V roku 2022 sa očakáva ekonomický rast na úrovni 5 percent

ekonomika
Zdroj: Shutterstock

HDP by mohol v roku 2021 rásť o 4,6 % po prepade vlani o 4,8 % v dôsledku globálnej pandémie.

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) hodnotí rok 2020 vo vývoji slovenskej i globálnej ekonomiky ako historický, a to nielen v prepade štatistických čísel. Pandémia podľa ŠÚ SR spustila zmeny v spoločnosti, ktoré budú mať dlhodobý dosah. Poznačila všetky jej oblasti, nielen samotné výrobné procesy, trh práce a podnikateľské prostredie, ale aj správanie domácností, cestovanie či vzdelávanie.

V záporných číslach

Slovenský HDP presiahol vlani hodnotu 91,5 miliardy eur a výkonnosť ekonomiky klesla oproti roku 2019 v bežných cenách o 2,5 %. V marci 2021 hovoril ŠÚ SR o prepade 5,2 % v stálych cenách, vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2015. Po revízii týchto predbežných údajov za rok 2020 a ročných údajov za roky 2017 – 2019 znížil reálny pokles HDP na 4,8 %.

Zo záporných čísiel ekonomika nevyšla, krízu vyvolanú globálnou pandémiou však zvládla lepšie než finančnú v roku 2009, konštatuje ŠÚ SR. Upravený HDP vlani najhlbšie klesol v 2. štvrťroku bezmála o 11 %. Najmiernejší koncoročný reálny prepad o 2,1 % už ovplyvnila druhá vlna pandémie. Napriek veľkému poklesu ekonomickej aktivity v prvej polovici roka sa hospodárstvo SR naštartovalo a poklesy v druhom polroku sa zmiernili.

HDP v stavebníctve v bežnom vyjadrení vlani dosiahol takmer 5,7 miliardy eur a bol nižší o 5,6 % podobne ako v roku 2019. Reálne poklesol o 8,3 % a predvlani bezmála o 10 %. Finančná kríza dopadla na stavbárov s oneskorením, zviechali sa pomaly. Produkciu naviazanú na domáci dopyt však negatívne ovplyvňujú parlamentné voľby. Ukazujú to aj štatistiky.

Vlani podiel stavebníctva na HDP spadol na 6,2 %, najnižšie za ostatných 10 rokov. Klesol už v roku 2019, kým za ostatné odvetvia sa vtedy držal či stúpol podľa dynamiky rastu produkcie. Význam naberajú činnosti v oblasti nehnuteľností. Služby spojené s ich predajom, prenájmom a správou vytvorili vlani 9,4 % HDP pri malom medziročnom raste.

Ustáli miernejší pokles pridanej hodnoty než stavebníctvo a priemysel, v ktorom sa prepadla bezmála o 14 %, a ich podiel na HDP v roku 2020 spadol na pätinu.

Ekonomika by mala začať rásť

Makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej ekonomiky (IFP) z júna 2021 očakáva zotavenie slovenskej ekonomiky ešte v tomto roku. Ak HDP reálne narastie o 4,6 %, dobehne v druhej polovici roku predkrízovú úroveň. Pandémia presunula celosvetovo preferencie spotrebiteľov od služieb k tovarom, čo v tomto roku podporí svetový obchod a slovenský export, predpovedá IFP.

Aj oživenie spotreby domácností so skončením druhej vlny je rýchle. Preto by mal v roku 2022 pokračovať ekonomický rast na úrovni 5 %, podporený Plánom obnovy aj pokrízovým oživením súkromných investícií. V negatívnom scenári IFP zohľadňuje tretiu vlnu pandémie, takže tohtoročný HDP by v ňom stúpol len o 4,1 %.

Za pomalším rastom v prvom kvartáli 2022 by nasledovalo oživenie a až v druhom kvartáli by ekonomika nabrala trend spred tretej vlny. Miernejší charakter opatrení by však nespôsobil trvalý pokles HDP a celoročný rast za rok 2022 by predstavoval 5,2 %. V pozitívnom scenári IFP by slovenská ekonomika v roku 2021 reálne rástla o 5,3 % po rozpustení úspor v hodnote 1 mld. eur v druhej polovici roka.

Príjmy totiž neustále transformujú domácnosti na vklady, tie sú likvidné a môžu byť rýchlo premietnuté v spotrebe. Svetový dopyt je posilnený optimizmom, ktorý súvisí s očkovaním a stimulmi na oživenie hospodárstva. Avšak s rastom cien energií a meškajúcimi dodávkami niektorých súčiastok stúpajú inflačné očakávania a obavy z prudkého rastu cien.

Jar priniesla zlepšenie

Jarné zlepšenie zdravotnej situácie v Európe oživilo služby, ktoré po dlhej dobe rástli. Viaznuce dodávky a dočasný nedostatok niektorých komponentov v automobilovom priemysle však spomalia rast priemyselnej výroby. Nožnice medzi priemyslom a službami sa preto zatvárajú a v najbližšom období možno očakávať rast podporený dynamikou služieb.

Silnejšie oživenie možno očakávať nielen v krajinách eurozóny, ale aj u najbližších obchodných partnerov z V4, prognózuje IFP. Vraví, že dosiahli podstatne lepší výkon v prvom štvrťroku v porovnaní s pôvodnými očakávaniami. V druhej polovici roka 2021 by malo pomôcť aj čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Odhad HDP aj importov väčšiny obchodných partnerov Slovenska preto IFP zrevidoval v roku 2021 nahor a čaká, že tento vývoj sa podpíše pod silnejší rast aj v nasledujúcom roku.

Redakcia

Podklady: statistics.sk, metodika ESA 2010, finance.gov.sk

Článok bol publikovaný v časopise ASB Almanach 2021.