstavba severného obchvatu je v nedohľadne.

„Ešte nie sú všetky pozemky majetkovoprávne vyrovnané. Celkovo ich vlastní 1100 subjektov, z ktorých prepisujú pôdu na SSC,“ uviedla Fedorová.

Motoristami dlho očakávanú novú hlavnú trasu za asi 3 miliardy Sk (95,78 milióna eura) bez dane z pridanej hodnoty, ktorú zaradila vláda do PPP projektov mali začať budovať v októbri 2007. Kvôli meškaniu majetkovej prípravy a zmene financovania stavby termín posunuli. Pôvodne ju mali financovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Koncom roka 2007 však stavbu I/66 severný obchvat Banská Bystrica zaradili do rýchlostných komunikácií a rozhodli, že ju budú realizovať v rámci PPP projektov. Po takmer šesťkilometrovom úseku by mali motoristi začať jazdiť v roku 2011.

Kto a v akom objeme bude stavať severný obchvat, bude známe po uskutočnení tendra na koncesionára vyhláseného Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v rámci 2. balíka PPP projektov. Podobne sa verejnosť dozvie aj termín začatia stavebných prác a zdroje, z ktorých bude investor hradiť stavbu.

Severný obchvat vyrieši dopravné spojenie v meste pod Urpínom, ktoré v súčasnosti kapacitne nevyhovuje. Odkloní časť áut prechádzajúcich nábrežnou komunikáciou v centre, lebo práve táto cesta je jednou z najnehodovejších v SR. Zároveň sa zlepší životné prostredie.

Aspoň čiastočne a dočasne riešiť kalamitnú dopravnú situáciu v Banskej Bystrici by mal takzvaný malý severný obchvat zo sídliska Sásová cez časť Kostiviarska na cestu I/66. Práce na križovatke sa začali v septembri 2007 a ukončiť by ich mali v októbri 2008. Dodnes urobila firma Strabag odlesnenie, pripravila plochy pre skládky humusu, vybudovala zariadenie staveniska, začala prekládky inžinierskych sietí a prístupových ciest a vykonáva práce aj na oporných múroch. Križovatku spolufinancujú z ERDF. Hlavnú trasu tvorí 500-metrový most a štyri cestné vetvy,“ doplnila Fedorová.

Zdroj: TASR