Vrakuňa, najhoršia časť Bratislavy?

Centrum Vrakune je dôležitým uzlom mestskej časti. Dnes však ani zďaleka nereprezentuje to, čo by sme si predstavovali. Návrh na jeho revitalizáciu bude čoskoro predložený mestskému zastupiteľstvu.

Zaujímalo nás, prečo a ako treba revitalizovať centrum Vrakune, prečo sa môže (ne)revitalizovať oblasť Pentagonu a celá centrálna časť, čo sa udeje s parkovacími miestami na základe týchto úprav, ako na to vplývajú občania a čo sa stane s okolím a následne s kvalitou života v danom prostredí.

S docentkou urbanizmu na FAD STU Katarínou Smatanovou, architektkou Barborou Šimkovičovou a architektom Martinom Vargom z architektonického ateliéru ô, členom územnoplánovacej komisie mestskej časti Vrakuňa, sme sa rozprávali o návrhu revitalizácie centra Vrakune.

Tvorcovia urbanistickej štúdie sa snažili presvedčiť politikov, mestských poslancov a v neposlednom rade občanov o tom, že do mestskej časti, ktorú mnohí považujú za najhoršiu v Bratislave, má zmysel a cenu investovať čas i peniaze. Mnohí Vrakuňu totiž nevnímajú ako niečo hodnotné, resp. ako niečo, čo by v budúcnosti hodnotné skutočne mohlo byť.

Martin, vy ste pred rozhovorom zadefinovali Vrakuňu ako najhoršiu časť Bratislavy.

Prečo? Martin Vagra (MV): Odkedy Kopčany a Dúbravka prešli revitalizáciou, je Vrakuňa poslednou mestskou časťou, ktorá je reálne spájaná s drogovou činnosťou. To má, samozrejme, aj dosah na cenu nehnuteľností v danej lokalite – čo je na druhej strane zaujímavé z pohľadu mladých rodín.

Tie si častokrát nemôžu kúpiť byty napríklad v Petržalke a ostane im práve tá „nešťastná“ Vrakuňa. Dochádza k zaujímavému efektu. Mladí ľudia si vo Vrakuni kúpia byt a istým spôsobom zmenia „vôňu“ prostredia. Tým urobia danú lokalitu/zónu zaujímavou.

Prečo ste sa zamerali na revitalizáciu centrálnej časti Vrakune?

MV: Chceli by sme docieliť práve to, aby sa aj táto lokalita stala atraktívnou.

Katarína Smatanová (KS): Pešia zóna na Poľnohospodárskej ulici je akoby vydláždený koridor medzi panelákmi, na ktorého začiatku je Mestsky úrad. V rámci pešej zóny sa kde-tu nachádzajú jednotlivé prevádzky, ako napríklad pošta, potraviny či drogéria.

Momentálne je to zvláštny mix všetkého možného, čo sa týka nielen prevádzok, ale aj funkcií. Keď sme dostali zadanie revitalizovať centrálnu časť Vrakune, vnímala som riešenie „koridoru“ ako veľmi dôležité a zodpovedné. Je to kľúčová mestská zóna a je pre nás vnútorne neprijateľné akceptovať takého prostredie. Navyše, keď vidíme jeho veľký potenciál.

Z vašich slov je zrejmé, že by to mohla byť krásna a veľmi atraktívna časť. Neuvažuje sa o rozšírení revitalizácie?

KS: Pôvodné zadanie bolo revitalizácia pešej zóny. My sme ho posunuli na úroveň riešenia širšieho celku. Iba tak má význam a zmysel. Riešenie návrhu pešej zóny sme doplnili i o riešenie širších súvislostí tak, aby si mohla miestna časť zvážiť význam prepojených intervencií, ktoré možno vedia katalyzovať zmenu nielen na pešej zóne, ale aj v širšom okolí.

To môže mať omnoho pozitívnejší vplyv na prostredie a vzťahy v ňom. Podstata tkvie vo vyriešení centra, pešej zóny aj v kontexte iných častí mesta.

MV: Odznela aj veľmi silná požiadavka mestskej časti na preverenie možností parkovania. Občanom súčasné riešenie nevyhovuje, resp. je to veľmi veľký problém, do ktorého navyše momentálne prichádza politika parkovania a zákaz parkovania na chodníkoch.

Vzniká obrovský tlak. Pre politikov je to, samozrejme, veľká téma, ktorá im na konci dňa dáva v kampani hlas od ľudí. Preverovali sme teda, či je možné v danej oblasti vytvoriť podzemné parkovanie. Štúdia ukázala, že to možné nie je.

V rámci projektu uvažujete nielen o revitalizácii centrálnej časti, ale, ako ste povedali, hranicu zadania ste posunuli aj na úroveň riešenia širšieho celku. Prečo však neriešite aj okolie Pentagonu? Aký je tu problém?

MV: Problém spočíva v tom, že pozemky, na ktorých budova Pentagonu stojí, nepatria mestskej časti. Aj pozemky v jeho okolí patria súkromnému vlastníkovi. A tak sú poslanci bezmocní a nemôžu v tomto smere nič robiť. Ak by sme aj chceli, je to nelegálne, keďže je to súkromný majetok.

Mesto, resp. mestská časť sa, samozrejme, aj napriek tomu o túto časť stará. Odváža napríklad odpad. Ale cestu opraviť už nemôže. Našťastie pomaly dochádza k zmene.

KS: Tu môže pomôcť jedine balík komplexných sociálnych, ekonomických a urbanistických (to v prvom rade) intervencií. Nie architektonických. Nesmieme očakávať, že všetko vyriešime za dva, tri, štyri roky. Je to nereálne. Ak má spoločnosť takéto očakávania, zažije o to väčšie sklamanie.

Myslím si, že hlavným odkazom by malo byť to, že jedným z riešení, ktoré pomáhajú k dlhodobej udržateľnosti aj Pentagonu, je pomalá, mäkká a plánovaná gentrifikácia, ktorú získavame tým, že robíme takéto projekty vo verejných priestoroch. Tie zvyšujú kvalitu života vo Vrakuni. Pomáhajú prilákať nových obyvateľov, ktorí postupne budú prirodzene vytláčať to negatívne.

Toto je, myslím, hlavný odkaz. Za to treba rozhodne mestskú časť Vrakuňu pochváliť. Je neudržateľné a na konci dňa vznikne omnoho väčší negatívny efekt, ak sa moc, či už v rukách štátnej správy, alebo kohokoľvek iného, sústredí na riešenie konkrétneho negatívneho problému.

Jednak sa na tom veľmi vysilí a jednak sa podarí nechtiac dosiahnuť to, že zvyšok obyvateľov bude mať pocit, že práve na nich sa v rámci riešenia územia zabudlo. Potom budú nahnevaní a frustrovaní. Je úplne správne, keď sa Vrakuňa sústredí na zabezpečenie aktivít a funkcií pre všetkých obyvateľov, a tým sa konzekventne rieši aj Pentagon.

Ste presvedčení, že kvalitné verejné prostredie môže zmeniť vzťahy aj po sociálnej stránke?

MV: Za zadávateľa, ak môžem zastupovať pána starostu, každú takúto iniciatívu vítame. Máme spracovaný projekt na záchranu Vrakunského lesoparku, kde sa už jednotlivé aktivity podarilo vytvoriť, ako napríklad osvetlenie, ihriská či miesta na grilovanie.

Len týmito riešeniami relatívne za málo peňazí sme vytlačili negatívne vplyvy z prostredia. To má zjavne aj dosah na zvýšenie cien nehnuteľností v okolí. Tak isto uvažujeme aj nad už spomínanou zónou centrálnej časti Vrakune a, samozrejme, aj Pentagonu.

Čím viac mestská časť zvýši hodnotu verejného priestoru, tým viac zvýšime hodnotu nehnuteľností. Proces by mal veľmi pomaly vyústiť do kvalitného prostredia a komplexnej zmeny pocitu z tejto mestskej štvrte.

KS: S tým sa môžem iba stotožniť. Asi nie je na mieste mať romantické predstavy o tom, že vytvoríme kvalitný verejný priestor a to bude mať pozitívny dosah na dobré vzťahy.

Určitá miera pravdy je v teórii „rozbitých okien“ – ak je priestor rozbitý, ľudia sa v ňom podľa toho aj adekvátne správajú. Prostredie formuje človeka do určitej miery. Toto je jeden z faktorov, s ktorými plánujeme pracovať. Druhý je ten, že Vrakuňa je odrezaná od električkovej trate a cítiť v nej väčšiu odrezanosť od jednotlivých častí Bratislavy, ako aj odrezanosť vnútroblokov a častí v rámci mestskej časti. Vrakuňa je v rámci urbanizmu celkovo rozbitá, nekompaktná.

Naším návrhom sa to snažíme napraviť. Nezostali sme iba pri samotnom zadaní revitalizovať jej centrum a pešiu zónu ako takú, ale išli sme ďalej. Uvažovali sme v kontexte väčších okruhov, nadväzností, vzťahov. V závere sme vytvorili komplexný projekt, ktorý rieši širšie okolie, napojenie na dopravné siete a vstupy do pešej zóny. Tie by mala miestna časť ďalej spracovávať, pretože práve tieto prepojenia sú veľmi dôležité.

Zaoberali ste sa v štúdii aj bezpečnosťou?

Barbora Šimkovičová (BŠ): Áno. To je tretí, rovnako veľmi dôležitý rozmer. Daný priestor musí byť bezpečný. Ak je transparentnosť vo fyzickom aj mentálnom priestore vyššia, zrazu sa vynárajú lepšie riešenia a využitia. Zlé myšlienky vytláčate dobrými.

Som si istá, že tento efekt určite nastane. Netreba mať však očakávania, že to bude len o urbanizme. Ten je iba jednou z vecí, ktoré k tomu prispejú. Musia sa udiať aj iné intervencie. Treba vytvoriť komplexnosť. Problém nevyrieši iba už spomínaný urbanizmus, polícia či ľudia, ale všetky zložky dokopy.

Ako je možné, že sa takéto miesto môže stať nefunkčným, neatraktívnym a neútulným?

BŠ: Napríklad aj tak, že časť partera je momentálne v jame, ktorá je fyzicky aj mentálne neprístupná, vytvára bariéru. Práve toto sa v našom návrhu snažíme riešiť tak, že jamu otvárame pobytovým schodiskom, ktoré môžu byť využité rôznymi spôsobmi.

Otvárame celý jej priestor, nech je prístupnejšia, bezbariérová. Komplexne je riešené územie veľmi nesúrodé, vôbec nepôsobí pohostinne a vľúdne. Nástupy do jednotlivých prevádzok sú komplikované. Chceme to zmeniť.

Môžete nám povedať ako?

KS: Samozrejme. Pracujeme s jednotlivými nástupmi tak, aby vyhovovali obyvateľom a vytvárali pre nich istý komfort v rámci prostredia, centra, aby boli príjemnejšie a komplexnejšie na vstup, a zároveň upravujeme profil jednotlivých ulíc.

Teraz je priestor samotnej pešej zóny zasekaný v obrovskom parkovisku. Z každej strany samé autá, a to rozhodne nie je príjemné. Riešením nezmenšujeme kapacitu parkovania. Tým, že sme návrh poňali komplexne, parkovanie sme doslova upratali. Vyskúšali sme množstvo variantov spôsobu parkovania v danom území.

Nakoniec sme vytvorili podľa nás to najlepšie možné riešenie, z ktorého spolu s ulicami a nástupmi vznikne kvalitná, atraktívna pešia zóna. V návrhu parkovacích miest sme sa snažili, samozrejme, nielen o zachovanie potrebného množstva, ale aj o to, aby malo nejakú pridanú kultúrnu a estetickú hodnotu a ekologickú stopu.

MV: Práve súčasný stav vnímam veľmi negatívne. Na pešej zóne dochádza vďaka nedostatku zelene k veľkému prehriatiu počas letných mesiacov. Je tu veľa prázdnych, „čiernych“ plôch, ktoré sa dajú veľmi elegantne vyriešiť.

Žiaľ, problém je v tom, že dané objekty alebo pozemky mesto nevlastní. Nemôžeme to teda reálne ovplyvniť, môžeme však dať konštruktívny návrh. Pozemky sú v Bratislave veľký problém, ktorý sa ťahá približne od 90. rokov. Mesto je po 20 alebo 50 rokoch nekoordinovaného riadenia v ťažkom stave.

Z pohľadu územnoplánovacej komisie v mestskej časti Vrakuňa sa snažíme nastaviť jednotlivé riešenia zón dlhodobo. Verím, že sa nám podarí postupne presadiť kvalitu tak urbanistického, ako aj architektonického riešenia.

KS: To je jedna vec. Na druhej strane je problém, že nie všetky mestá si vedia dobre vytvoriť samotné zadanie. Je rozdiel robiť zadanie pre architektúru, teda pre budovu, než pre urbanistické riešenia. Tie sa robia omnoho ťažšie.

Vytvoriť zadanie pre urbanizmus, ktoré bude komplexné a dobré, nie je jednoduché. Dôležité je aj to, aby boli zhotovitelia a spracovatelia dostatočne empatickí a citliví. Aby naozaj pristupovali k riešeniu dôsledne, precízne, zodpovedne, proaktívne a s porozumením.

Informácie o projekte

Riešené územie je jedným z centier mestskej časti Vrakuňa, v ktorom sú centralizované služby pre verejnosť mestský úrad, zdravotné stredisko a pošta. Pešia zóna bola súčasťou komplexnejšieho riešenia rekonštrukcie z 80. rokov, ktorá nahradila pôvodnú historickú zástavbu rodinných domov.

Projekt však zostal nedokončený, čo je v súčasnosti reflektované práve chýbajúcou artikuláciou vstupov do územia a jeho prepojeniami s okolím. Ďalší akútny problém súčasnosti predstavuje nedostatok parkovania pre bytové jednotky okolitých budov, ktoré počas pracovného dňa negatívne ovplyvňuje i funkčnosť prevádzok na pešej zóne. Východiská návrhu sa opierajú o genius loci a podporujú historickú osovosť priestoru, s cieľom prepojiť priestor pešej zóny s jeho okolím.

To možno dosiahnuť zmenou usporiadania uličných profilov a povrchov. Tým sa zvýši počet dostupných parkovacích miest, zatraktívni priestor pre chodcov a získa lepšie napojenie na vrakunskú cyklotrasu. Samotnú pešiu zónu navrhujeme rozšíriť smerom na juh až po Jedľovú ulicu.

Celkovo je pešia zóna členená na priestor na prechod a na menšie „mikropriestory” pobytové zákutia s rozmanitými atmosférami. Jedným z cieľov návrhu bolo aj zlepšenie celkovej mikroklímy v priestore a navrhnutie takých opatrení, ktoré zaručia jeho dobré fungovanie vzhľadom na klimatické zmeny v budúcnosti vrátane vytvorenia systému zadržiavania vody v priestore.

V súčasnosti je v riešenom území vyhradených 41 parkovacích miest. Reorganizáciou uličných profilov v území možno zvýšiť počet parkovacích miest na 74. Ďalších 95 parkovacích miest prináša 1-podlažný polyfunkčný objekt na Jedľovej ulici. Návrh počíta so zachovaním pôvodnej zelene, prináša 44 vyšších drevín a 12 drevín stredného vzrastu.

V rámci riešenia je vzhľadom na centrálny stretávací charakter zachovaná miera spevnenia povrchu, ktorá je doplnená o „mäkké” priepustné povrchy, definujúce atmosféry jednotlivých mikropriestorov, ktoré môžu obyvatelia využívať ako vysunuté obývačky. Vzhľadom na klimatickú pohodu sa počíta aj so zazelenaním 3 381 m² striech prevádzok parteru, ktoré sú v priamom kontakte s pešou zónou.