Od 1. januára 2021 začne ísť do tuhého. Novostavba musí aj na Slovensku spĺňať parametre energetickej triedy A0. Príkladom, ako na to, môže byť vila v bratislavskom Horskom parku. Dokazuje, že úspora energií nemusí uberať z estetickej kvality budovy.
Ľahko sa s ňou dohovoríte, upozorní Vás na nebezpečenstvo a v neposlednom rade pracuje pre Vás tak dobre a presne, že Vám každý rok ušetrí peknú kôpku peňazí. Nie je človek a predsa rozmýšľa. Jednoducho inteligentná domácnosť. Pred niekoľkými rokmi science fiction, dnes realita, ktorá už nie je dostupná len pre „horných desaťtisíc“.
Zabudovaním smart technológií je možné zmeniť budovu na inteligentnú. O tom, aké možnosti sú dnes dostupné a čo všetko tieto smart zariadenia dokážu, sme sa rozprávali s Tiborom Jedličkom, odborníkom SPP na smart technológie.
Osvetlenie, klimatizácia a kúrenie, žalúzie, bezpečnostná a požiarna signalizácia a ďalšie systémy nás zamestnávajú svojimi spínačmi, klávesnicami, alebo diaľkovými ovládačmi. A to nehovoríme o domácich spotrebičoch a multimediálnej výbave.
Tie integrujú ovládanie všetkých technológií v domácnosti pod jeden systém a vďaka tomu sa ovládanie inak nespolupracujúcich systémov stáva pre užívateľa jednoduché a komfortné. Riešenie Domotron je postavené na kvalitnom a rokmi overenom priemyselnom hardware, ktorý je zárukou spoľahlivej a bezpečnej prevádzky.
Pri slovnom spojení inteligentný dom každému napadne otázka: ide o dom, ktorý dokáže sám myslieť? Tento pojem však treba chápať v širších súvislostiach. Ide v podstate o dom, ktorý ponúka svojím riešením nielen komfort, ale aj šetrenie nákladmi. Je inteligentný len do takej miery, akou technikou ho vybavíte.
Deväťčlenný tím študentov z celej Európy postavil nedávno v Dánsku jeden z najunikátnejších inteligentných ekodomov. Základným materiálom je guma a drevo.
Ak do zle navrhnutej a postavenej budovy pridáme techniku s riadením, dostaneme technicky vyspelú automatizovanú budovu, nie však inteligentnú... Definícia inteligentných budov sa za posledných 30 rokov posunula výrazne vpred. Podľa So a Wonga sa zmienka o inteligentných budovách objavila prvýkrát [1] v 80. rokoch minulého storočia v USA v Americkom ústave pre inteligentné budovy.
Inteligentné domy sú trendom. Môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom viesť spory a môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo proti tomu môžeme urobiť. Ich nárast je vo svete v posledných rokoch enormný a je otázka veľmi blízkej budúcnosti, kedy tento trend výraznejšie zasiahne aj nás. Na západ od nás je v súčasnej dobe až 40% novo budovaných rezidenčných nehnuteľností vybavených určitou formou inteligentného riadenia. U nás je to len približne 3%. Napriek tomu aj u nás zaznamenávame viditeľný rast. Očakávané rozšírenie inteligentných domov u nás ovplyvní mnoho oborov stavebníctva. Pokúsime sa v tomto článku priblížiť, čo môžeme urobiť pre to, aby sme na tento trend boli pripravení a dokázali ho maximálne využiť. Dôležité je najmä vedieť, čo inteligentné domy sú, aká je motivácia zákazníkov pre ich kúpu a čo ich nástup a rozšírenie bude znamenať práve pre váš odbor.
Rozhodnutie vybrať a inštalovať inteligentný svetelnotechnický systém v novostavbe hotovostného skladu v Nových Zámkoch vyplývalo z požiadaviek prevádzky na osvetľovaciu sústavu. Prvotnou potrebou bolo, aby svetelná technika pružne reagovala na podnety v zóne pohybovej aktivity a súčasne dokázala pracovať úsporne.
Čo robí takzvanú mediálnu fasádu takou príťažlivou pre mnohých architektov a umelcov? V súčasnom svete informácií, digitalizácie a nových technológií sa do architektúry vracia v rovnakej miere aj umenie. Príkladom môže byť architektúra spojená s počítačovým umením v historickom jadre rakúskeho mesta Linz. Rozšírenie centra Ars Electronica, kde sa každoročne koná rovnomenný festival umenia nových médií, sa dokončilo v tomto roku podľa projektu rakúskeho ateliéru Treusch Architecture.
High-tech systémy a inteligentný dizajn prinášajú riešenia na ceste za zelenou budúcnosťou modrej planéty. V zahraničnej aj v slovenskej tlači sa čoraz častejšie objavujú výrazy ako automatizované budovy, nízkoenergetické domy alebo pasívne domy v súvislosti s problematikou globálneho otepľovania. V súčasnosti sa vnímajú ako jeden z efektívnych nástrojov na zmiernenie anticipovaných vplyvov klimatických zmien. Z pohľadu architekta by som sa rád pozastavil nad terminológiou a spôsobmi navrhovania inteligentných štruktúr, ako aj zanalyzoval efektívnosť dvoch zaujímavých projektov vo Veľkej Británii.
Večerné ulice mesta Banská Bystrica sú bohatšie o jednu impozantnú atrakciu – multimediálne osvetlenie fasády budovy Europa Business Center, ktorá mení nočnú siluetu mesta. Tento spôsob osvetlenia budovy je na Slovensku v takomto veľkom rozsahu ojedinelý. Technológia SSL (solid state lighting) – polovodičové osvetlenie, ktorá sa aplikovala na celej ploche presklenej časti budovy, v kombinácii so špeciálnymi úzko žiariacimi výbojkovými výkonovými svetlometmi, vytvára kombinované moderné multimediálne osvetlenie. Umožňuje reprodukciu video a obrazových materiálov, ako aj rôznych efektov až v 16 miliónoch farbách na celej fasáde budovy.
Viac než 15-tisíc odkazov v slovenčine a takmer 350-tisíc v angličtine – to je približná odpoveď internetového vyhľadávača na položku inteligentná budova. Pri mnohých odkazoch však ide len o synonymum pre budovy, ktoré sú popretkávané najnovšími technológiami a systémami. „Ani zďaleka to tak nemusí byť,“ odpovedá Ing. Ladislav Piršel, PhD., generálny riaditeľ Systems & Services Slovensko a konateľ spoločnosti Johnson Controls International, spol. s r. o.
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s využitím inteligentných technológií v domoch na bývanie. Prívlastok „inteligentný“ znie do určitej miery nadnesene. Rozdeľuje domy do dvoch tried – tie, ktoré inteligentné sú, a všetky ostatné. Na základe toho sa aj spoločnosť delí na horlivých vyznávačov inteligentných budov (IB) a na ostatných, ktorí na inteligenciu inteligentného domu neveria. Typická marketingová floskula znie, že čím viac zariadení inteligentný dom obsahuje a čím viac položiek a rozhraní riadiaci systém poskytuje, tým je dom inteligentnejší. Toto tvrdenie však pri obytných budovách nemusí byť vždy pravdou. Miera použitia IT v obytných budovách musí obyvateľovi prinášať viac benefitu v komforte, než ho zväzovať v jeho správaní a nútiť ho neustále sa zaoberať ovládaním techniky svojho bytu.
