inteligentná budova

High-tech systémy a inteligentný dizajn prinášajú riešenia na ceste za zelenou budúcnosťou modrej planéty. V zahraničnej aj v slovenskej tlači sa čoraz častejšie objavujú výrazy ako automatizované budovy, nízkoenergetické domy alebo pasívne domy v súvislosti s problematikou globálneho otepľovania. V súčasnosti sa vnímajú ako jeden z efektívnych nástrojov na zmiernenie anticipovaných vplyvov klimatických zmien. Z pohľadu architekta by som sa rád pozastavil nad terminológiou a spôsobmi navrhovania inteligentných štruktúr, ako aj zanalyzoval efektívnosť dvoch zaujímavých projektov vo Veľkej Británii.

Večerné ulice mesta Banská Bystrica sú bohatšie o jednu impozantnú atrakciu – multimediálne osvetlenie fasády budovy Europa Business Center, ktorá mení nočnú siluetu mesta. Tento spôsob osvetlenia budovy je na Slovensku v takomto veľkom rozsahu ojedinelý. Technológia SSL (solid state lighting) – polovodičové osvetlenie, ktorá sa aplikovala na celej ploche presklenej časti budovy, v kombinácii so špeciálnymi úzko žiariacimi výbojkovými výkonovými svetlometmi, vytvára kombinované moderné multimediálne osvetlenie. Umožňuje reprodukciu video a obrazových materiálov, ako aj rôznych efektov až v 16 miliónoch farbách na celej fasáde budovy.

Viac než 15-tisíc odkazov v slovenčine a takmer 350-tisíc v angličtine – to je približná odpoveď internetového vyhľadávača na položku inteligentná budova. Pri mnohých odkazoch však ide len o synonymum pre budovy, ktoré sú popretkávané najnovšími technológiami a systémami. „Ani zďaleka to tak nemusí byť,“ odpovedá Ing. Ladislav Piršel, PhD., generálny riaditeľ Systems & Services Slovensko a konateľ spoločnosti Johnson Controls International, spol. s r. o.

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s využitím inteligentných technológií v domoch na bývanie. Prívlastok „inteligentný“ znie do určitej miery nadnesene. Rozdeľuje domy do dvoch tried – tie, ktoré inteligentné sú, a všetky ostatné. Na základe toho sa aj spoločnosť delí na horlivých vyznávačov inteligentných budov (IB) a na ostatných, ktorí na inteligenciu inteligentného domu neveria. Typická marketingová floskula znie, že čím viac zariadení inteligentný dom obsahuje a čím viac položiek a rozhraní riadiaci systém poskytuje, tým je dom inteligentnejší. Toto tvrdenie však pri obytných budovách nemusí byť vždy pravdou. Miera použitia IT v obytných budovách musí obyvateľovi prinášať viac benefitu v komforte, než ho zväzovať v jeho správaní a nútiť ho neustále sa zaoberať ovládaním techniky svojho bytu.

Administratívne priestory pribúdajú ako huby po daždi a boj o podnájomníka či kupca novodokončených budov je čoraz intenzívnejší. Investori a developeri preto vsádzajú na poskytnutie kancelárskych priestorov čo najvyššieho štandardu – komfortné prostredie, automatizovaná a bezpečná prevádzka budovy, v ktorej by mala byť činnosť všetkých technických systémov navzájom optimalizovaná tak, aby bola čo najefektívnejšia a šetrila prevádzkovateľovi náklady na prevádzku budovy. Pozrime sa, ako sa riešilo technické zabezpečenie nedávno dostavanej budovy City Business Centra I a II v Bratislave.

S rýchlym rozvojom elektroniky sa dostáva na trh stále viac systémov a produktov pre automatizáciu budov. Máloktorý z nich však dokáže komplexne podchytiť všetky technológie. Preto je nevyhnutná integrácia viacerých produktov tak, aby bol výsledný celok spoľahlivým riešením pre svojho budúceho majiteľa. V nasledujúcich riadkoch sa nebudeme venovať vlastnostiam inteligentných budov a ich porovnávaniu s budovami s klasickou inštaláciou, ale opíšeme jeden z možných prístupov k dosiahnutiu takéhoto cieľa, a to z pohľadu väčších administratívnych budov či menších súkromných rezidencií.

Inteligentné technológie (IT) v budovách a sofistikované riešenia TZB sú prirodzeným vyústením snahy o technické vylepšenia zabudovaných systémov a o efektívnu prevádzku budov. Budov, ktoré si právom môžu nárokovať na prívlastok inteligentné, na Slovensku stále pribúda. Nájdu sa medzi nimi aj také, kde sa investor nadchne pre takú vysokú mieru použitia IT, že je diskutabilné, či budova slúži človeku, alebo obyvateľ slúži obsluhe domu. Urobiť sa dá, samozrejme, takmer všetko. Užívateľovi domu sa však pri zle nastavených parametroch ovládania budovy ľahko môže, vzhľadom na plnú automatizáciu procesov, stať, že nebude mať šancu odhrnúť žalúzie na slnečné poludnie či vypnúť svetlo v kúpeľni, keď si bude chcieť užiť kúpeľ pri sviečkach.

Hotel Fórum bol postavený približne pred 17 rokmi. Aj keď bol v čase svojho vzniku zaujímavou realizáciou, medzitým sa zvýšili nároky na komfort a bezpečnosť hostí i na celkovú hospodárnosť budovy. Pôvodné systémy technického aj technologického vybavenia hotela boli homogénne a nedokázali navzájom komunikovať. Po rekonštrukcii hotela sú technológie v budove navzájom prepojené a riadenie vychádza z jedného miesta. Hotel Crowne Plaza spĺňa v súčasnosti najnáročnejšie kritériá svetovej hotelovej siete. Ako sa pri rekonštrukcii realizovali jednotlivé inteligentné technológie?

Najvyššia stavba sveta sa týči 508 metrov nad hlavným mestom Taiwanu – Taipei. Mrakodrap Taipei 101 je obrazom toho, aký úchvatný boom a rast v súčasnosti zažíva Ázia. Automatizované systémy technického riadenia a správy energie sú pre budovu tohto druhu také dôležité ako centrálna nervová sústava pre ľudské telo. Ako sa rieši integrovaný bezpečnostný systém a systém riadenia a osvetlenia v takejto výškovej kancelárskej budove?

Pojem inteligentná budova vnímajú nielen na Slovensku jednotlivé profesie rozdielne. Inak vníma inteligentnú budovu architekt či developer, inak užívateľ budovy, jednotlivé profesijné skupiny a pod. Spoločným menovateľom pre všetky tieto rôznorodé pohľady je však multidisciplinárny prístup k projektu stavby, použitie veľkého množstva technológií potrebných na prevádzku, v snahe optimálne splniť požiadavky vlastníka a užívateľov. Príkladom je budova Europa Business Center v Banskej Bystrici, ktorá je už vo výstavbe a do prevádzky by ju mali odovzdať koncom roku 2007.