Šiesty ročník realitnej konferencie týždenníka TREND, ktorá sa uskutočnila 22. mája v bratislavskom hoteli Gate One, ponúkla štyri diskusné panely a niekoľko prednášok na tému o stave a budúcnosti realitného trhu a prostredia na Slovensku i v zahraničí. Téma konferencie Reality a development znela Rok 2012 – koniec sveta či znovuzrodenie biznisu a jej súčasťou bol aj diskusný panel časopisu ASB s názvom Mesto a developer – ako nájsť spoločnú reč?
Od prvých úvah o investičnom projekte až po ukončenie samotnej realizácie plynie časový úsek, ktorý sa investori zvyčajne usilujú skrátiť na čo najkratšiu možnú lehotu. Ich prístup je pochopiteľný, reagujú na spoločenskú objednávku či aktuálny vývoj trhu. Pozrime sa, či je tento postoj aj správny a aký je návod na úspešné zvládnutie celého procesu prípravy projektu až po realizáciu.
Mesto Zlaté Moravce je centrom Horného Požitavia už od začiatku formovania uhorského štátu a zostalo ním až do súčasnosti. A hoci „budovanie“ kapitalizmu na Slovensku poriadne rozkývalo aj jeho pracovnými istotami, Zlaté Moravce sú miestom s rozvojovým potenciálom v rôznych oblastiach života.
V bytovom fonde na Slovensku nič nové. Pokračuje trend z predchádzajúceho obdobia. Výstavba sa sústreďuje najmä v Bratislave, pričom jej objemom ako-tak konkurujú iba krajské mestá. Byty sa stavajú najmä na bývanie, pričom špekulatívne prístupy sú v útlme. Ich ceny plošne klesli, i keď dopyt ožíva, a to najmä v hlavnom meste.
Kežmarok leží na východnom úpätí Vysokých Tatier. Hoci je toto okresné mesto bohaté na historické pamiatky a môže sa popýšiť živým kultúrnym zázemím, borí sa s rovnakými problémami ako mnoho podobných miest na Slovensku.
Bratislavský trh s kancelárskymi priestormi bol dlhý čas trhom nájomcov a s najväčšou pravdepodobnosťou to tak aj zostane. Hlavné mesto Slovenska ponúka vôbec jedny z najnižších cien nájomného v Európe. Aj preto si silní miestni developeri môžu dovoliť pokračovať vo výstavbe nových kancelárskych projektov pri zachovaní úrovne existujúcich nájmov.
Pokles cien dlhšie neobsadených starších priestorov, nestabilná ekonomická situácia na trhu, snaha nájomníkov o predĺženie nájomných podmienok (tzv. renegociácia), úsilie developerov o efektivitu ponúkaných priestorov, najmä v oblasti energetickej hospodárnosti, konzervatívnosť ponuky sledujúcej odhady očakávaného dopytu. To je niekoľko momentov, ktoré rámcujú aktuálnu situáciu na trhu s administratívnymi priestormi na Slovensku.
Téma novostavieb v historickom prostredí sa nedá uchopiť bez osobných skúseností. Ako developer a architekt som mal možnosť realizovať a pripravovať niekoľko stavieb v historickom jadre mesta alebo v dotyku s ním. Vždy to bola tortúra, ktorá pred nás stavala otázku: čo vlastne riešime? Chceme konzervovať súčasnosť, funkčnú aj tvarovú, alebo chceme vniesť do územia novú vrstvu, resp. novú kvalitu? Developer chce spravidla to druhé, ochranár a pamiatkar chce ponechať zrekonštruovanú minulosť a asi, povedzme si otvorene, len kulisu, pretože dávnej štruktúre dnes ťažko hľadať náplň.
Plánovaný výjazd do Myjavského regiónu nám prekazila januárová snehová kalamita. Rázovitý kopaničiarsky kraj je ťažko skúšaný nielen vrtochmi počasia. Myjavská pahorkatina s charakteristickým roztrúseným osídlením sa rozprestiera na pomedzí Slovenska a Moravy, medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Okresné mesto Myjava bolo ako obec založené v roku 1586.
Francúzske mesto na brehu Stredomoria Cannes nemá len najprestížnejší európsky filmový festival, ale aj najväčšiu európsku prehliadku nehnuteľností a investičných príležitostí s názvom MIPIM. Jej 23. ročník sa pod názvom Inovácie v stavebníctve uskutoční 6. – 9. marca v tradičných priestoroch Festivalového paláca. Organizátori očakávajú počas štyroch dní vyše 19 tisíc hostí vrátane 4 200 investorov.
Rezidenčný projekt Tarjanne Dúbravka prináša svojim obyvateľom nielen moderné bývanie v blízkosti prírody za dostupné ceny, ale aj značné úspory v platbách za energie. Projekt fínsko-slovenskej spoločnosti YIT Reding sa na základe energetického auditu zaradil do nízkoenergetickej triedy B. V porovnaní s klasickým starým nezatepleným alebo zatepleným domom energetickej triedy D ušetrí majiteľ priemerného dvojizbového bytu (52 m2) približne 4367 kWh za rok, v prípade priemerného trojizbového bytu (77 m2) možno počítať dokonca s úsporou 6468 kWh za rok.
Ing. Jozef Trstenský je primátorom Nového Mesta nad Váhom. Mestský úrad, zdá sa, vedie pevnou rukou. Snaha o efektívnu prácu a zároveň postupné znižovanie počtu pracovníkov v úrade nie sú žiadne prázdne reči.
Nové Zámky vznikli ako renesančná pevnosť v druhej polovici 16. storočia, ktorá mala zabrániť postupu osmanských vojsk. Názov hrad Castrum Novum sa dostal aj do dnešného názvu mesta, ktoré sa stalo centrom dolného Ponitria. Dnes sú Nové Zámky významným železničným a cestným dopravným uzlom južného Slovenska, ktorý je predpokladom na ďalší rozvoj tradične silného poľnohospodárstva, ale aj potenciálom na expanziu priemyselnej výroby.
Čadca má vo svojom erbe sv. Bartolomeja, čo výstižne odzrkadľuje súčasnú tvár mesta. Tento apoštol je totiž patrónom mnohých živností – od spracovateľov kože, cez krajčírov, obuvníkov, vinárov až po obchodníkov a štukatérov – čo sa odráža aj na uliciach mesta s rôznorodými súkromnými prevádzkami. Čadca je jednoducho tranzitné mesto do Poľska a Českej republiky, a preto je pestrou mozaikou všakovakej ponuky. K väčšiemu rastu životnej úrovne by však určite prispel rozvoj priemyselného parku a vyriešenie dennodenných strastí nazvaných doprava.
História mesta Komárno hovorí veľa o histórii celého regiónu. Toto kráľovské mesto zažilo všelijaké časy, rozhodne však zohralo v dejinách niekoľko veľkých úloh. Dnešok však na históriu neprihliada – mesto na hranici s Maďarskom sa v ostatnom čase nevdojak dostalo na perifériu záujmu. Historické pamiatky pustnú a na obzore sa nečrtajú žiadne väčšie investície, ktoré by rozvírili hladinu riek, na ktorých sútoku Komárno leží.
