Energetická certifikácia budov
Galéria(6)

Energetická certifikácia budov

Energetická certifikácia je postup spracovania osvedčenia o energetickej hospodárnosti budov a energetického certifikátu budovy. Energetický certifikát je dokument, ktorý obsahuje hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy na základe zatriedenia budovy do energetickej triedy. Je to dokument uznaný členským štátom Európskej únie a podpísaný fyzickou osobou, ktorá ho spracovala.

Vzor energetického certifikátu podľa vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
č. 311/2009 Z. z. (1. a 2. strana)
Energetická trieda (trieda energetickej hospodárnosti) – ľahko pochopiteľné meradlo (napr. A až G) na určenie energetickej hospodárnosti budovy.
Referenčná hodnota – normatívne určená alebo vypočítaná hodnota, s ktorou sa porovnáva globálny ukazovateľ energetickej hospodárnosti. Referenčné hodnoty v Slovenskej republike sú určené nielen pre globálny ukazovateľ, ale aj pre jednotlivé miesta spotreby, napr. vykurovanie, osvetlenie a pod.
Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť – minimálna úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá sa má dosiahnuť na získanie práva alebo výhody, napr. právo na výstavbu, zníženie úrokovej miery, značka kvality.
Výpočtové energetické hodnotenie – energetické hodnotenie založené na výpočtoch váženej čistej dodanej energie potrebnej v budove za rok na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie. V Slovenskej republike sa zaviedli váhové faktory na určenie celkovej dodanej energie rovnajúce sa 1.
Projektové energetické hodnotenie – výpočtové energetické hodnotenie s použitím projektovaných vstupných údajov pre budovu a súboru vstupných údajov pre normalizované využívanie budovy.
Normalizované energetické hodnotenie – výpočtové energetické hodnotenie s použitím skutočných vstupných údajov pre budovu a súboru vstupných údajov pre normalizované využívanie budovy.
Merané energetické hodnotenie – energetické hodnotenie s použitím meraných množstiev dodanej a odovzdávanej energie. Hodnotenie je váženým súčtom všetkých energetických nosičov používaných v budove, meraných meračmi alebo inými prostriedkami. Je to meranie budovy počas jej užívania.

Úvod
S energetickou certifikáciou súvisia viaceré pojmy, ako sú napríklad energetická trieda (trieda energetickej hospodárnosti), referenčná hodnota, minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť, výpočtové energetické hodnotenie, projektové energetické hodnotenie, normalizované energetické hodnotenie či merané energetické hodnotenie.

Spôsoby vyjadrenia energetických požiadaviek na projektovanie nových budov alebo významne obnovovaných existujúcich budov určuje STN EN 15217 [1]. Norma uvádza všeobecné ukazovatele vyjadrenia energetickej hospodárnosti celej budovy vrátane vykurovania, vetrania, klimatizácie, prípravy teplej vody a systémov osvetlenia. Zahŕňa rozličné možné ukazovatele, postupy určenia referenčných hodnôt a spôsoby určenia postupov energetickej certifikácie budov. Norma sa môže použiť pre skupinu budov nachádzajúcich sa na jednom mieste, ak sú zapojené na rovnaké technické zariadenie budovy a keď najviac jedna z nich má celkovú podlahovú plochu väčšiu ako 1 000 m2.

Podrobnosti o spôsobe energetickej certifikácie, škála energetických tried a vzory energetického certifikátu a energetického štítku sú uvedené vo vyhláške č. 311/2009 Z. z. [2], ktorá platí od 1. októ­bra 2009. Energetické certifikáty vydané do 30. septembra 2009 podľa vyhlášky č. 625/2006 Z. z. [3] platia na čas, na ktorý boli vydané.

Pre certifikáciu energetickej hospodárnosti budov platia základné požiadavky:

  • hodnovernosť – postupy majú byť ­teoreticky bezchybné a výsledky jasné;
  • rozlišovanie – klasifikačná trieda musí byť lepšia na zariadenia a budovy, ktoré sú energeticky efektívnejšie;
  • opakovateľnosť – rôzni riešitelia majú dostať v podstate rovnaké výsledky pre rovnakú budovu;
  • transparentnosť – použité dáta a použitý postup majú byť kontrolovateľné.

Preukazovanie energetickej hospodárnosti budovy sa vykonáva na základe porovnania výpočtom alebo meraním určenej dodanej energie podľa miest spotreby energie s určenou škálou pre jednotlivé kategórie budov. Výsledok normalizovaného hodnotenia integrovanej energetickej hospodárnosti je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy. Globálnym ukazovateľom je celková dodaná energia.

Ukazovatele energetickej hospodárnosti

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje pomocou celkového ukazovateľa energetickej hospodárnosti (možno použiť aj označenie EP – Energy Performance), ktorý je váženým algebrickým súčtom dodanej a odvádzanej energie podľa energetických nosičov.

Môže predstavovať:

  • primárnu energiu (Ep);
  • emisie CO2 (mCO2);
  • čistú dodanú energiu váženú podľa akýchkoľvek iných parametrov definovaných národnou energetickou politikou (napr. dodaná energia alebo náklady).

Určené sú dva hlavné typy požiadaviek:

  • celková požiadavka na energetickú hospodárnosť;
  • špecifické požiadavky, ktoré sa zakladajú na:
  1.  potrebe energie pre jeden určitý účel (napr. vykurovanie, príprava teplej vody, chladenie, osvetlenie, vetranie);
  2. potrebe tepla na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na chladenie;
  3. vlastnostiach samotnej budovy alebo jej systémov technického zariadenia uvažovaných ako celok (napr. merná tepelná strata obalom budovy, účinnosť systému vykurovania, prípravy teplej vody alebo chladenia);
  4. vlastnostiach obalových konštrukcií budovy alebo častí systémov technického zariadenia budovy (napr. súčiniteľ prechodu tepla stien, účinnosť kotlov, tepelná izolácia rozvodov tepla a teplej vody, hustota príkonu umelého osvetlenia, merný príkon ventilátorov).

Globálny ukazovateľ sa môže kombinovať so špecifickými požiadavkami. Dôvodom na takéto konanie je napr. vylúčenie veľmi veľkých rozdielov medzi vplyvom obalových stavebných konštrukcií budovy a účinnosťou technického zariadenia budovy, vylúčenie rizika ohrozenia zdravia a rizika vzniku nepohody a zabránenie uvádzaniu výrobkov s nízkymi parametrami na trh.

V Slovenskej republike je zavedený ako celkový ukazovateľ celková dodaná energia (celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy). Tento globálny ukazovateľ sa môže doplniť o ďalšie ukazovatele. Rozšírením globálneho ukazovateľa je hodnotenie podľa miesta spotreby energie. Osobitne sa hodnotí potreba energie na vykurovanie, vetranie a chladenie, prípravu teplej vody a osvetlenie. Preukázať treba aj splnenie požiadaviek na funkčné vlastnosti podľa technických noriem, napr. tepelnotechnické vlastnosti obalových konštrukcií budovy a potrebu tepla na vykurovanie preukázaním splnenia energetického kritéria.

Ukazovatele sa zakladajú na jednom z dvoch typov hodnotení, ktoré sú definované v STN EN 15603 [4]:

  • normalizované energetické hodnotenie;
  • merané energetické hodnotenie.

Normalizované energetické hodnotenie sa môže určiť výpočtom buď pre projektovanú budovu, alebo pre existujúcu budovu. Ak sa ukazovateľ zakladá na normalizovanom energetickom hodnotení, volá sa normalizovaný energetický ukazovateľ. Ak sa ukazovateľ zakladá na meranom energetickom hodnotení, volá sa meraný energetický ukazovateľ alebo prevádzkový energetický ukazovateľ.

Globálny ukazovateľ je hodnotením vzťahujúcim sa na 1 m2 celkovej podlahovej plochy Ac. Určenie Ac sa môže získať z obostavaného objemu a priemernej (konštrukčnej) výšky podlažia.

Minimálna energetická požiadavka EPr má byť hraničnou hodnotou globálneho ukazovateľa energetickej hospodárnosti EP. Požiadavka sa vyjadrí ako

kde    EP    je    celkový (globálny) ukazovateľ energetickej hospodárnosti (určený výpočtom, meraním alebo kombináciou merania a výpočtu);
    EPr    –    hraničná hodnota určená ako minimálna požiadavka, ktorú musí splniť nová budova a existujúca budova, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Ak sa daná budova využíva na rôzne účely k (napr. vzdelávanie a šport) s rôznymi požiadavkami EPr, k, postup sa má určiť vážením rôznych požiadaviek. Pokiaľ postup nie je inak špecifikovaný, použije sa nasledujúci postup

kde k predstavuje účel k = 1, 2,…, n.

Celková podlahová plocha priestoru, ktorý sa obyčajne využíva na viac ako jeden účel, sa má proporcionálne deliť podľa podlahových plôch týchto účelov využívania budovy. Ak celková podlahová plocha časti budovy využívanej na iný účel nepresahuje 10 % podlahovej plochy celej budovy, hodnotí sa budova podľa prevládajúceho účelu využívania.

Referenčné hodnoty a škála energetických tried

Referenčné hodnoty sa používajú na porovnanie energetickej hospodárnosti danej budovy a energetickej hospodárnosti podobných budov. Referenčné hodnoty sú definované pre určené kategórie budov, ktoré majú rôzny účel: rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl a školských zariadení, budovy nemocníc, budovy hotelov a reštaurácií, športové haly a iné budovy určené na šport, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby a ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu. Ostatné budovy sú budovy so zmiešaným účelom užívania.

Referenčné hodnoty sú definované na národnej úrovni podľa podmienok uvedených v § 6 ods. 3 vyhlášky č. 311/2009 Z. z. [2]. Od referenčných hodnôt je rovnakým spôsobom odvodená škála energetických tried na miesto spotreby (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a chladenie a osvetlenie). Škála energetických tried A – G pre bytové domy je uvedená v tab. 1.

Tab. 1 Škála energetických tried pre bytové domy

Ako doplnok pre číselný údaj minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť sa uvádzajú triedy energetickej hospodárnosti. Použijú sa nasledujúce referenčné hodnoty:

  • Rr: predpísaná referenčná hodnota energetickej hospodárnosti, ktorá zodpovedá hodnote požadovanej podľa predpisu pre energetickú hospodárnosť nových budov (horná hranica energetickej triedy B);
  • Rs: referenčná hodnota fondu budov, ktorá zodpovedá hodnote energetickej hospodárnosti dosahovanej približne 50 % fondu budov (horná hranica energetickej triedy D).

Horná hranica energetickej triedy D (106 kWh/(m2 . a)) je určená podľa štatistických parametrov priemernej spotreby energie za roky 1994 – 2003. Uvedená hodnota vyhovuje aj podmienkam určenia potreby tepla na vykurovanie.

V prípade, že sa pre niektorú časť miesto spotreby energie nehodnotí, dodaná energia pre túto časť budovy a dané miesto spotreby sa uvažuje ako hodnota rovnajúca sa 0. Globálny ukazovateľ – celková dodaná energia – je súčtom dodanej energie pre takto stanovené jednotlivé miesta spotreby budovy danej kategórie.

Postup energetickej certifikácie
Proces energetickej certifikácie je poznačený tým, že výpočet energetickej hospodárnosti budovy spracúvajú jednotlivé odborne spôsobilé osoby za svoju oblasť hodnotenia – miesto spotreby energie. Postup možno stanoviť nasledovne:

  • získanie projektovej dokumentácie (stavebnej časti vrátane tepelnotechnického posudku a technických zariadení budov (TZB): vykurovania, chladenia, prípravy teplej vody a osvetlenia) a vstupných údajov o budove (obvykle zabezpečuje všetko jedna osoba);
  • spracovanie podkladov (pôdorysy, rezy, podhľady, schémy systémov technického zariadenia budovy – TZB vrátane zdrojov) na vykonanie obhliadok budovy;
  • obhliadka budovy (vrátane fotodokumentácie) s preverením rozmerov budovy, vykurovaných a chladených priestorov a niektorých prvkov (skutočné hrúbky a skladba obvodového a strešného plášťa vrátane hrúbky zabudovanej tepelnoizolačnej vrstvy zateplenia; vrstvy podlahy na teréne; druh a skladba tepelnej ochrany medzi vykurovanými a nevykurovanými miestnosťami; počet, veľkosti a kvalita okien, vstupných dverí a zasklených stien; režim vykurovania a chladenia; dĺžka a tepelná ochrana vnútorných rozvodov, počty a typy svietidiel; počty a druhy odberných miest spotreby teplej vody, zabezpečenie regulácie v zásobovaní energiami;určenie typu a kvality zdroja, údaje o neprístupných miestnostiach, údaje o svietidlách a pod.);
  • určenie celkovej podlahovej plochy (zvyčajne ju určuje odborne spôsobilá osoba pre tepelnú ochranu budov – projektant pozemných stavieb) a jej poskytnutie ostatným odborne spôsobilým osobám;
  • opis základných charakteristík skutočného zhotovenia stavebných konštrukcií a TZB vrátane osvetlenia (uvedie sa do energetického certifikátu budovy (ECB));
  • určenie a výpočet vstupných údajov a výpočet dodanej energie pre jednotlivé miesta spotreby energie v kWh/(m2 . a) vrátane výpočtu potreby tepla na vykurovanie a potreby chladu na chladenie; určenie podľa jednotlivých energetických médií, určenie účinnosti výroby tepla a chladu zdroja;
  • porovnanie so škálou energetickej hospodárnosti určenej pre jednotlivé miesta spotreby energie a zaradenie do triedy energetickej hospodárnosti podľa miest spotreby energie (vykurovanie spolu s potrebou tepla na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, osvetlenie) ako rozšírenie hodnotenia globálneho ukazovateľa;
  • stručný návrh opatrení na zníženie potreby energie podľa jednotlivých miest spotreby (použije sa ako zápis do ECB);
  • výpočet zníženia potreby energie pre vybrané navrhnuté opatrenia;
  • poskytnutie výsledkov výpočtov jednej odborne spôsobilej osobe (zvyčajne odborne spôsobilej osobe pre tepelnú ochranu budov);
  • výpočet globálneho ukazovateľa – celkovej dodanej energie a porovnanie výsledku výpočtu so škálou energetickej hospodárnosti, zaradenie budovy do energetickej triedy;
  • výpočet primárnej energie a emisií CO2;
  • spracovanie energetického certifikátu budovy a energetického štítku budovy (obyčajne odborne spôsobilá osoba pre tepelnú ochranu budov) podľa vzoru a vytlačenie energetického certifikátu;
  • zabezpečenie podpisov jednotlivých odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonali energetickú certifikáciu podľa miest spotreby energie;
  • podpísanie prvej strany ECB a energetického štítku budovy odborne spôsobilou osobou pre tepelnú ochranu budov;
  • spracovanie správy o výpočte energetickej hospodárnosti budovy pre energetickú certifikáciu.

Záver
Povinnosti, ale aj predmet činnosti autorizovaného inžiniera, ktorý spracováva projektovú dokumentáciu novej alebo významne obnovovanej budovy, a odborne spôsobilej osoby, ktorá spracúva energetický certifikát, sú rôzne. Energetickou úspornosťou sa má zabezpečiť energetická hospodárnosť budov. Tá sa preukazuje energetickou certifikáciou budovy. Vykonáva ju a energetický certifikát spracúva odborne spôsobilá osoba podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov a súvisiacich predpisov.

TEXT: Spracované podľa publikácie Sternová, Z. a kol.: Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., 2010
FOTO: Dano Veselský

Literatúra:
1.    STN EN 15217 Energetická hospodárnosť budov. Metódy vyjadrovania energetickej hospodárnosti a energetickej certifikácie budov, 2008 (73 0720).
2.    Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z. z. z 30. júla 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.
3.    Vyhláška MVRR SR č. 625/2006, Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4.    STN EN 15603 Energetická hospodárnosť budov. Celková potreba energie a definície energetického hodnotenia, 2008 (73 0712).

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.