Nitra – hnací motor slovenskej ekonomiky?
Nitru možno v súčasnosti pokladať za jedno z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa slovenských miest. V minulom storočí sa v tejto mekke poľnohospodárov sústredilo špecializované vysoké školstvo s vedeckými inštitúciami a tradičným medzinárodným veľtrhom. Po niekoľkoročnom hospodárskom útlme opäť zažíva dynamický rozvoj a v budúcnosti má potenciál stať sa periférnou súčasťou hlavnej štruktúry štátu, bratislavsko-trnavsko-nitrianskeho ťažiska osídlenia.
Prehustená doprava
Podobne ako všetkým mestám s rýchlym rozvojom, ani Nitre sa nevyhol problémy s dopravou. Časť tranzitnej dopravy síce rieši nedávno vybudovaná severná trasa okolo mesta, tá ale v súčasnosti nedokáže pokryť všetky potreby. Najaktuálnejším zámerom sú práce na návrhu južného dopravného obchvatu R1, ktorý by mal zabezpečiť odklonenie časti dopravy z centra. „Nová rýchlostná komunikácia odľahčí predovšetkým križovatku Štúrova – Štefánikova, ktorá je kritickým dopravným uzlom v centre,“ hovorí Stanislav Babčan a zároveň poukazuje na ďalší problém – výstavbu zábavno-obchodného centra Mlyny.
„Stavba s kapacitou 1 800 parkovacích miest by mala vyriešiť problematiku statickej dopravy, reálne zaťaženie dynamickej dopravy však predstavujú pribúdajúce dopravné prejazdy.“ Mesto avizuje začiatok realizačných prác na rýchlostnej komunikácii koncom tohto roku. Ich ukončenie sa predpokladá v rokoch 2010 až 2011.
Priemyselný rozvoj
Jedným zo strategických území výroby v meste je Priemyselný park Sever s rozlohou približne 110 hektárov, v ktorom už pôsobia viaceré veľké spoločnosti, napríklad SONY Slovakia, Ernst Keller Slovakia alebo ICS. Park priniesol okolo 5 000 pracovných miest. Prví investori už prejavili záujem aj o pripravovaný Priemyselný park Juh za mestskou časťou Krškany, ktorý sa má orientovať najmä na malé a stredné podnikanie. Atraktívnym sa stane po dobudovaní južného dopravného okruhu okolo mesta.
| Mesto: Nitra Okres: Nitra Kraj: Nitriansky Región: Ponitrie Rozloha katastrálneho územia mesta: 107,94 km2 Počet obyvateľov mesta: 84 800 Počet obyvateľov okresu: 163 802 Obyvateľstvo v produktívnom veku (%): 64,57 % Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (%): 52,4 % Nezamestnanosť (%): 3,82 % Súčasné strategické podniky
|
Otázky bývania
Asi najzásadnejšou urbanistickou zmenou vo výhľade 10 až 15 rokov, na ktorú sa mesto pripravuje, je plánovaná realizácia mestskej štvrte na území Párovských Lúk. Projekčný zámer s výmerou 415 hektárov by mal komplexne riešiť výstavbu bytov, občianskej vybavenosti, športových zariadení, technickej a dopravnej infraštruktúry pre zhruba 30 až 35 tisíc obyvateľov. Dve alternatívy, ktoré sa zatiaľ nachádzajú v štádiu architektonickej štúdie, prešli verejným prerokovaním a pripomienkovým konaním. Mesto predbežne komunikuje s potenciálnymi domácimi aj zahraničnými investormi ohľadom budovania stavieb a infraštruktúry. Dopravné prepojenie s mestom by mali vyriešiť aj nové mosty.
„Koncept riešenia nebude mať formu klasického sídliska. Tvorcovia sa snažili rozvíjať blokový charakter zástavby,“ podotýka Stanislav Babčan na margo urbanistickej štúdie. „Časť Párovské Lúky je z príjazdovej cesty od Dražoviec pomerne exponovanou plochou vo vzťahu k historickej vedute mesta, ktorú máme záujem chrániť. Z tohto dôvodu je väčšina územia výškovo regulovaná na štyri poschodia.“ Súčasťou riešenia bude aj parkový komplex – v plynulej nadväznosti na existujúci mestský park a s prirodzeným zapojením koridoru rieky Nitra.
Vízie blízkej budúcnosti
V súčasnosti prebiehajú rozhovory o možnom celoročnom sprístupnení časti výstaviska Agrokomplex verejnosti. Ide o chátrajúcu zadnú časť bývalých políčok, ktorá by mohla po revitalizácii slúžiť ako mestská rekreačná zóna s krátkodobou rekreáciou. Mesto má takisto záujem o rozšírenie pešej zóny, a to najprv po križovatku Štúrova – Štefánikova, neskôr až po Mestský úrad. Oba zámery si však vyžadujú celkové preriešenie dopravy.
Celková revitalizácia a dostavba čaká časť Svätoplukovho námestia pozdĺž Mostnej ulice, na ktorú mesto plánuje v auguste 2008 vypísať medzinárodnú súťaž.
| Silné stránky regiónu | Slabé stránky regiónu |
| diverzifikovaná hospodárska základňa (ekonomika mesta nestojí na jedinom rozhodujúcom podniku, prevládajú malé a stredné podniky) | štruktúra absolventov škôl nedostatočne korešponduje s potrebami trhu práce (nesúlad medzi ponukou kvalifikovanej pracovnej sily a požiadavkami trhu práce) |
| dostatok vhodných lokalít určených na budovanie priemyselných parkov | chýba detailná inventarizácia majetku vo vlastníctve mesta (pozemky, budovy, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach atď.) |
| budovanie technickej infraštruktúry a majetkové vysporiadanie pozemkov na priemyselné parky je jednou z hlavných priorít mesta | nedostatočná spolupráca samosprávy a podnikateľského sektora na báze medzisektorových partnerstiev (ziskový, neziskový sektor) |
| vytvorené vhodné územno-technické, environmentálne a iné priestorové podmienky na realizáciu nových investícií |
chýba ucelená koncepcia cestovného ruchu |
| existencia inštitúcií zameraných na podporu malého a stredného podnikania (RPIC, SOPK, RRA) | mesto nie je napojené na regionálne turisticko-poznávacie a cykloturistické trasy |
| pôsobenie širokého spektra finančných inštitúci | neochota subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu spolupracovať pri spoločnej propagácii a spolufinancovaní spoločných projektov |
| poloha na kontakte Karpát (Tríbeča) a Podunajskej nížiny | nedostatočne využívaný fond kultúrno-historických pamiatok |
| veľké množstvo významných kultúrno-historických pamiatok | nízky vstup kapitálu do cestovného ruchu |
| podmienky na rozličné formy letnej turistiky v bezprostrednom okolí mesta | nízka miera prepojenia podnikateľského sektora, vedecko-výskumných a akademických inštitúcií |
| existencia rozsiahleho výstavného areálu | nedobudovaný južný obchvat mesta |
| existujúca sieť vedeckých a výskumných inštitúcií, najmä v oblasti poľnohospodárstva, biotechnológií, ekológie, genetického inžinierstva a pod. | nadmerná dopravná záťaž centra mesta a iných úsekov miestnych komunikácií |
| priame napojenie na rýchlostnú komunikáciu a diaľnicu v smere Trnava – Bratislava | chýba prevádzkové zázemie a spevnená pristávacia dráha na letisku Janíkovce |
Nitrianske brownfields
Investičné zámery neobchádzajú ani takzvané hnedé plochy (brownfields). Lokalitu s vysokým potenciálom predstavuje areál bývalého pivovaru Corgoň, kde sa podľa hlavného architekta mesta počíta s investíciou okolo 3 miliárd korún. Zároveň dodáva, že o developing sa uchádzajú domáce aj zahraničné subjekty a na projekt sa zo strany mesta kladú najvyššie nároky – či už z hľadiska funkčnej náplne, alebo ochrany existujúcich kvalitných budov.
 |
 |
| Priemyselný park Sever | Dostavba čaká aj Svätoplukovo námestie. Mesto plánuje vypísať na areál medzinárodnú súťaž |
V blízkej budúcnosti sa uvažuje aj o revitalizácii vojenských kasární pod Zoborom. „Areál bol dlhé roky konzervovaný, a preto si myslíme, že môže byť z historického hľadiska atraktívny. Existujú pramene, ktoré tu predpokladajú existenciu rímskej cesty či Pribinovho kostolíka,“ odôvodňuje Babčan záujem mesta vyhradiť niektoré objekty na muzeálne účely. Vo všeobecnosti sa však plánuje využitie hnedých plôch na funkciu bývania a občianskej vybavenosti.
Ortofotomapa mesta Nitra
1 – Priemyselný park Sever, 2 – Priemyselný park Juh, 3 – rozvojová oblasť Párovské Lúky, 4 – plánovaná dialničná komunikácia R1
© Eurosense, s. r. o., 2005
(mt)
