/ Biznis /

Zvyškovým teplom z výroby vieme vykúriť aj celý závod

Zdroj: REDE-PROJECT

Pre niekoho to môže byť tá časť stavieb, ktoré sú nutným zlom medzi všetkými tými sexi bytovými, kancelárskymi budovami či obchodnými centrami. Niekto im hovorí škatule v poliach. No priemyselné a logistické objekty skrývajú za svojím jednoduchým dizajnom viac. Vedeli ste, že mnohé výrobné závody dnes disponujú zelenými strechami, fotovoltickými elektrárňami a na pozemku majú jazierka s kačičkami a bocianmi?

O tom, prečo by mali byť priemyselné objekty udržateľné, sme sa porozprávali s Ing. arch. Martinom Stoličným, ktorý stojí za firmou REDE-PROJECT s. r. o. špecializujúcou sa na projektovanie a návrh priemyselných a logistických nehnuteľností.

Trvalo udržateľné výrobné závody

Pred 20 rokmi bolo prioritou postaviť investíciu rýchlo a lacno, dotiahnuť tam investora, vytvoriť pracovné miesta. Slovensko prahlo po investíciách, životné prostredie bolo na zadných priečkach záujmu. Dnes je iná doba.

Úplne od začiatku je prioritou navrhovať priemyselné objekty, ktoré sú v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti, a to nielen preto, že všetky priemyselné objekty prechádzajú procesom EIA, teda sú posudzované z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Hoci niektorí výrobcovia udržateľné riešenia vyžadujú, je ešte veľa investorov, ktorí sa zelených tém boja. Mylne sa nazdávajú sa, že sú drahé. My im potom musíme vysvetľovať, že to už dnes nie je pravda. Áno, zelené témy môžu byť náročnejšie aj na projekčnú, aj na realizačnú časť, ale zvýšené náklady sa odzrkadlia na znížených prevádzkových nákladoch.

Z dlhodobého hľadiska môže byť zelená investícia lacnejšia. My sa snažíme vzdelávať investorov a pri projektovaní každej priemyselnej budovy aktívne implementujeme prvky, ktoré majú ekonomický zmysel a v danej lokalite, okolí či výrobnom procese, ktorý bude prebiehať v pripravovanom objekte, sú vhodné.

Niekedy za nami príde investor s tým, že „ja sa bojím občana Slávika, urobte nám to tak, aby nám nekomplikoval proces EIA“. Ale my s pánom Slávikom a jeho Združením nemáme problémy, my by sme tak robili aj bez jeho pripomienok, pretože si myslíme, že je to tak správne.

Projekt závodu pre spoločnosť IFN Team v Malackách, ktorý sa projektuje s aplikáciou fotovoltiky, časti zelených striech, s ekologickým retenčným parkovaním a vykurovaním cez tepelné čerpadlá. Projekt má ambíciu získať energetický certifikát A0
Projekt závodu pre spoločnosť IFN Team v Malackách, ktorý sa projektuje s aplikáciou fotovoltiky, časti zelených striech, s ekologickým retenčným parkovaním a vykurovaním cez tepelné čerpadlá. Projekt má ambíciu získať energetický certifikát A0 | Zdroj: REDE-PROJECT

Dažďová voda zostáva na pozemku

Druhým pilierom po trvalej udržateľnosti je v našom procese projektovania dažďová voda. Dnes platí vodný zákon, ktorý predpisuje, že každý projekt má mať na svojom pozemku vyriešený odvod dažďovej vody, aby nezaťažoval okolie vypúšťaním dažďových vôd do okolitých tokov.

Dažďovú vodu možno vyriešiť viacerými spôsobmi. My máme vlastný systém retenčného zeleného parkoviska, ktoré dokáže zadržať veľké množstvo vody a zvyšná voda sa odparí. Vďaka tejto vode zároveň na parkovisku rastú stromy a z areálu neodteká podľa možnosti žiadna voda.

Ďalším opatrením bývajú zelené strechy, ktoré tiež dokážu zadržať veľké množstvo vody. Alebo jazierko, ktoré plní funkciu zadržania vody a zároveň pekne vyzerá. Ak pridáte do jazierka rastliny, následne prídu kačice, bociany a my získame kus života, ktorý tam nebol.

Zdroj: REDE-PROJECT

Obnova biodiverzity

Priemyselné objekty sa zvyčajne stavajú na poliach. Povedzme si otvorene, veľké polia nie sú pre prírodu prirodzené. Tam, kde je dnes pole, boli kedysi úzke políčka, medze a remízky. Žili tam živočíchy, rástli rozmanité rastliny. No polia scelené za socializmu sú vysokodegradované pôdy, ktoré sú navyše zaťažené dusičnanmi.

Ak postavíme na danom poli výrobný závod, síce zaberieme úrodnú pôdu, ale na streche vysadíme kvitnúcu lúku, jeho okolie zveľadíme, vybudujeme tam jazierko, nasadíme rastliny, ktoré tam kedysi rástli, stromy a kríky, ktoré boli kedysi v medziach medzi políčkami. Tým spätne vytvárame priestor pre chrobáky, vtáctvo i rastlinstvo. A ja si trúfam povedať, že je to lepšie ako to pole, ktoré tam bolo predtým.

Vývoj nezastavíme. A teda ak má byť, tak nech je taký, aby bol v danej biodiverzite čo najprijateľnejší. A aby sme to robili čo najlepšie, spolupracujeme medzi inými napríklad aj s Botanickým ústavom SAV, s klimatológmi zo SHMÚ, so špecialistami na vodohospodárstvo a hľadáme riešenia, ktoré chceme do projektov implementovať.

Zdroj: REDE-PROJECT

Energetická efektívnosť

Naším cieľom je tiež šetriť primárne zdroje. Chceme, aby príslušná výroba pri produkcii vytvárala čo najmenšie emisie. To môžeme dosiahnuť napríklad tým, že využijeme stroje s vysokou účinnosťou alebo napojíme stroje na elektrinu z fotovoltiky. Prípadne môže výroba napomôcť napríklad vykurovať celý objekt.

Vo výrobnom závode sú skoro vždy stroje, ktoré vytvárajú teplo. To sa zbiera, rekuperuje do vody, ktorou sa následne vykuruje. Prípadne sa využívajú stroje, ktoré vytvárajú teplo do takej miery, že ich treba chladiť. Voda, ktorá stroj chladí, môže zároveň objekt vykurovať.

Hoci energetická certifikácia priemyselných budov nie je v zmysle zákona povinná, my môžeme skúsiť zakategorizovať ten objekt, akoby bol prevádzkový, napríklad ako obchodný dom alebo kancelárska budova. Chceme vedieť preukázať množstvo vyprodukovaného CO2 vykurovaním, chladením, vzduchotechnikou a svietením, pretože to výrobcov začína zaujímať.

Už dnes je v Európe trendom podporovať tých, čo vyrábajú nízkoemisne, a ekonomicky zaťažiť tých, čo vyrábajú s vysokými emisiami. Na to je potrebné vedieť zmerať, koľko emisií bolo potrebné pri výrobe použiť. Povedzme si to na príklade automobilky. Už dnes výrobca áut žiada od jednotlivých subdodávateľov deklarovať, koľko emisií sa vynaložilo na jednotlivé súčiastky auta. Potom je auto súčtom všetkých emisií súčastí auta.

Predpokladám, že v blízkej budúcnosti budú firmy, ktoré vyrábajú s vysokými emisiami, daňovo alebo inak zaťažené a, naopak, firmy, ktoré vyrábajú s nízkymi emisiami, budú zvýhodnené.

Vrcholom energetickej efektívnosti závodu je, ak dokáže vyrobiť toľko tepelnej energie, že mu postačí na svoju prevádzku. Vtedy môže fungovať napríklad vykurovanie aj nezávisle od dodávky elektrickej energie.

Aktuálne pracujeme na takomto ostrovnom riešení výrobného závodu pre spoločnosť IFN Team v Malackách.
Musím tiež otvorene povedať, že udržateľné riešenia sú možné aj vďaka tomu, že sú dnes nepomerne lacnejšie ako kedysi. Pred 10 rokmi bola návratnosť fotovoltiky 18 rokov, dnes sú to len 3 roky!

Zdroj: REDE-PROJECT

Poznanie výrobných procesov je alfa a omega

No na to, aby sme vedeli, kedy môžeme použiť aký postup, musíme poznať výrobné postupy jednotlivých investorov. Je to náročná práca, ale som presvedčený, že to stojí za to. Stretávame sa s klientmi, ktorí vedia, že je to možné a sami sa pýtajú, iní sú prekvapení, že ich na takéto možnosti upozorňujeme.

Energeticky úsporný výrobný závod je dobrý marketing

Dnes už musíme s radosťou konštatovať, že výrobcovia vnímajú náš tlak na energetickú neutralitu výrobných a priemyselných závodov pozitívne. Vedia, že keď budú môcť preukázať, že ich budova má napríklad energetický certifikát A0 a vyprodukuje len 10 kg CO2/m2, budú môcť tento fakt marketingovo využiť a bude to pre nich konkurenčná výhoda.

Táto tendencia vo výrobe je aktuálna. Ďalším príkladom je zvýšené množstvo certifikovaných priemyselných objektov, hoci to legislatíva nevyžaduje. Dnes si developeri logistických objektov bežne nechávajú certifikovať prevádzky podľa LEED alebo BREEM, a tým pripravujú nehnuteľnosť na budúci predaj, pri ktorom sú certifikáty dôležité a zvyšujú cenu objektu.

Zdroj: REDE-PROJECT

Je to aj o ľuďoch

Popri týchto technických a technologických opatreniach, ktoré aplikujeme pri návrhu priemyselných objektov, sledujeme aj to, ako dobre sa bude v závode cítiť pracovník, ktorý tam pracuje. Nie je jedno, ako vyzerajú steny, či pri sprchovaní stúpi na studenú alebo teplú podlahu, či musí od parkoviska šliapať kilometer alebo 100 metrov, či jedáleň ponúka jedno jedlo alebo tri, či mám alebo nemám oddychové miesta, ako vyzerá toaleta a podobne.

Takéto zdanlivé detaily môžu zavážiť aj v tom, ako jednoducho daná firma získa do fabriky ľudí, a to bez toho, aby ponúkali vyšší plat.

Ing. arch. ­Martin Stoličný |

Ing. arch. ­Martin Stoličný absolvoval v roku 1992 štúdium na FA STU v Bratislave. Postgraduálne štúdium ukončil na Technickej univerzite v Karlsruhe v Nemecku. Od roku 1992 bol konateľom a jediným manažérom spoločnosti ARCH spol. s.r.o., z ktorej neskôr vznikla firma REDE-IMMO s.r.o. a REDE-PROJECT s.r.o., ktorá pôsobí na trhu od roku 2013. Špecializuje sa na projektové práce a inžiniering najmä v oblasti priemyselných a logistických nehnuteľností vrátane infraštruktúry.

Redakčne pripravila: DENISA KUREKOVÁ Foto: REDE-PROJECT, ZKW SLOVAKIA