Vína z Mlyna. Zanedbaný historický mlyn chytil po obnove druhý dych

Vinárstva na Slovensku sú silným fenoménom. Nie všetky sú však novostavba, mnohé ťažia zo svojej histórie. Doslova voňajú patinou stáročí a často sú výsledkom úspešnej konverzie. Patrí k nim aj objekt vinárstva Vína z Mlyna v Doľanoch neďaleko hradu Červený Kameň, ktorý získal nomináciu v súťaži I.CON.A 2025 (Industrial Conversion Award).

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Najstarší mlyn v Doľanoch

Kedysi to bol mlyn. Ako sa uvádza v bakalárskej práci Dany Ročkaiovej Mlyny na panstve Červený Kameň (Trnavská univerzita, 2009), „tento je pravdepodobne najstarším mlynom, postaveným najneskôr v roku 1543, v obci Doľany. Podľa Fuggerovského urbára bol v tomto roku v Doľanoch iba jeden mlyn na hornom konci dediny. Bol poslednou stavbou dediny a od fary ho delilo päť usadlostí.“

Mlyn bol viackrát prestavovaný v súvislosti s vývojom mlynárskej technológie. Postupne bol nadstavovaný, až mal súčasné tri poschodia. Zásadná prestavba sa odohrala okolo roku 1900, keď sa namiesto mlynských kameňov začala používať valcová stolica.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia mlyn ukončil svoju činnosť. Posledným mlynárom bol Karol Straška. V súčasnosti sa v mlynici nachádza kompletná technológia z konca 19. storočia a súčasťou mlyna je i šalanda, rajštovňa a náhon.

Mlyn často menil majiteľov či nájomcov. Každý z nich v jeho kamenných stenách zanechal kus svojho života. Príbeh mlyna však pokračuje aj v treťom miléniu. V roku 2002 ho kúpili Ervín a Jana Demovičovci, ktorí spolu s mladšou generáciou – dcérou Zuzanou a so zaťom Tomášom – začali s jeho postupnou obnovou.

Zachovanie pôvodnej podoby

„Svokrovci sú vinohradníci a hľadali priestor na výrobu vína,“ začína svoje rozprávanie Tomáš Soós. „Predaj hrozna sa pre nízke ceny už neoplácal, preto ho chceli spracovať do podoby rôznych druhov vína. Kúpili teda tento zanedbaný objekt historického mlyna a postupne začali s jeho rekonštrukciou. Najprv sa musel vyčistiť, pričom sa časť kvôli novostavbe zbúrala. Pamiatkari síce chceli mlyn vyhlásiť za technickú pamiatku, ale napokon to neurobili. To nám dalo voľnejšiu ruku pri jeho prestavbe, ale snažili sme sa zachovať jeho pôvodnú podobu aj génia loci.“

Z dvora sa schodíkmi vstupuje do „šalandy“, ktorá kedysi slúžila na odpočinok, stravovanie a ubytovanie námezdných robotníkov pracujúcich v mlyne. Obyvatelia šalandy mávali k dispozícii sporák s nádobami na varenie a ohrievanie jedla, ako aj žľab na umytie nádob.

Tak ako kedysi, aj dnes tu stojí veľký stôl, po obvode sú skrinky s prezentačnými suvenírmi, prémiovými vínami z produkcie vinárstva a certifikátmi. Strop pokrývajú drevené trámy, na ktorých sú vyryté roky 1835 a 1836 ako letopočet vzniku konštrukcie.

„Šalanda susedí s kuchyňou v obytnom trakte, ale pred obnovou interiéru sa najprv museli urobiť terénne úpravy, lebo výška podláh medzi oboma sekciami nebola rovnaká,“ približuje Tomáš Soós, ktorý svoje dlhoročné skúsenosti s prácou v stavebninách zúročil aj pri rekonštrukcii mlyna. „Na vlhké múry sme použili sanačnú omietku, kamenno-tehlové steny sme vyčistili a zakonzervovali, nainštalovali sme podlahové vykurovanie, repasovali sa drevené trámy.“

Kuchynskú časť s klasickou klenbou nechali súčasní majitelia v podstate v pôvodnej úprave. Len tehly sa ručne zastriekali ochrannou vrstvou, aby sa zjednotil celkový výraz. Obnovu vykonávali zväčša svojpomocne, občas sa poradili so známymi z dodávateľských firiem alebo si na špeciálne práce – ako napríklad pri stavbe novej pece alebo vybudovaní nového krovu – objednali skúsených živnostníkov.

Čo treba na výrobu vína

„Moji svokrovci mali presnú predstavu, čo s mlynom treba urobiť a čo potrebuje vinárstvo na výrobu vína,“ hovorí Tomáš Soós. „S manželkou Zuzkou sme ich predstavu podporovali alebo len jemne korigovali v prospech účelu obnovy jednotlivých priestorov. Po dokončení novostavby pre potreby našej mladej rodiny, ktorá sa postupne dosť rozrástla, sme neskôr pristúpili k výstavbe pivnice so schodiskom, kde sa nachádzajú sudy na zrenie vína.“

„V zadnej časti mlyna si svokrovci zase presadili 2 m vysokú tehlovú nadstavbu, pri ktorej nám s ideovou skicou pomohol architekt Ján Lukáč z architektonického štúdia B52. Na prácu na krove tejto nadstavby sme si najali šikovných tesárov z Trnavy, ktorí citlivo nadväzovali na staršie stavebné prvky a zastrešili ho červenou keramickou krytinou.“

Zážitková stodola

Výraznou zmenou prešla aj stodola, ktorá kedysi slúžila ako sklad sena, dreva a pracovného náradia. S kapacitou približne 40 ľudí sa stala priestorom pre turistov, ktorí v čoraz väčšom počte prichádzali posedieť si pri chutnom víne s kačacinou. Jej konštrukcia je zhotovená z dubového dreva, zem je pokrytá jednoduchou tehlovou podlahou. Stodola sa využíva najmä počas teplejších mesiacov, ale jej zážitkový rozmer s degustáciou vín je celoročný.

Celá rekonštrukcia teda prebiehala kontinuálne od kúpy objektu v roku 2002 a čiastkovo pokračuje dodnes. Fakt, že postupná obnova bola naozaj príkladná, dokazuje aj Ocenenie za príkladnú obnovu 2010 od AINOVA (Academia Istropolitana Nova), ktorým odborná porota vyjadrila uznanie práci majiteľov na zachovaní zaujímavej stavby.

Výsledky obnovy vytvorili príjemné prostredie vinárstva uprednostňujúceho technológie, ktoré umožňujú vznikať prírodným vínam. Ako viacerí osobití vinári, ani Vína z Mlyna sa nedajú úplne presne „zaškatuľkovať“. Jednoducho, kráčajú svojou cestou.