Michal Drotován: Projekty Rače budeme robiť vo vlastnej réžii. Keď na nich robia dvaja, koncovka je väčšinou slabšia

Vzorová mestská časť, ktorej plány majú celoslovenský dosah. Rača posledné roky prekonáva nastavené štandardy, pričom jej starosta sa netají kritickými názormi a zásadnými rozhodnutiami. Čo robí Rača inak a bude Michal Drotován kandidovať na primátora Bratislavy?

Ako starosta často komunikujete na sociálnych sieťach, kde okrem informovania obyvateľov Rače kritizujete vládnych politikov. Súčasnú vládu nazývate babrákmi, kritizovali ste aj vládu Igora Matoviča. Sú toto témy, ktoré podľa vás chcú vidieť obyvatelia Rače u svojho starostu?

Byť starostom je politická funkcia. Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale my sme aj politici. To znamená, že v neľahkej dobe, aká je dnes, sa treba vyjadriť a nebyť ticho. Samozrejme, chápem aj postoje iných starostov iných obcí, ktorí sa nevyjadrujú.

Doplním, že ste jeden z mála komunálnych politikov v Bratislave, ktorý komunikuje tieto témy…

Iní nechcú riskovať, že by si niekoho pohnevali pri schvaľovaní dotácií alebo podobne. Osobne si myslím, že veci, ktoré sa dejú, nie sú dobré, a vieme, že všetky režimy, ktoré sa stali autoritatívnymi alebo totalitnými, rušili samosprávy. Nechcem dôjsť do stavu, keď štát začne rušiť alebo prikazovať samosprávam, čo majú robiť.

Žiaľ, deje sa to už od vlády Igora Matoviča. Počas premiéra Eduarda Hegera tam bol útlm, ale vojnu so samosprávami, občianskymi združeniami a médiami začal Igor Matovič a pokračuje v tom Robert Fico.

A na toto chcem nadviazať, pretože v Rači žijú obyvatelia, ktorí môžu byť voličmi súčasnej vládnej koalície. Napríklad aj časť združenia veteránov má veľmi blízko k SNS.

Určite áno. Nerozdeľujem obyvateľov Rače podľa toho, koho volia. V Rači ma volia aj voliči Štefana Harabina. V „komunále“ to je tak, že vás volí hocikto.

V posledných voľbách som mal približne o tisíc hlasov viac, ako získal primátor Matúš Vallo. To znamená, že v rámci skupín prekrývam širší elektorát ako primátor. To mi ale nebráni vyjadrovať sa k niečomu, o čom si myslím, že negatívne zasiahne samosprávy alebo občianske združenia, s ktorými spolupracujeme.

Cítim potrebu sa k tomu ozvať, aj keď viem, že nie každému sa to bude páčiť. Ale mlčať, to je alibizmus… Mlčím, lebo sa to netýka Rače? Aj celoštátna politika sa týka Rače – v rámci daní, príjmov a nastavenia rozpočtu.

Otvorene ste sa vyjadrili aj pre našu redakciu ASB v súvislosti s projektom Račianskeho korza, keď ste povedali, že Rača už nebude spolupracovať s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Na svojom Facebooku ste potom dodali, že nie je dobré, ak má projekt dvoch pánov. Ako ste to mysleli? Chcete v Rači všetko robiť sami?

Čo sa týka projektov, ako je rekonštrukcia Základnej školy Plickova, obnova námestia na Rendezi alebo výstavba novej škôlky Tramín, tak tie sme urobili my. A potom sú projekty, kde sme na začiatku spolupracovali s MIB-om. Napríklad na architektonickej súťaži v projekte rekonštrukcie Kultúrneho strediska Žarnovická alebo pri projekte Lepšie miesto pre deti pri Základnej škole Tbiliská.

No pri týchto projektoch sme pochopili, že keď na nich robia dvaja, tak koncovka je väčšinou slabšia. Preto sme sa rozhodli, že naše projekty budeme robiť vo vlastnej réžii.

Čo bude s projektami, ktoré navrhol Metropolitný inštitút Bratislavy?

Tie majú zastrešovať oni. Verím, že sa budú realizovať. Máme projekt, ktorý dlhodobo riešime s mestom pred vozovňou Krasňany. Dva roky sme chceli, aby nám zverili pozemky. Chceli sme to riešiť sami už v roku 2020. No mesto odpovedalo, že nie, že oni už majú architektov, že to budú robiť s MIB-om. Prešlo skoro päť rokov a stále je to v rovnakom stave.

Z čoho pramenilo rozhodnutie ďalej nespolupracovať s metropolitným inštitútom?

Rača do veľkej miery dodržiava manuál MIB-u. Sú tam však niektoré veci, napríklad pri dlažbe, ktoré predražujú projekt. No keď nám to mesto dá ako podmienku, tak to musíme zapracovať. Keď nám to ako podmienku nedá, tak nie.

Myslím si, že nie je úplne dobré, keď sa urobí jedna amorfná Bratislava. Mestské časti, hlavne tie historické, ako je Rača, ktorá bola jednou z najväčších obcí v Československu, keď sa spájala s Bratislavou, majú svoju históriu. Tváriť sa, že sme rovnakí ako Ružinov, nie je správne.

V tejto súvislosti sa priam pýta otázka, aká je vaša spolupráca s magistrátom hlavného mesta?

Myslím, že korektná. V niektorých veciach sa nezhodneme, týka sa to hlavne výstavby, pretože si myslíme, že niektoré projekty by malo mesto v rámci Rače posudzovať prísnejšie.

Ak sa nemýlim, v samospráve pôsobíte už od roku 2012.

2010.

Dokonca. Viete teda porovnať prácu súčasného primátora aj bývalých. Kto urobil pre Raču najviac?

To sa dá ťažko povedať. Čo je najviac? Za primátora Andreja Ďurkovského sa opravila električková trať, za primátora Matúša Valla sa opravilo esíčko, ale to bolo pripravované už za primátora Iva Nesrovnala.

Ťažko povedať… Kto napríklad robí električku do Petržalky? Robil ju aj Ivo Nesrovnal aj Matúš Vallo, aj Milan Ftáčnik. Samozrejme, vždy sa berie ten, kto prestriháva pásku, ale treba povedať, že naša spolupráca s mestom bola vždy korektná. Teraz má hlavné mesto najviac peňazí, aj keď všetci plačú, že majú málo. Bratislava má naozaj oveľa väčší balík, s ktorým môže nakladať, ako mal primátor Ftáčnik, ktorý bol ozaj na hrane.

Stále je to oveľa menej, ako má napríklad české Brno.

To určite. Veľmi to sledujem. Keď si zoberiete napríklad pražský metropolitný inštitút plánovania a výstavby, ktorý bol vzorom bratislavského MIB-u, keď vznikal, tak sa vedelo, že budeme pripravovať nový územný plán podobne ako v Prahe. V Prahe pripravujú územný plán už 12 rokov a stále nebol schválený. V Brne schvaľovali územný plán takmer 30 rokov a prešiel až pred pár mesiacmi.

U suseda je síce tráva zelenšia, ale neviete, čo je za tým. A keď si zistíte informácie, tak vidíte, že ich problémy sú rovnaké. Možno majú väčší rozpočet, ale rovnako nevedia posúvať veľké projekty.

Povedali ste, že nie je dobré, ak má projekt dvoch pánov. Projekt Račianskeho korza ale nemá na Slovensku obdobu, pôjde o najdlhšie korzo na Slovensku. Zvládne ho Rača zrealizovať sama?

Zatiaľ máme prvú fázu pri futbalovom štadióne, tú chceme urobiť budúci rok. Zadal som ten projekt, keď sme sedeli aj s architektmi, bola to v podstate moja idea, celý návrh.

S architektmi zo Superateliéru.

Áno. Rokovali sme s viacerými architektonickými kanceláriami, ale oni dali jednoznačne najlepšiu cenu. Myslím si, že je to seriózna firma. Na projekte teraz pracujeme. Výhodou je, že je nastavený tak, že sa môže robiť aj po metroch, aj po kilometroch. To znamená podľa financií. Celková suma zatiaľ nie je jasná, ale bude to určite niekoľko miliónov eur.

Veľkou témou sú račianske vinohrady, v ktorých sa sústreďuje rozsiahla výstavba súkromných developerov. Ako vnímate aktuálnu situáciu vo vinohradoch?

Kľúčová zmena v súvislosti s výstavbu tu nastala v roku 1988, čo už je skoro 30 rokov. Vtedy sa niektoré časti zmenili v územnom pláne, povolila sa výstavba. Od roku 2010 sa nezmenil ani jeden meter funkčného kódu vinice na výstavbu v Rači. To znamená, že za posledných 15 rokov sa nezmenilo nič.

Ako chcete ochrániť vinohrady pred úplným vyplienením?

Snažíme sa mesto dlhodobo tlačiť, aby bola zrealizovaná štúdia viníc. Prerušili ju. Je to ďalšia vec, s ktorou nie som veľmi spokojný, aj s prácou MIB-u a s tým, že hlavní architekti si dali iné priority.

Primátor Matúš Vallo túto štúdiu prezentoval už v Pláne Bratislava vo volebnej kampani v roku 2018. Prešlo šesť rokov a tento plán nie je v žiadnej fáze. Chceme nastaviť, aby bolo dlhodobo jasné, že toto sú vinohrady a nebude sa meniť územný plán. Žiaľbohu sa územný plán mení tak, že mestská časť na to nemá žiadny dosah. Keď aj vyjadríme nesúhlas, tak to mesto ignoruje.

Okrem račianskych vinohradov je témou aj okrajová časť Rače, oblasť Východné, ktorá je aktuálne veľkým lákadlom developerov. Má časť Východné šancu začleniť sa do centra Rače?

Na Východnom som vyrastal, žil som tam v podstate do 18 rokov. Myslím si, že Rendez má veľký potenciál. Kľúčové je doriešiť to, čo ho odrezáva od sveta , to sú železnice. Železnice SR majú dlhodobo projekt bez mimoúrovňového prepojenia s Račou. Je to záležitosť budúcnosti, dlhodobo sa to rieši, rovnako aj koľajové odstavisko, ktoré je druhé najväčšie po Čiernej nad Tisou.

Na Žabom majeri je situácia kritická. Ide o prostredie, ktoré je dlhé roky typické čiernymi skládkami a stavbami. Pomôcť by mohlo prepojenie Račianskej a Bojnickej, čím by sa aspoň táto časť Žabieho majera urbanizovala. Aká je budúcnosť tohto projektu?

Čo sa týka tohto prepojenia, teda predĺženia Galvaniho, s čím súvisí aj projekt nového tunela do Lamača, osobne som veľmi skeptický, že sa to niekedy bude riešiť. Preto mestu dlhodobo navrhujeme, aby sa cesta prepojila od polygrafického učilišťa po Bojnickú. Je tam pás mestského pozemku, dá sa to realizovať. Mesto ale niekoľko rokov nereaguje, takže uvažujeme, že v prípade, ak by som pokračoval ďalej vo funkcii starostu, budeme žiadať mesto, aby nám zverilo tieto pozemky do správy.

Treba si uvedomiť, že Žabí majer aj Pánty platia obrovské dane z nehnuteľností. A to vďaka halám. Dá sa povedať, že tieto dve zóny nám prinesú na daniach z nehnuteľností viac ako kompletne celá Rača dokopy.

Snažíme sa mesto dlhodobo osloviť, aby sa to pre nich stalo prioritou. Pre mesto je však priorita zóna Nivy, Lido a ďalšie miesta v centre, nie tieto okrajové časti. Tie ich nenadchýnajú.

To, že zahustíte Lido veľmi nepomôže, lebo medzi Račou bude stále obrovský priestor, kde v podstate nežije nikto. Oficiálne na Žabom majeri, pozrel som si to vo výkaze, má trvalý pobyt asi päť obyvateľov. Žijú v chatkách, ktoré tam majú skolaudované. Ale reálne tam býva okolo tisíc ľudí, to je problém. Toto sú veci, ktoré treba riešiť. Tlačíme na to, ale ako mestská časť nemáme kapacity riešiť takéto obrovské zóny.

Povedali ste, že urbanizácia Lida veľmi nepomôže. Minulý rok sme tu mali riaditeľku Metropolitného inštitútu Bratislavy Petru Marko, ktorá povedala opak. Že hlavné mesto by sa malo rozvíjať viac dovnútra než na perifériách.

Rozumiem, lenže Bratislava je mesto, ktoré tvoria suburbanizácie. Čunovo alebo Vajnory majú menej spoločného s Bratislavou ako Marianka.

V tomto porovnaní určite.

Vnútri mesta máte polia, lúky a potom máte dediny. Nedávno som cestoval autobusom z Petržalky dlhú trasu do Čunova. Definitívne som si uvedomil, že Čunovo má urbanisticky oveľa menej spoločného s Bratislavou ako Bernolákovo alebo Chorvátsky Grob. Sú to polia, lúky a potom Čunovo, medzitým ešte Jarovce a Rusovce.

Keď si pozriete mapu, sú tu celé oblasti, kde je skoro nula obyvateľov na štvorcový kilometer. To znamená, že Bratislava je zhluk suburbanizácií. V podstate aj Rača, keďže tam máme Žabí majer a Istrochem. To sú kilometre zóny nikoho. Keď sa tieto zóny nebudú riešiť, tak sa centrum bude zahusťovať drahými bytmi. A kto bude potom bývať na Lide alebo vo Vydrici?

Tak ja z novinárskeho platu asi nie…

Ja tiež nie. A to mám nadpriemerný plat ako starosta. No keď som si pozrel tabuľky, v živote by som tam nedostal ani dvojizbák. Kto si to môže dovoliť? Kto zarába 15- až 20-tisíc mesačne? Toto sú skôr investičné byty, treba riešiť lacnejšie projekty, ktoré prinesú byty pre bežných obyvateľov.

A tie budú vždy na tej periférii – či už na Žabom majeri, alebo v širšom centre Bratislavy. Ale to úplné centrum, na ktoré sa mesto orientuje dnes, nie. Primátor môže hovoriť, že tam budú aj nájomné byty, ale to bude len zlomok. Je to typ zóny, ktorý priťahuje bohatých. Chudobných, ktorí tam ešte zostali, zdedili tam dom alebo byt, tieto projekty skôr vytláčajú, pretože tam sú také drahé služby, že tam nevedia fungovať. Potom sú z toho Airbnb byty.

Povedali ste, že hlavné mesto nechce riešiť račianske vinohrady a nemá záujem riešiť ani Žabí majer. Čo má hlavné mesto záujem riešiť v Rači?

No to je otázka…

Je pre magistrát Rača okrajová časť?

Rača je okrajová časť.

Je okrajová v záujmoch hlavného mesta?

To si mysleli za primátora Milana Ftáčnika aj Iva Nesrovnala. Je to večný spor, že všetky mestské časti okrem Starého Mesta si myslia, že stále sa investuje iba v Starom Meste. A Staré Mesto si zase myslí, že sa málo investuje v Starom Meste, takže sú nespokojní všetci.

Ako rieši Rača domy sociálnej starostlivosti a ide o prioritu mestskej časti?

Uvedomujeme si, že pre starnutie populácie budú služby pre seniorov kľúčovou témou na nasledujúce desaťročia. Preto aj ako jediná mestská časť prevádzkujeme denný stacionár a aktuálne je v procese povoľovania zámer pobytového zariadenia opatrovateľskej služby na Dopravnej 57.

Rokujeme aj s developermi, od viacerých sme požadovali zriadenie takéhoto zariadenia. Problém je, že hlavné mesto ich zatiaľ nechce akceptovať ako občiansku vybavenosť v prípade parterov. Je však nevyhnuté rozšíriť možnosti na výstavbu takýchto zariadení.

Všimol som si, že máte pomerne široký záber. Reagujete na viacero tém prostredníctvom blogov, napríklad v Denníku SME, v minulosti v Denníku N, venujete sa aj problémom Bratislavy. Neuvažujete nad kandidatúrou za primátora Bratislavy?

Za posledných desať rokov sa ma na to pýtalo viacero ľudí, aj mi to navrhovalo. Mám k Rači väčší vzťah ako k Bratislave, tým sa netajím. Nie som si istý, či by som vedel dávať také srdce do rekonštrukcie niečoho v inej mestskej časti, ku ktorej nemám taký srdcový vzťah.

Neviem si to zatiaľ vôbec predstaviť. Je to viac politická a viac marketingová pozícia, lebo musíte byť videný aj cez médiá a to je niečo, čomu som neprišiel na chuť. Niekedy totiž musíte chodiť na tlačovky aj s premiérom. To ma nenapĺňa. Čo sa týka kandidatúry na starostu, ešte nie som definitívne rozhodnutý, či budem pokračovať. Určite ale nebudem kandidovať na žiadnu inú pozíciu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/20245
Je prepisom podcastu Na betón, ktorý bol  skrátený a upravený