Dáme šancu poschodovým drevostavbám aj na Slovensku?
Od júla 2017 je možné vďaka revízii normy o Požiarnej bezpečnosti stavieb na Slovensku stavať až päťpodlažné drevostavby. V zahraničí tento konštrukčný systém pri výstavbe bytových domov či kancelárskych budov využívajú už desaťročia vďaka mnohým výhodám. Teraz ich majú možnosť využiť aj naši projektanti a developeri.
Rozvoju drevostavieb u nás podľa predošlej legislatívy bránilo hlavne zaradenie všetkých stavieb na báze dreva medzi horľavé konštrukčné celky. Na základe toho sa mohli stavať tieto stavby maximálne dvojpodlažné.
Podmienky sa však po 40 rokoch zmenili, revízia normy STN 92 0201-2 zaviedla možnosť stavať až 5-podlažné drevostavby. Zaradila totiž medzi zmiešané konštrukčné celky aj drevostavby, ktoré spĺňajú niekoľko bezpečnostných podmienok. Potenciál drevostavieb, ktorý využívajú v mnohých krajinách sveta už dlhé roky, je dostupný aj u nás.
Výškové drevostavby vo svete verzus slovenské predsudky
Viacposchodové drevostavby, ktoré majú v Škandinávii i Severnej Amerike dlhoročnú tradíciu, u nás stále narážajú na predsudky. Investori sa väčšinou obávajú o požiarnu ochranu stavieb. Konštrukcie drevostavieb však môžu pritom vykazovať aj značne vysoké požiarne odolnosti (až REI 120). Kým u nás sme pred rokom dosiahli možnosť 5 podlaží, v zahraničí už vyrastajú prvé drevené výškové stavby.
Medzi najznámejšie patria projekty navrhovanej štyridsaťposchodovej (133 m) budovy v Štokholme (C.F. Møller) či osemdesiatposchodovej budovy v Londýne s výškou 300 m (Oakwood Timber Tower, PLP Architects). Podľa odborníkov požiarna bezpečnosť dobre navrhnutej a zrealizovanej drevostavby nie je o nič horšia ako dobre navrhnutá a zrealizovaná murovaná stavba.
„Požiadavky na požiarnu bezpečnosť moderných drevostavieb sú priamo závislé od jej výšky a využitia. U nás bola pri viacpodlažných drevostavbách prijatá nová koncepcia ich požiarnej bezpečnosti, čím sa s počtom podlaží dostávame na úroveň krajín EÚ,“ vysvetľuje autor zmeny STN doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD., z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity.
Požiarna bezpečnosť drevostavieb
Základnou požiadavkou pri viacpodlažných drevostavbách je, že počas požadovanej doby požiarnej odolnosti sa nesmie žiadna časť konštrukcie drevostavby zapáliť a „odhorievať“. To znamená, že počas tejto doby musí správať drevostavba úplne rovnako ako stavba s murovanou, betónovou či oceľovou konštrukciou.
Požadovaná doba požiarnej odolnosti v závislosti na výške a využití stavby je nastavená vždy tak, aby boli v bezpečí unikajúce osoby a rovnako aj zasahujúce hasičské jednotky. Drevostavba ako zmiešaný konštrukčný celok po novom spĺňa všetky bezpečnostné požiadavky. Všetky dutiny v nosných prvkoch musia byť celkom vyplnené komponentmi triedy reakcie na oheň A1 alebo A2 s teplotou tepelnej degradácie 1 000 °C alebo viac, ktoré sú navyše uložené tak, aby nedochádzalo k ich sadaniu alebo vypadnutiu ani po zlyhaní opláštenia.
Takéto podmienky spĺňa tepelnoizolačná vrstva z kamennej minerálnej vlny. Nehorľavé musí byť aj zateplenie fasády, teda kontaktný zatepľovací systém i kontaktné a odvetrané fasádne obkladové systémy, ktoré musia mať v prípade viacpodlažných drevostavieb triedu reakcie na oheň A1 alebo A2.
„Tým sa minimalizuje šírenie požiaru po vonkajšej strane stavby. Vhodný je ETICS na báze minerálnej vlny, ktorá zároveň zabezpečuje nízky difúzny odpor a je výborným akustickým izolantom,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation.
Zmiešané konštrukčné celky s prísnejšími protipožiarnymi opatreniami môžu dosahovať výšku pri nevýrobných stavbách až 12 m, pri stavbách na bývanie a ubytovanie najviac 5 nadzemných požiarnych podlaží a pri výrobných budovách najviac 4 nadzemné požiarne podlažia.
„Tieto zmeny sme však u nás uviedli len nedávno, preto ešte asi nejakú dobu potrvá, kým sa projekčné a stavebné spoločnosti, odborná, ale aj široká verejnosť adaptujú na trend viacpodlažných požiarne bezpečných drevostavieb,“ dodáva Vladimír Mózer.
Nielen odolné, ale aj flexibilné
Projekty z dreva poskytujú mnoho výhod – skracujú dobu výstavby, oproti štandardným stavbám produkujú menej odpadu a jednoduchšie dosahujú vzduchotesnosť a s ňou spojený vysoký energeticky úsporný štandard. Systém konštrukcie je oveľa flexibilnejší, ako pri murovaných stavbách, zmeny v projekte, posúvanie priečok alebo prekladanie rozvodov je možné uskutočniť priamo na stavbe za pár hodín. Efektívne je tiež uloženie rozvodov v inštalačných predstenách, ktoré netreba dodatočne rezať a „zasekávať“.
„Konštrukcia drevostavby spĺňa technické parametre muriva aj pri hrúbke konštrukcie takmer o 50 % nižšej, čím ušetrí v pôdoryse cennú plochu,“ dodáva Vladimír Beňo. Podľa neho vďaka svojej pružnosti sú drevostavby vhodné aj do seizmických oblastí a tiež pre domy v blízkosti vlakovej či frekventovanej nákladnej dopravy.
Body pre ekológiu
Jednou zo základných výhod drevených stavieb je, samozrejme zdravé a inšpiratívne vnútorné prostredie. Dá sa v ňom výborne pracovať s akustikou, drevené steny optimálne prepúšťajú vlhkosť a vytvárajú priaznivé ovzdušie. Veľkým prínosom je tiež obmedzenie okolia stavby ťažkou dopravou, hlukom a prachom.
Domy z dreva sú vyrobené z udržateľného a obnoviteľného materiálu. Sú šetrné k životnému prostrediu, pretože mu pomáhajú absorbovať a skladovať CO2. Drevo svojim charakterom pôsobí až terapeutickým efektom a vytvára priaznivé pracovné i obytné prostredie.
www.knaufinsulation.sk
