Rodinný dom podľa vlastných predstáv
Galéria(11)

Rodinný dom podľa vlastných predstáv

Partneri sekcie:

Neúmerne drahé pohodlie je štýl, ktorému sa rozumný a ekologicky uvažujúci človek zďaleka vyhne. Premýšľaví investori hľadajú skôr úsporné riešenia, vďaka ktorým dokážu znížiť prevádzkové náklady svojich domov na minimum.


Zmeny a zmeny
Cesta k vlastnému rodinnému domu môže byť naozaj spletitá a iba málokomu sa pritom podarí postupovať tak systematicky a cieľavedome ako nášmu hostiteľovi, architektovi Pavlovi Cihelkovi. Jeho cesta bola ozajstnou architektonickou Odyseou: Ako vysokoškoláci si v Prahe zaobstarali garsónku, nápadito ju zrekonštruovali a časom so ziskom predali. Kúpili jednoizbový byt so samostatnou kuchyňou, vylepšili ho a predali, potom dvojizbový… a zas ďalší.

„Počas deviatich rokov sme prešli asi siedmimi lokalitami. Bavilo nás vylepšovať byty a súčasne sme si tým zarábali,“ prezrádza architekt Cihelka. „Keď sme však už mali dieťa a druhé bolo na ceste, uvedomili sme si, že musíme myslieť nielen na priestranné bývanie, ale aj na nejakú záhradu.“ Pretože do tých čias zvyčajne žili v podkroví, želali si, aby v ich novom bývaní za mestom nebolo schodisko, ale aby bol z každej obytnej miestnosti vstup do záhrady.

Ďalším želaním bolo stavať z prírodných materiálov – z kameňa, dreva a skla. Teplo pôsobiacu spongilitickú džbánsku opuku na ich dom otesávali dvaja robotníci celých sedem mesiacov na pätnásť centimetrov hrubé kvádre, ktorými potom zvonku aj zvnútra zakryli betónovú konštrukciu stavby.

Sendvičovú stenu zatepľuje dvanásť centimetrov izolačnej minerálnej vlny a vzduchová medzera, odvetrávaná na fasádu. „Na žiadnom múre nenájdete omietku,“ poukazuje architekt na jeden z detailov, ktorý spája objekt s prírodou.

Zelená izolácia
Zatiaľ nie príliš vzrastlá zeleň vstupuje do interiéru zasklenými stenami, ktoré možno asi ťažko nazvať oknami – na výšku merajú 280 centimetrov, na šírku 350 centimetrov. Čoskoro sa trvalo zazelená aj rovná strecha domu. Táto tristo metrov štvorcových veľká betónová doska by sa v lete prehrievala a vykurovala by interiér, preto potrebovala izoláciu. Dostala ju v podobe koberca zo skalničiek.

„Izolačné vrstvy sú na streche v opačnom poradí, dole je hydroizolácia, nasleduje tepelná izolácia, geotextília a nakoniec osem centimetrov zeminy, čo pre dané rastliny stačí. Zo začiatku potrebujú zalievať a raz za rok vyplieť, ale keď sa rozrastú, už sa o ne nemusíte starať – vytvoria zelený koberec, ktorý na jar kvitne žltými kvetmi a na jeseň sčervenie. Dôležité je, že v lete pohltí celú slnečnú energiu.“

Nadbytočná dažďová voda zo strechy sa odvádza do desať metrov hlbokého vsakovacieho vrtu na záhrade. Z iného, zberného vrtu, domáci vodu naopak čerpajú. Používajú ju pritom nielen na zalievanie záhrady, ale rúrkami ju priviedli aj ku splachovacím nádržiam všetkých toaliet. „Snažíme sa šetriť zdroje pitnej vody,“ jednoducho komentuje architekt.

Úsporne a moderne
„Čítal som niekoľko článkov o rôznych typoch tepelných čerpadiel a ich úspornej prevádzke,“ prezrádza architekt, keď hovorí o využívaní alternatívnych zdrojov energie v modernom bývaní. Bolo rozhodnuté, že čerpadlo nesmie chýbať ani v jeho dome. Dom vykuruje tepelné čerpadlo so systémom zem-voda (od švédskej spoločnosti IVT), najvhodnejšie do lokality, v ktorej chcel postaviť dom pre svoju rodinu.

„Čerpadlo síce stojí rovnako ako malé auto, ale človek musí uvažovať v súvislostiach. Rovnako ako pri aute ide totiž nielen o obstarávaciu cenu, ale aj o náklady na prevádzku.

V dome už bývame tri roky a vďaka lacnej prevádzke sme za poslednú vykurovaciu sezónu zaplatili iba 15 000 korún za vykurovanie, ohrev vody, svietenie a používanie elektrospotrebičov. Dom má 200 metrov štvorcových úžitkovej plochy a bývame v ňom štyria,“ spresní, aby zvýraznil správnosť niekdajšieho rozhodnutia.

Čisté teplo bez práce
Popri lacnej prevádzke si rodina pochvaľuje aj fakt, že tepelné čerpadlo nepotrebuje obsluhu. „Nemusíme objednávať uhlie alebo drevo, nemusíme zakurovať, prikladať, vymetať popol, nič z tohto. Keď čerpadlu zadáme potrebné dáta, zapína a vypína sa samo podľa vonkajšej teploty.“

K tepelnej pohode domu prispieva aj správna orientácia jednotlivých miestností na svetové strany a presahy striech, ktoré v lete nepustia horúce slnko do interiéru. Šesť strešných svetlíkov, ktorými ráno prúdi do interiéru príjemné, prirodzené svetlo a ktorými večer vstupujú do spálne hviezdy, je pred prenikaním poludňajšej horúčavy zabezpečených vonkajšími roletami s automatickým ovládaním. Že sú takéto svetlíky prepych?

„Obľúbil som si Kantove  ‚Hviezdne nebo nado mnou, mravný zákon vo mne‛,“ vysvetľuje svoju životnú filozofiu architekt. „S vesmírom nad hlavou a pri horiacom kozube vníma človek veci trochu inak.“

Tmavšia podlaha z tvrdého exotického dreva merbau príjemne kontrastuje s doplnkami zo svetlého buka. Šesť strešných svetlíkov privádza denné svetlo tak do veľkých obytných miestností, ako aj do priestorov vo vnútri dispozície, ktoré nemajú okná.
Dokonalé a pôsobivé prepojenie interiéru s okolitou prírodou umožňujú sklenené steny aj stropné svetlíky.

Oldřiška Podhorcová
Foto: Iveta Kopicová