Development

Na aktuálne otázky týkajúce sa výstavby bytov a zasadené do kontextu slovenského stavebníctva sme sa opýtali Ing. Ladislava Veršovského, generálneho riaditeľa stavebnej a developerskej spoločnosti YIT Reding.

Na úvod aktuálna správa zo slovenského trhu: prvýkrát od konca roka 2008 medziročne narástli ceny domov a bytov, a to o 0,9 percenta. Ľudia si od bánk začali viac požičiavať a to ovplyvnilo aj ceny nehnuteľností, dopĺňa štatistickú informáciu Národná banka Slovenska. Čo to znamená?

Marketing a jeho techniky vyučované už na stredných školách sú nástrojom všeobecne známym. Termíny ako cieľová skupina, demografia, benefity alebo reklama sa bežne používajú na stretnutiach a všetci im rozumieme. Samozrejme, sme si vedomí, že bez marketingu to nejde. V čase tvrdej konkurencie a nekompromisného spotrebiteľa sa to ani inak nedá. Napriek tomu je dnes len v Bratislave okolo 2 000 nepredaných bytov v nových projektoch. 

Blízkosť východoslovenskej metropoly, atraktívne historické pamiatky, rozsiahly mestský park, rozvíjajúca sa priemyselná zóna – to všetky sú výhody Trebišova. Ak by sa však mal použiť ten najpriliehavejší prívlastok pre toto mesto, určite to bude ten z titulu. Práve Trebišov, nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, otvára brány do oblasti, kde to doslova vonia vínom – originálnym a kvalitným. Jednoducho, Tokaj.

Pripravujeme, zvažujeme, prekresľujeme, odkladáme. Klasický slovosled v odpovediach developerov na otázky novinárov, ako budú pokračovať vo svojich veľkých projektoch. Je pritom úplne jedno, či ide o rezidenciu, kancelárie, alebo o nákupné centrum.

V jednom čase a jednom mieste bude možné stretnúť všetkých hlavných hráčov slovenského realitného sveta – tak komerčné subjekty, ako aj zástupcov miest, krajov a ministerských úradov. „Naším cieľom je, aby sa stretli na neformálnej pôde všetci tí, ktorých sa týka výstavba, urbanizmus, územné rozhodnutia a správa nehnuteľností,“ hovorí Pavlína Hajnová, riaditeľka Centers Publishing.

Retailové parky mieria tam, kde sa nákupné centrá nemali dôvod alebo nestihli udomácniť Viaceré z nákupných centier, za ktoré sa považujú obchodné komplexy s celkovou plochou nad 5 000 m2, začínajú vstupovať do obdobia neistoty. Na otázku, čo ich v najbližších rokoch čaká, neexistuje jednoznačná odpoveď. Isté však je, že investičný potenciál maloobchodu – hneď po priemysle a logistike druhého najambicióznejšieho segmentu zo skupiny komerčných realít – neochabol a svoj kapitálový strop ešte stále nevyčerpal. Developeri spolu s predajcami iba spomalili tempo expanzie a zároveň ju presmerovali z obchodnými centrami presýtenej  Bratislavy na západ, stred a východ Slovenska.

Okresné mestá na juhovýchode Slovenska majú mnoho rovnakých starostí. Rožňavu tiež postihol osud zaniknutých významných zamestnávateľov, migrácia mladých či zlá dopravná dostupnosť. Na druhej strane má však rožňavský región veľkú výhodu. Je nesmierne bohatý na prírodné a historické zaujímavosti.

Od rozdelenia ČSFR sa jej východná časť takmer vždy a vo všetkom doťahovala na západnú, ale jeden z historických okamihov nastal nedávno v ukazovateli hustoty nákupných centier. Slovensko s predajnou plochou 210 m2 na tisíc obyvateľov podľa štúdie realitno-konzultačnej spoločnosti Cushman & Wakefield (C & W), nazvanej European Shopping Centre Development Report, prvýkrát v dejinách predstihlo Česko, ktoré v súčasnosti vykazuje „iba“ 200 m2. Nie je to tým, že by český maloobchodný development momentálne spal. V skutočnosti je slovenské prvenstvo iba formálne a s úspešnosťou či prosperitou maloobchodných stredísk nemá veľa spoločné.

Najnovší investičný zámer developerskej firmy Neobau, s. r. o., nazvaný Melrose Rusovce počíta s nízkopodlažnou zástavbou územia v línii Balkánskej ulice, významnej dopravnej osi v mestskej časti na juhovýchode slovenskej metropoly. V novej obytnej zóne vyrastú do novembra tohto roku tri trojpodlažné rezidenčné domy (A1, A2, A3) s vybavenosťou na prízemí a tri samostatné dvojpodlažné viladomy (B1, B2, B3) s veľkorysými terasami či predzáhradkami, pričom objekt C poslúži na občiansku vybavenosť. Dokopy vytvoria uzavretý polyfunkčný súbor s 59 bytmi, desiatkou nebytových priestorov, detským ihriskom, exteriérovým bazénom a oddychovou zónou.

Popri realitných produktoch sprevádzaných intenzívnou reklamnou kampaňou sa v oblasti novostavieb z času na čas objavia i také, ktoré sa na rezidenčnom trhu presadia bez hlučných fanfár, pretože cieľová klientela si ich vďaka niektorým špecifikám vyhľadá sama. K takýmto patria aj dva nesporne úspešné bratislavské projekty, ktoré pod spoločným názvom Melrose uviedla, respektíve uvádza do života developerská spoločnosť Neobau, s. r. o.

Zaobísť sa bez výťahu či garáže – dvoch samozrejmých atribútov štandardu moderného bývania – je pre väčšinu dnes už nepredstaviteľné. Absencia ktoréhokoľvek z nich uberá projektu na prestíži i atraktívnosti a spôsobuje mu vážnu konkurenčnú ujmu. A práve na tomto princípe postavila, paradoxne, svoju stratégiu developerská spoločnosť Greefin, zamerajúc sa na potenciálnu klientelu, ktorej by v štartovacej fáze riešenia bytovej otázky uvedené prvky nemuseli až tak chýbať. V duchu filozofie „Radšej predávať za menej ako vôbec“ prišla po vypuknutí krízy so 4 projektmi bytových domov, ktorými vyplnila rozsahom neveľkú, no nepopierateľnú medzeru na rezidenčnom trhu v regióne Bratislava a okolie.

K pokusom objaviť a vyplniť medzeru na súčasnom rezidenčnom trhu sa zaradil aj inovatívny projekt Nový háj vyrastajúci od júna 2012 na rohu ulíc Starohájska a Dudova v bratislavskej Petržalke. Spoločnosti ITB Development a Imagine Development vsadili na dnes už značnú relativitu pojmu „lukratívna lokalita“ a umiestnili ho do mestskej časti, ktorej odstrašujúca povesť najväčšej betónovej džungle v republike začína byť takisto relatívna.

Ako ďalej? Bytostná otázka, ktorú si dnes developeri pôsobiaci na domácom trhu rezidenčného bývania dennodenne kladú, nemá univerzálnu odpoveď. Časť tých, čo na vlastnej koži zažili investičné fiasko v dôsledku predkrízových deformácií trhu, už stihla vyvodiť z vlastných chýb závery a v jeho štruktúre objaviť medzery, ktorých vyplnenie prinesie síce menšiu, ale návratnejšiu investičnú príležitosť. Druhá časť ostáva nepoučiteľná: komunikáciu s architektmi, realitnými poradcami či samosprávami odmieta a v produkcii fatálnych omylov naďalej pokračuje...

V rámci rubriky Regióny sme sa zatúlali do rôznych miest Slovenska, ale do Pezinka, ktorý máme takmer pod nosom, sme sa vybrali až teraz. Blízkosť Bratislavy je pre toto okresné mesto veľkou výhodou a má vplyv na mnohé oblasti v rozvoji mesta. To nám potvrdil aj primátor mesta Mgr. Oliver Solga pri našej návšteve. Na miestnom úrade v Pezinku navyše finišujú s prípravou nového územného plánu, ktorý mesto člení na tri charakteristické pásma. V septembri 2012 sa predpokladá jeho schválenie.