Mašínov statok
Galéria(31)

Pamätník troch odbojov: Betónová škrupina chráni staré murivo aj unikátny príbeh jednej českej rodiny

Partneri sekcie:

Skromná v materiáloch a zároveň bohatá svojím posolstvom. Obnova starého statku v Stredočeskom kraji je úzko spätá s pohnutými osudmi jej majiteľov. Z rodného domu Jozefa Mašína sa stal pamätník, ktorý nedovolí zabudnúť.

Pamätník troch odbojov je miestom, na ktorom je možné čítať modernú históriu Československej a Českej republiky prostredníctvom osudov rodiny, ktorá tu žila a nepoddala sa žiadnemu z despotických režimov. Mašínov statok sa stal miestom uchovania spomienok vďaka nedávnej vydarenej konverzii.

Generálmajor Jozef Mašín by mohol slúžiť ako prototyp kladného hrdinu. Napriek tomu sa o ňom až do pádu komunizmu vedelo málo. V 1. svetovej vojne sa vyznamenal v radoch československých légií. Počas 2. svetovej vojny a okupácie Čiech pôsobil v odboji a vytvoril spravodajskú skupinu Traja králi, ktorá zberala informácie pre exilovú vládu v Londýne a dokonca sa neúspešne pokúsila o atentát na Himmlera.

masinov statok (2)
Novodobý príbeh statku sa začal písať v roku 2017. | Zdroj: Benedikt Markel

Po zatknutí Mašína vypočúvali a mučili. Odolával viac ako rok, potom ho počas heydrichiády odsúdili na trest smrti. Svojej rodine zanechal v cele dva odkazy, ktoré sa k nej dostali až po skončení vojny.

Zostali po ňom tri deti – dcéra Zdena a synovia Jozef a Ctirad. A práve príbeh jeho dvoch synov je verejnosti známejší. Po vojne sa podľa vzoru svojho otca pustili do odbojových akcií, pretože sa nedokázali zmieriť s diktatúrou komunizmu. V roku 1953 sa im podarilo prestrieľať sa až do západného Nemecka. Názory na ich spôsob odboja dodnes rozdeľujú českú spoločnosť aj historikov.

masinov statok (1)
masinov statok (14)
masinov statok (12)
masinov statok (3)
masinov statok (4)
masinov statok (5)
masinov statok (7)
masinov statok (8)

Dlhá cesta k navráteniu majetku

Novodobý príbeh statku sa začal písať v roku 2017, keď Zdena Mašínová získala po takmer tridsiatich rokoch od pádu komunistického režimu rodný statok svojho otca. Stojí v Lošanoch, v malej obci s 300 obyvateľmi v okrese Kolín v Stredočeskom kraji a jeho história siaha až do 15. storočia.

Pred zoštátnením v 1953 patril majetok jej a bratom – na deti ho prepísal ich otec ešte v roku 1940, aby naň nemohli siahnuť Nemci kvôli jeho odbojovej činnosti. Bratia však o reštitúciu záujem nemali, pretože by museli požiadať o české občianstvo.

K vlastníctvu teda viedla dlhá cesta v podobe súdneho sporu, v ktorom štátne orgány spochybnili právoplatnosť prevodu práv z bratov na pani Mašínovú. Za pravdu jej dal až Ústavný súd ČR a stala sa jediným vlastníkom zdevastovaného statku.

Napriek tomu, že dovtedy nemohla s majetkom nakladať, nechala opraviť susednú kaplnku, strechu veľkej stodoly aj vzácnu barokovú vstupnú bránu zo 17. storočia. Zabránila tak jej úplnej devastácii. Statok totiž od zoštátnenia celé roky nikto neudržiaval a využívali ho ako ubytovňu pre brigádnikov a dielne.

masinov statok (7)
V temnej vstupnej miestnosti nájdeme v dvoch protiľahlých nikách text listu pre rodinu, ktorý písal Jozef Mašín vo väzení. | Zdroj: Benedikt Markel

Verejná zbierka na rekonštrukciu aj návrhy od študentov architektúry 

V rovnakom roku, ako ho získala do výlučného vlastníctva, vznikol spolok, ktorého cieľom bolo vytvoriť verejne prístupný Pamätník troch odbojov. Chcel zachovať  pamiatku a odkaz generálmajora Jozefa Mašína a jeho rodiny, ktorá priniesla veľké osobné obete v boji za vlasť, slobodu a demokraciu. Spolok vyhlásil verejnú zbierku, do ktorej sa zapojilo približne tisíc darcov, a mala financovať rekonštrukciu zdevastovaného areálu, vrátane vonkajších terénnych úprav, zelene a oplotenia.

Zaujímavá je i genéza samotného projektu. Prvé architektonické návrhy pamätníka vznikali v rámci študentskej semestrálnej práce v ateliéri, ktorý na Fakulte architektúry ČVUT viedli Klára a Tomáš Hradečný. Z celkovo 22 projektov boli štyri spracované a obhájené ako diplomové práce.

Zdena Mašínová spolu s členmi spolku nakoniec vybrala definitívny návrh. Do stavebného projektu ho rozpracoval pražský ateliér IXA. „Pamätník chápeme ako miesto uchovania pamäte, pripomínajúce nielen podmienky vzniku a života troch odbojov, ale aj ich súvislosti a integritu,“ vysvetlili architekti. Koncepciu a obsah historickej expozície navrhol historik Petr Blažek, člen spolku Mašínov statok – pamätník troch odbojov.

masinov statok (11)
Posledný priestor domu je bez strechy, rastie v ňom moruša ako symbol slobody. | Zdroj: Benedikt Markel

Striekaný betón ako forma sanácie

Pôvodný rodný dom Jozefa Mašína sa tak zmenil na pamätník. Kvôli mnohým prestavbám v minulosti stratila nehnuteľnosť svoj charakter. Stopu autenticity dodnes nesú predovšetkým murivo a klenuté miestnosti na prízemí. Podarilo sa ich zachovať a ukryť pod škrupinu striekaného betónu, spevneného oceľovou výstužou. Betón plní ochrannú a stabilizačnú funkciu.

Ostatné „mäkké“ časti objektu ako nepôvodné okná a dvere, krov a trámový strop architekti odstránili. S odkazom na anglickú umelkyňu Rachel Whiteread, ktorá používa materiály ako živica, guma či betón, sa architekti rozhodli pre mumifikáciu základnej štruktúry. Do jej útrob je teraz možné vstupovať a prechádzať cez ne.

masinov statok (3)
Pôvodný rodný dom Jozefa Mašína sa zmenil na pamätník. | Zdroj: Benedikt Markel

Skromnosť tvaroslovia, bohatstvo posolstva 

V temnej vstupnej zaklenutej miestnosti nájdeme v dvoch protiľahlých nikách inštalovaný text listu Jozefa Mašína, ktorým sa lúči so svojou ženou a deťmi. Ide o spomínané motáky z väzenia. Jeden venovaný manželke, druhý deťom. Zachytáva myšlienky muža, ktorý vedel o svojej blížiacej sa smrti a ktorého odkaz rodine podnietil vznik ďalšieho odboja.

V druhej miestnosti je v klenbe umiestnená trojica svetlovodov symbolizujúcich tri odboje. Trojicou otvorov v klenbe preniká dovnútra svetlo vo farbách trikolóry. Priestor súčasne plní úlohu akejsi predmiestnosti k druhému ťažisku domu. Posledný priestor bez strechy funguje ako miesto pre nadýchnutie sa. Rastie tu moruša, jeho obľúbený strom a symbol rodu Mašínov, ktorý bude postupom času prerastať horizont pamätníka.

Pôvodná miestnosť, v ktorej sa Jozef Mašín narodil, sa nezachovala, pretože dom v minulosti viackrát prestavovali. Rozľahlý hospodársky dvor pôvodného statku zostal prázdny, aby mohol slúžiť väčším skupinám návštevníkov či ako zázemie pri slávnostných a spoločenských akciách s prezentáciou histórie odbojovej činnosti.

masinov statok (21)
Koncepciu a obsah historickej expozície navrhol historik Petr Blažek, člen spolku Mašínov statok – pamätník troch odbojov. | Zdroj: Benedikt Markel

Z bývalej koniarne a garáže je dnes expozícia

Prestavba samostatnej hospodárskej budovy prebehla naposledy v roku 1904, kedy tu vznikla koniareň. Neskôr, po zoštátnení, ju využívali ako traktorovú garáž miestneho kolchozu. V časti bývalej vozovej kôlne vznikla expozícia venovaná histórii statku, histórii rodiny a troch československých odbojov. Pod pôvodným trámovým stropom bol na očistených stenách inštalovaný kontrastný expozičný fundus, čierne plechy s bielou potlačou.

„Autentický priestor sýpky na poschodí sa sprístupňuje iba vo výnimočných prípadoch a rovnako ako koniareň a senník v ďalšej časti objektu bude predmetom poslednej etapy rekonštrukcie,“ doplnili architekti.

Stálu expozíciu Pamätník troch odbojov verejnosti slávnostne sprístupnili koncom augusta 2022. Po dohode so Stredočeským krajom ju prevádzkuje Regionálne múzeum v Kolíně. V roku 2023 bol pamätník nominovaný na Českú cenu za architektúru, kde získal Cenu predsedu Senátu Parlamentu ČR.

Ako vysvetlil predseda Miloš Vystrčil, okrem architektúry ocenil dôstojné pripomenutie si obiet, ktorých boli schopní naši predkovia, a unikátnu kombináciu pamätníka s dejepisnou expozíciou vo vedľajšej budove.

Pamätník troch odbojov

Architekti: IXA – Tomáš Hradečný, Klára Hradečná, Julie Kopecká, Benedikt Markel, Bronislava Volentičová, Silvia Snopková, Vladěna Bockschneiderová, Jakub Kochman
Spolupracovníci: Michael Baroch, Dominika Kovandová, Branislav Kožej, Magdaléna Piterková, Patrik Ölvecký, Petr Blažek
Miesto: Lošany, Česká republika
Zastavaná plocha: 745 m2
Úžitková plocha: 1085 m2
Náklady: 10,5 mil. CZK
Projekt: 2019 – 2021
Realizácia: 2022– 2022