Biznis príbeh: masívny nábytok a zadubenosť
Ľudia z Javoriny majú drevo a jeho spracovanie v krvi. Stačilo im len pootvoriť dvere do sveta, chytili sa a už takmer 15 rokov idú svojou vlastnou cestou. Ich moderný masívny nábytok sleduje svetové trendy a na Slovensku nemá obdobu.
Príbeh výrobného družstva Javorina sa začal pred takmer 70 rokmi. Tak, ako sa zakladali jednotné roľnícke družstvá, tak vznikali aj výrobné družstvá. Jedným z nich bolo v roku 1947 aj výrobné družstvo Javorina v Spišskej Belej. Zjednotili sa v ňom stolári, drevári a remeselníci, ktorí mali do činenia s drevom. Po tento krásny prírodný materiál nebolo pod Tatrami treba chodiť ďaleko, miestni ľudia mali spracovávanie dreveného masívu takpovediac v krvi. Výroba družstva sa zameriavala na produkty pre domácnosť. Netrvalo dlho a zručnosť miestnych remeselníkov sa zužitkovala vo výrobe drevených reliéfov, plakiet a plastík poplatných dobe. „Javorina zásobovala napríklad i novovytvorený komunistický pakt plaketami s kosákmi a kladivami i remeselníkmi so sústredenou tvárou,“ s úsmevom spomína Slavomír Alžbetkin, výkonný riaditeľ družstva. „Boli to predpísané reliéfy do riaditeľských pracovní v celej Varšavskej zmluve. Všetko sa vyrábalo prácne a ručne. Okrem toho boli v Javorine vyrobené zariadenia mnohých hotelov v Tatrách, časť nábytku či drevených obložení je v hoteloch dodnes.“ Počet pracovníkov sa rokmi menil, v časoch svojej najväčšej slávy družstvo zamestnávalo aj 130 ľudí. Po roku 1989 prestal byť o reliéfy a plakety záujem, zmenil sa aj pohľad na zariadenie interiérov a Javorina začala mať ekonomické problémy.
Holandský nový začiatok
Nový impulz dodal dožívajúcemu družstvu až príchod holandskej spoločnosti Naarden-Traco, ktorá sa rozhodla využiť existujúci priestorový a strojový potenciál, zručnosť miestnych ľudí a ich know-how pri spracovaní dreva. Javorina začala vyrábať ako subkontraktor masívny drevený nábytok pre trhy Beneluxu. Hoci holandská spoločnosť v tatranskom regióne podnikala najmä v poľnohospodárstve, využili aj ďalšie možnosti spolupráce a pomohli Javorine s výrobným programom. „Holandská firma prišla s dopytom v čase, keď už bola Javorina na predaj a existujúce zákazky neboli cieleným podnikateľským zámerom, išlo len o vyťažovanie kapacít,“ vysvetľuje Slavomír Alžbetkin a dodáva, „aj dnes by ste našli v dielni pôvodné stroje, ťažké liatinové sústruhy a brúsky. Boli to solídne spoľahlivé stroje, ktoré sa dali dobre udržiavať. Pravdaže, dnes už pracujeme s novými modernými technológiami, máme počítačom riadené CNC stroje.“ Vstup holandskej firmy je vlastne začiatkom dnešnej Javoriny. Tým, že sa družstvo podarilo zachovať, nezanikla ani jeho historická identita, hrdosť ľudí na svoje znalosti v práci s drevom. Nanovo sa len zadefinoval používaný materiál, jeho povrchová úprava a dizajn produktov. V Spišskej Belej sa etabloval dub ako preferovaná drevina na výrobu nábytku. V krajinách Beneluxu pretrváva záujem o takýto nábytok, upustilo sa od spracovania buka, jaseňa či bresta.
Klienti Javoriny kladú veľký dôraz na to, že nábytok pochádza z obnoviteľných zdrojov. Jeho povrch sa ošetruje olejom, ktorý mu ponecháva prirodzené vlastnosti.
99 aj 101 centimetrov
Duby, ktoré sa v Javorine spracovávajú, rastú na východnom Slovensku, v Slovinsku, Rakúsku či Chorvátsku. Na kvalitu a vzhľad finálnych výrobkov má, samozrejme, zásadný vplyv vzhľad a kvalita surového dreva. Tá závisí nielen od prírodných podmienok, v ktorých stromy rastú, ako je pôda, podložie, orientácia svahu či podnebie, ale aj od pestovateľskej starostlivosti o stromy. Musia byť orezávané a ošetrované, aby mali čo najmenej vrodených chýb, a rastú niekoľko desaťročí, kým si nájdu cestu do Javoriny. „Drevo si sami pripravujeme a sušíme. Ďalej ho veľmi jednoducho spracovávame do výsledného produktu a jeho povrch ošetrujeme olejom, ktorý mu ponecháva prirodzené vlastnosti,“ zdôrazňuje Slavomír Alžbetkin. „Naši klienti kladú veľký dôraz na to, že nábytok pochádza z obnoviteľných zdrojov a aj výroba je ekologická. Náš drevený nábytok v interiéri ďalej žije, drevo prirodzene dýcha, jeho póry pracujú. V rámci jednopercentnej povolenej tolerancie sa vám môže stať, že metrový stôl má v lete pri väčšej vlhkosti o jeden centimeter viac a v zime, naopak, zase menej.“
Na masívnej posteli
Nový výrobný program a subdodávateľský vzťah pomohol Javorine nájsť svoju vlastnú cestu. Necelé dva roky trvalo, kým sa podarilo dizajnérskemu tímu pod vedením predsedu družstva a dizajnéra v jednej osobe Ing. Lea Čellára vytvoriť vlastnú kolekciu nábytku. Na základe podobnosti materiálu a jeho spracovania predstavila Javorina nový produkt už pod vlastnou značkou. Prvá línia sa volala Direkt a jej nosným prvkom bola masívna posteľ. „Slováci si veľmi potrpia na to, že spia na masívnej posteli, tak ako si Nemci potrpia na to, že jedia za masívnym stolom,“ hovorí Slavomír Alžbetkin. Od postele sa potom odvíjajú ďalšie kusy ako nočné stolíky, bielizníky, skrine, stoly a stoličky. Značka Javorina sa definuje ako moderný ekologický dizajnový nábytok. „Na trh sme vstúpili v roku 2000, nasledovalo obdobie rastu. Začali si náš viac všímať zákazníci a aj na výstavách sme zaujali,“ spomína Slavomír Alžbetkin. „V Nitre na výstave nás dokonca presunuli do dizajnovej haly. Gro toho, čím je Javorina dnes, spočíva v osobe Lea Čellára. Je to veľmi skromný človek, ale práve jeho tvrdohlavosť pomohla Javorine nájsť správnu cestu a smer a neupustiť od nich.“
O zadubenej ceste
Slavomír Alžbetkin s úsmevom prirovnáva tvrdohlavosť Lea Čellára až k zaDUBenosti, čo v súvislosti s materiálom, ktorý Javorina spracováva, znie viac než symbolicky. Opisuje, ako predseda družstva nedovolil, aby výroba a smerovanie podľahli masovej produkcii podľa požiadaviek trhu. Z pohľadu rýchleho zisku nie je zvolená cesta pochopiteľná, ale výroba kvalitného nábytku je beh na dlhú trať a Javorina má silnú podporu v zástupcovi holandského spoluvlastníka. Holanďania majú v družstve väčšinový podiel, menšinové podiely do úrovne 15 % sú rozdelené medzi konateľov a družstevníkov. „Garancia finančnej návratnosti neexistuje,“ pripomína Slavomír Alžbetkin. „Navyše, imidž firmy a značky niečo stojí. Musíte byť viditeľní na trhu, na výstavách, v katalógoch. Rok čo rok musíte potvrdzovať svoju prítomnosť na trhu, neustúpiť zo svojho smerovania, čo, samozrejme, nie je jednoduché, keďže 99 % nábytku, ktorý sa na Slovensku predá, nie je masívny nábytok. Udržať značku si vyžaduje naozaj istú zadubenosť, a ani potom nemáte klienta istého. Navyše, v segmente masívneho nábytku, ktorého trvácnosť sa môže počítať na desiatky rokov, sa k vám klient vlastne už nemusí ani vrátiť,“ priznáva s úsmevom výkonný riaditeľ.
„Rok čo rok musíte potvrdzovať svoju prítomnosť na trhu, neustúpiť zo svojho smerovania,“ priznáva Slavomír Alžbetkin, výkonný riaditeľ družstva.
V Miláne dnes, v New Yorku nikdy
Výstavy sú pre Javorinu marketingovou nevyhnutnosťou, hoci náklady na takúto prezentáciu sú vysoké. „Rozhodne nemôžeme povedať, že by nám kontrakty uzatvorené na výstave zaplatili výdavky spojené so stánkom a našou prítomnosťou napríklad na výstave v Kolíne nad Rýnom. Ale o tom to nie je. Stáva sa, že pol roka až rok po výstave nám zavolá niekto, pripomenie sa, až po čase sa dohodne spolupráca a zákazka,“ otvorene hovorí Slavomír Alžbetkin. Postupom času Javorina predstavila 8 dizajnových línií, okrem toho ponúka program výroby solitérov a najnovšie je to aj výroba interiérov na mieru. Hlavným dizajnérom ostáva Leo Čellár, ale družstvo spolupracuje aj so zahraničnými dizajnérmi, najmä z Talianska. „Máme spriatelených dvorných dizajnérov, s ktorými sme v kontakte. Spoluprácu nadväzujeme najmä cez klientov, subdodávky alebo výstavy.“ Trendy vo svete nábytku a interiérového dizajnu udáva každý rok Miláno. „Taliani sú posadnutí vzhľadom a dizajnom. To, čo vidíte v Miláne dnes, uvidíte v Kolíne či Frankfurte o 2 – 3 roky, o ďalších 5 to bude v Londýne, o 10 v Paríži, o 20 v Moskve a v New Yorku nikdy, tam majú svoje vlastné trendy. Taliani sú trendsetteri a ostatný svet má čas si zvyknúť na nové nápady, preveriť ich, či majú šancu na prežitie. Dnes sme svedkami, ako sa vracajú 60. roky, retro, oblé, kónické tvary. Trvá to už 3 – 4 roky,“ tvrdí Slavomír Alžbetkin. „Tak, ako sa menia trendy, mení sa aj pohľad na úžitkovosť. Kedysi sme pracovné stoly vyrábali s jedným obrovským kontajnerom na harddisk počítača, dnes majú tak maximálne jednu zásuvku. Podobne je to aj s obývacím priestorom. Kedysi ľudia potrebovali police a skrinky na platne, cédečká či knihy, dnes im stačí jedna minimalistická polička.“
Do celého sveta
Momentálne v Javorine zamestnávajú 60 ľudí. Výroba funguje v 1 zmene, hoci prevádzková aj strojová kapacita by vykryla 2 aj 3 zmeny. „Radi by sme zamestnali aj 150 ľudí, ale nábytkárstvo dnes nie je najsilnejším odvetvím a napriek tomu, že trh posledných 5 – 6 rokov poklesol, radi by sme povedali, že sme stabilní,“ priznáva riaditeľ. „Na to, aby sme dokázali pomyselné lietadlo udržať vo vzduchu, máme veľmi silnú potrebu vyťažiť výrobu aj subkontraktmi. Definujeme to ako výrobky, ktoré sú kvalitatívnym aj materiálovým vyhotovením veľmi blízke našim produktom. Je to pre nás česť vyrábať pre klientov, ktorí sú etablovaní na trhu vysoko a dlhodobo, hoci priamo značku Javorina na týchto produktoch nevidieť.“ Javorine takto dávajú prácu spoločnosti kvalitatívne veľmi vysoko postavené na nemeckom, škandinávskom a holandskom trhu. Pomer subkontraktov a výroby pod vlastnou značkou je 65 % k 35 %. Vlastnú značku Javorina propaguje najmä cez spomínané výstavy a využíva získané kontakty. Svoje vzorky posielali do celého sveta: Ameriky, Írska, Grécka, Libanonu aj na Nový Zéland. Biznis podobný sínusoide má hlavnú sezónu pred Vianocami. Polovicu zákaziek značky Javorina tvorí slovenský a český trh, ich nábytok si našiel cestu aj do Anglicka, Nemecka, Francúzska či Rakúska. V spolupráci s dizajnérmi pomáhali vytvoriť mnoho interiérov, napríklad vinárstvo Elesko, vináreň Dve deci v Bratislave či moderne a minimalisticky poňatý interiér kláštora v Novom Dvore na Šumave od britského dizajnéra Johna Pawsona.
Slavomír Alžbetkin pôsobí v Javorine 5 rokov. „Po dlhých rokoch v zahraničí som sa rozhodol vrátiť domov a bol som klientom Javoriny. Myslím, že toto stretnutie bola v mojom živote náhoda, ktorá na mňa vyslovene čakala. Dostal som ponuku viesť operatívu družstva a mám na starosti aj obchod a hlavne exportný trh. Srdcom celej Javoriny a dizajnérom v jednej osobe je Leo Čellár a družstvo tiež samozrejme ťaží z veľmi pozitívnej podpory svojho holandského partnera. Sme pod tlakom, ale je to taký tlak, ktorý sa dá zniesť. Vo svete nábytku totiž nikdy neviete, koho stretnete a čo vám to prinesie,“ uzatvára svoje rozprávanie riaditeľ družstva po prehliadke celej výroby. O tom, že ľudí z Javoriny chuť viesť tento biznis neopúšťa, svedčí aj to, že už sa pozerajú aj ďalej než len po výrobu nábytku. Kontakty s indickými výrobcami luxusných ručne tkaných kobercov naznačujú, že Javorina ide svojou „zadubenou“ cestou.
text: Mária Nováková
foto: Dano Veselský
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
