Slovensko získalo v zahraničí reprezentatívnejšie priestory. Londýnske veľvyslanectvo je už po rekonštrukcii

Na potrebnú obnovu budovy sa čakalo roky. S jej dokončením vzrástli aj úlohy celého objektu. Okrem úradu veľvyslanectva tu našiel miesto konzulárny úsek i kancelária Slovenského kultúrneho centra.

„Slovenský dom“ v srdci Londýna

V súčasnosti je budova, v ktorej sídli Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, otočená smerom k ulici Kensington Pallace Gardens. Pôvodne mala reprezentatívne a administratívne úlohy. Dnes už má viacero funkcií, ktoré sem vniesla práve vytúžená rekonštrukcia. S jej prípravou sa začalo už v roku 2015. Trvalo však päť rokov, kým začali stavebné práce.

„Problém so začatím rekonštrukčných prác je podľa ministerstva na strane Kráľovskej správcovskej spoločnosti. Tá stanovila podmienky, ktoré ministerstvu nevyhovovali. Spôsobilo to aj odklad začatia prác na rok 2020,“ písal na konci roka 2019 denník SME.

Hodnota zákazky sa vtedy odhadovala okolo úrovne 6,5 milióna eur. V cene bola zahrnutá komplexná technicko-technologická rekonštrukcia i architektonicko-výtvarná obnova. Okrem prestavby štvrtého nadzemného podlažia na byty pre zamestnancov a ich rodiny sa úpravy dotkli všetkých ostatných podlaží i technicko-hospodárskych priestorov. Stavebné práce však neobišli ani exteriér, najmä nástupné predpolie a záhradnú časť.

Hlavný dôraz celej obnovy bol kladený na zachovanie genia loci pôvodného architektonického riešenia, čím chceli autori rekonštrukcie vyjadriť úctu tejto ikonickej stavbe i jej autorom. Okrem zachovania čo najväčšieho počtu pôvodných prvkov, architekti citlivo pridali aj niekoľko nových vecí. Všetko však muselo byť v súlade s pôvodným konceptom.

Exteriér veľvyslanectva je vybudovaný zo železobetónových panelov a sklenených i drevených priečok, ktoré rozdeľujú interiér. Dekoratívne ornamenty v exteriéri tvorcovia odmietli. Nahradili ich neutesnené škáry medzi panelmi či škrabance, ktoré zostali po pneumatickom vŕtaní a odstránenom debnení.

Historické dedičstvo

Zastupiteľské úrady Československa sídlili od roku 1918 v niekoľkých budovách v centre Londýna. Úplne prvé objekty boli situované na Grosvenor Place, kde počas druhej svetovej vojny fungovala aj kancelária prezidenta a exilovej vlády.

Budovy boli luxusne vybavené a modernizované československým štátom. V lete 1944 však boli značne poškodené pri nálete na mesto. Od roku 1970 až do rozpadu Československa v roku 1993, sídlilo československé veľvyslanectvo v novej budove na rohu Kensington Palace Gardens a Notting Hill Gate.

Navrhli ju architekti Ján Šrámek, Ján Bočan a Karel Štepánský ako poctu brutalistickému štýlu. Hoci v sedemdesiatych rokoch sa architektonický brutalizmus zvrhol na strohé panelákové sídliská, budova veľvyslanectva stále reprezentovala moderný a tvorivý počin.

Na výslednom vzhľade objektu vidieť snahu oslobodiť sa od socialistického realizmu, aj sledovanie vtedajších  vetových trendov v architektúre, čo tiež potvrdila spolupráca s britským architektom Robertom Matthewom. V roku 1971 objekt dokonca získal prestížne ocenenie RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) za architektúru.

Zdroj informácií: Ján Pavúk