Inteligenciou je odhadnúť ideálnu mieru inteligencie budovy
Inteligentné technológie (IT) v budovách a sofistikované riešenia TZB sú prirodzeným vyústením snahy o technické vylepšenia zabudovaných systémov a o efektívnu prevádzku budov. Budov, ktoré si právom môžu nárokovať na prívlastok inteligentné, na Slovensku stále pribúda. Nájdu sa medzi nimi aj také, kde sa investor nadchne pre takú vysokú mieru použitia IT, že je diskutabilné, či budova slúži človeku, alebo obyvateľ slúži obsluhe domu. Urobiť sa dá, samozrejme, takmer všetko. Užívateľovi domu sa však pri zle nastavených parametroch ovládania budovy ľahko môže, vzhľadom na plnú automatizáciu procesov, stať, že nebude mať šancu odhrnúť žalúzie na slnečné poludnie či vypnúť svetlo v kúpeľni, keď si bude chcieť užiť kúpeľ pri sviečkach.
- Ing. arch. Viktor Kubal, vedúci maloobchodného predaja a marketingu, KETOS, spol. s r. o., Bratislava,
- Ing. Mário Lelovský, konateľ, Media Control/Crestron, s. r. o.,
- Ing. arch. Roman Mojžiš, Schüco International KG, Organizačná zložka Slovensko, Bratislava,
- Ing. Peter Urban, Uni Light, spol. s r. o., Bratislava.
Stretli ste sa aj s takými riešeniami, že sa inteligentné technológie riadenia a technické zariadenia budov využívajú skôr ako technická „hračka“, ktorá síce nadchýna užívateľa domu a jeho návštevníkov a dokumentuje technickú zručnosť dodávateľov inteligentných technológií a TZB, ale v konečnom dôsledku nevedie k efektívnej prevádzke budovy ani k zvýšenému komfortu, a navyše sa tým neadekvátne zvyšujú investičné náklady? Kde vidíte v tomto aspekte hranicu medzi účelnosťou a samoúčelnosťou týchto technológií?
V. Kubal: Samozrejme, takéto riešenia existujú, stretli sme sa s nimi a aj sme ich na želanie investorov zrealizovali. Je to vždy v konečnom dôsledku o požiadavkách zákazníka. Výhodou, samozrejme, je, že rovnako ako investor aj dodávateľ sa môže doslova vyblázniť a nemusí pri tom sledovať finančné obmedzenia, ale len tie čisto technické. V prípade takejto realizácie však treba pre dodávateľa počítať s takmer 24-hodinovou starostlivosťou o zákazníka, a to najmä v prípadoch, keď je viac systémov zaintegrovaných do väčšieho celku a jeden závisí od druhého. Aj drobná porucha alebo nesprávne použitie určitej funkcie môžu ochromiť niektorú z väčších častí riadenia objektu. Vždy teda záleží na jednotlivých dodávateľských spoločnostiach zúčastnených na stavbe, aby aj takto pretechnizovaný objekt dali do podoby vhodnej na užívanie. Treba pritom myslieť dopredu na všetky problémy, ktoré počas prevádzky môžu nastať.
M. Lelovský: Uvažovať o tom, či sa využitie špičkových moderných technológií môže zvrhnúť na samoúčelné, je určite namieste, ak by išlo o projekt, ktorý nemá racionálne ekonomické pozadie. Je zrejmé, že ich nasadenie stojí nemalé finančné prostriedky, ktoré sa môžu vrátiť vďaka efektívnemu manažmentu, a teda úspore energií, optimálnemu využitiu svetla, tepla, chladu a najmä informácií, čo sa ďalej prejaví zvýšením komfortu a bezpečnosti, a to je bezpochyby prínosom. Ak sa integrovaný riadiaci systém nevyužije (úplne) na tieto účely, môžeme hovoriť o neekonomickom prístupe. Ak si to však investor praje a stačí mu aj skutočnosť, že zrealizoval špičkové a moderné dielo, v ktorom je inteligencie viac ako treba z dôvodov prezentácie alebo jednoducho pre dobrý pocit – prečo nie? Zaplatí to a zrejme vie, prečo to robí. Bohatí a často odsudzovaní investori, ktorí požadujú absolútne (a drahé) riešenia, sú predsa nositeľmi pokroku a dodávatelia aspoň majú vďaka nim možnosť vyskúšať si novinky v praxi. Veď práve vďaka svojej snahe predviesť sa umožnili narýchlo zbohatnutí továrnici Gaudímu zrealizovať diela, ktoré sú dodnes stredobodom obdivu návštevníkov Barcelony. Dôležité je, aby sa podobné „výstrelky“ financovali zo súkromných zdrojov, a nie z verejných.
R. Mojžiš: Hranica medzi účelnosťou a samoúčelnosťou jednotlivých inteligentných technológií je veľmi individuálna. Z našich doterajších skúseností vyplýva, že vhodne zvolené moderné technológie a systémy vždy vedú k efektívnej prevádzke budovy a zvýšenému komfortu, aj keď pri nevhodnej miere alebo aplikácii môžu byť viac manifestáciou technickej vyspelosti ich dodávateľa ako efektívnym nástrojom s rýchlou návratnosťou investície. Použitie inteligentných riadiacich systémov v spojení napr. s elektromechanickým plne integrovaným kovaním umožňuje riadené vetranie a nočné chladenie objektov, čím výrazne prispieva k energetickým úsporám. Zabudované magnetické kontakty dávajú riadiacemu systému signál o stave otvorenia (zatvorenia) okna, ktorý ďalej ovplyvní požiadavku na vykurovanie alebo klimatizáciu. Len čo to riadiaci systém vyhodnotí, nie je problém pomocou elektromechanického kovania diaľkovo zmeniť stav okenného krídla. Ani najlepšie izolované okno nie je veľmi efektívne, ak je otvorené – a vykurovacia slučka v príslušnej miestnosti tiež.
Samozrejme, je na vzájomnej komunikácii investora, architekta a konkrétneho špecialistu, aby sa systém zvolil správne a aby sa zabezpečila jeho návratnosť (efektívnosť). Samotná hranica medzi účelnosťou a samoúčelnosťou je pohyblivá, dnes je tu, v budúcnosti bude inde, v závislosti od ceny energií. To, čo sa dnes môže javiť ako samoúčelná „hračka“ investora, sa môže o niekoľko rokov chápať ako dôkaz prezieravosti ducha. Všetky okolnosti tomu koniec koncov nasvedčujú.
P. Urban: Myslím si, že zrealizovaných projektov s nádychom inteligentného domu (budovy) je už niekoľko, ale navrhované riešenie nie vždy splnilo zámer prezentovaný na začiatku. Stačí, ak niektorá technológia tváriaca sa sofistikovane nezapadne do konceptu riešenia alebo je investičný náklad veľmi vysoký, a návrh sa nezrealizuje, prípadne ak sa pri samotnej realizácii použilo lacnejšie riešenie.
Investícia do inteligentného riešenia by mala v konečnom dôsledku vždy viesť k úspore a k efektivite prevádzky budovy. Správny pomer investícia verzus efektivita sa prepočítava pri návrhu inteligentného riešenia. Hranica určujúca prelom účelnosti a samoúčelnosti principiálne neexistuje, ale môžeme povedať, že ju určuje spokojnosť prevádzkovateľa budovy či vlastníka privátnej rezidencie – či je, alebo nie je otrokom prehnane inteligentného riešenia.
V. Kubal: Keďže spoločnosť, pre ktorú pracujem, sa zaoberá dovozom a predajom domácej elektroniky, viaczónového ozvučenia a multimediálnych aplikácií, budem sa venovať práve tejto oblasti. Výrobcovia systémov domácej zábavy sa usilujú prispôsobiť svoje produkty tak, aby sa dali zaradiť do väčších a komfortnejších celkov s možnosťou postupného rozširovania o ďalšie komponenty s ohľadom na očakávaný vývoj v budúcnosti. S tým je úzko spojená aj otázka káblového manažmentu a jeho projektovej prípravy. V komplexnejších realizáciách treba pristúpiť k tvorbe systému už v ideovo-projektovej fáze objektu, pretože tieto systémy sa dotýkajú širokého spektra oblastí inžinieringu – elektroinštalácií, typológie, interiéru a celkového konceptu riadenia objektu.
V súčasnosti sa oblasť domácej zábavy považuje za samostatnú profesijnú časť architektúry, a práve preto k nej architekti vo väčšine prípadov pristupujú s plnou vážnosťou. Nie vždy sa totiž estetická predstava interiéru dá bez problémov zladiť s požiadavkami samotnej techniky na optimálnu funkciu. V takom prípade treba vždy po vzájomnej dohode s investorom, architektom a nami dospieť ku kompromisu.
M. Lelovský: Je dôležité už pri príprave stavby venovať veľkú pozornosť projekčným prácam a absolvovať množstvo konzultácií investora s architektmi a projektantmi všetkých profesií. Ich cieľom je dosiahnuť maximálnu koordináciu jednotlivých profesií, a tým vytvoriť predpoklady na spoluprácu technologických celkov v hotovom diele. Architekt je ako autor neoddeliteľnou súčasťou investičného procesu od architektonického konceptu až po realizáciu architektonického diela. Formuje a podieľa sa na práci tímu projektantov-špecialistov, stanovuje výber materiálovej škály a technológií, ktoré zabezpečujú finálny výsledok a kvalitu architektonického diela.
Projektanti profesií sú odborníci, ktorí navrhnú optimálne riešenia funkčného systému TZB a pripravia podklady pre efektívne nasadenie aktuálnych a moderných systémov a technológií pre investora. Dôležitým faktorom je invenčný a nebojácny prístup k použitiu nových prvkov a riešení s vysokou mierou zodpovednosti voči investorovi, ale aj aktívny prístup dodávateľov a realizačných firiem, ktoré, žiaľ, často skĺznu do polohy „vždy sme to robili takto a bolo to dobré“. To projektant nesmie v nijakom prípade dovoliť. Mal by radšej dlhšie hľadať dodávateľa a akceptovať aj vyššiu cenu, najmä ak ide o overeného realizátora s referenciami. Práve absolútny nedostatok referencií v high-tech a nízkoenergetických objektoch je veľkým hendikepom stavebných a realizačných firiem na Slovensku. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že osvietených investorov je dostatok, ale iniciatíva musí vychádzať aj od projektantov-profesistov a, samozrejme, aj od architekta.
Celému projekčnému tímu je k dispozícii systémový integrátor, projektant riadiaceho systému (RS), ktorého úlohou je integrovať jednotlivé systémy do optimálne pracujúceho celku podľa požiadaviek investora, architektonického riešenia objektu pri minimalizácii prevádzkových nákladov. Ideálnym riešením je koordinovaný postup všetkých zainteresovaných – už od návrhu štúdie cez projekty a vlastnú realizáciu až po odovzdanie. Týmto spoločným postupom sa predíde mnohým kolíziám a zbytočným stratám času a prostriedkov investora.
Dôležité je, aby projektant RS mal dostatočné skúsenosti s projektovaním aj nasadením integrovaných RS pre rôzne technologické súbory, aby vedel navrhnúť jednotný komunikačný režim medzi nimi a v kooperácii so všetkými projektantmi a architektom zrealizoval funkčný celok.
R. Mojžiš: Včasná spolupráca investora, architekta a špecialistov z jednotlivých oblastí je predpokladom kvalitného a dobrého architektonického diela. Základom dobrého architektonického riešenia je v prvom rade vhodne zvolený koncept budovy. Použité sofistikované riešenia, a to nielen TZB a IT, ale aj ďalšie vhodne zvolené systémy a kombinácie týchto systémov, eliminujú tepelné straty a energetické nároky budov a výrazne zvyšujú úžitkové hodnoty architektúry. Preto je dôležité, aby sa už v prvotných fázach návrhu jednotlivé technologické a konštrukčné riešenia konzultovali s odborníkmi.
V súčasnosti sa v stavebníctve, rovnako ako v iných odvetviach, spájajú a kombinujú jednotlivé, doteraz zaužívané funkcie a dochádza k evolúcii doterajších technológií. Príkladom je transparentná hliníková fasáda, ktorú naša spoločnosť predstavila na výstave BAU 2007 v Mníchove. Sú v nej integrované prvky decentralizovaného vetrania a klimatizácie s možnosťou rekuperácie, tieniacej techniky – špeciálne lamely s rozmermi 6 × 7 mm odolávajúce rýchlosti vetra až 30 m/s, otváravé elementy s plne integrovaným elektromotorickým kovaním a solárne termické a fotovoltaické články, ktoré nenarúšajú celkový výraz svojou transparentnosťou. Prvky TZB sú integrované do obvodového plášťa a poskytujú tak svoje pôvodné miesto na iné využitie. To dáva architektom priestor na kreatívne stvárnenie budovy, ktoré nie je obmedzené technickými podlažiami či rozvodmi vzduchotechniky v stropoch. Zároveň sa znižujú investičné náklady, pretože už nie sú nutné vertikálne ani horizontálne rozvody, minimalizujú sa tepelné straty v rámci rozvodov a znižuje sa konštrukčná výška stropov.
P. Urban: Spolupráca architekta s inžiniermi projektu je potrebná od samotného počiatku a zrodu odsúhlasenej štúdie navrhovaného objektu. Tu sa začína odvíjať aj iný pohľad na chod a prevádzku budovy ako len jej architektúra. Sofistikované riešenie dostáva viditeľnejší rozmer, teda svoj rozsah. Môžem povedať, že spolupráca architektov s tvorcami konceptu IT a TZB je tým správnym krokom k vytvoreniu úspešného projektu v oblasti inteligentných budov.
(mj)
Foto: Dano Veselsky; Uni Light
