Po rokoch chaosu a chátrania prišla ďalšia katastrofa. Spečatil raketový útok osud hotela v Odese?

Patrí k ikonickým stavbám ukrajinského prístavného mesta Odesa, no funkčný už nie je niekoľko rokov. Veľmi pomaly sa schyľovalo k jeho veľkej prestavbe, lenže veľkolepé plány opäť odložil, ak nie úplne zhatil, septembrový raketový útok, ktorý budovu citeľne poškodil.

Dlhé roky opustený hotel nejde prehliadnuť. Vidieť ho už z diaľky, predovšetkým z Potemkinových schodov. Miestnym však len kazil výhľad na Odeský záliv, aj preto je už niekoľko mesiacov vnímaný ako tŕň v oku. Prischli mu tiež rôzne prezývky od „betónového monštra“ až po „pomník nekompetentnosti“. To sa však malo zmeniť. Plány na prestavbu boli vyslovené už niekoľkokrát. Ich realizácia je však stále v nedohľadne.

Pýcha nového turistického strediska

Nápad na výstavbu svetoznámeho hotela v Odese sa objavil v poslednom desaťročí 20. storočia, po rozpade Sovietskeho zväzu. V roku 1996 manažment odeského prístavu požiadal Inštitút námorných inžinierov (Institute of Marine Engineers/Odesa National Maritime University), aby navrhol spôsob, ako zabezpečiť v prístave rozvoj cestovného ruchu.

Letisko i prístav Odesa už mala. Chýbali jej však dostatočné ubytovacie kapacity na to, aby prichýlila dostatočne veľký počet ľudí, ideálne pod jednou strechou a v patričnom komforte. To mala zmeniť práve výstavba veľkolepého hotela, od ktorého si Ukrajinci sľubovali veľa. Návrh projektu sa vedeniu odeského prístavu pozdával. Stavebné povolenie z Ministerstva dopravy prišlo v roku 1998, no a do roka sa stavebné stroje pustili naplno do práce.

Do dvoch rokov v prístave vyrástla 19-poschodová budova, ktorá svojou siluetou pripomínala plachty zaoceánskej lode. Hotel disponoval kapacitou 158 izieb. Nechýbal prezidentský apartmán ani ďalšie zázemie: konferenčné sály, zasadacie miestnosti, obchodné centrum, reštaurácie, bary či bazén.

Na začiatku si ho do prevádzky zobrala zvučná sieť hotelov Kempinski, ktorá tým získala do správy čisto nové 5-hviezdičkové zariadenie s veľkým potenciálom a možnosťami. Radosť z otvorenia hotela sa však v nasledujúcich mesiacoch postupne vytrácala. Odese nevyšlo ani začlenenie do voľnej ekonomickej zóny (FEZ), ktorá mala byť mostíkom k medzinárodnej klientele. Žiaden veľký príliv bohatých turistov však nikdy neprišiel, preto sa Kempinski po 9 mesiacoch rozhodol, že z celého projektu vycúva.

Chaotické obdobie predzvesťou konca

Neslávne známy začiatok prevádzky odeského hotela, ktorý po konci prevádzkovateľa Kempinski niesol meno už len po ukrajinskom meste, bol akýmsi náznakom toho, kam sa veci môžu uberať. Začali sa objavovať konflikty medzi majiteľmi súkromného podielu (20 %) a vedením prístavu, ktorému patrilo 80 % hotela. Nezhody od roku 2005 neraz prerástli až do súdnych sporov, čo rozvoju celého projektu vôbec neprospievalo. Ako-tak sa všetko urovnalo, no o päť rokov neskôr prišli ďalšie problémy.

Vtedajší minister dopravy Boris Kolesnikov tvrdil, že hotel Odesa využíva miestna mafia, a preto z neho štát nemá žiaden prospech. Začalo sa trestné stíhanie šéfa prístavu Pavľuka, ktorý bol zodpovedal za väčšinový vlastnícky podiel v hoteli. Do roka sa hotel vrátil do správy štátu. Potom prišiel 17. december 2011. Pre nedostatočné zisky hotel nadobro zatvorili.

A neotvorili ho až dodnes, i keď sa na konci roka 2012 črtalo obnovenie jeho prevádzky. Odeský námorný prístav si vtedy podal ruky so spoločnosťou Premier International (mala hotel spravovať), ktorá patrila Alexanderovi Babakovovi, bývalému podpredsedovi Štátnej dumy Ruskej federácie. O dva roky neskôr, po vypuknutí konfliktu na Donbase, zmluvu ukrajinská strana okamžite vypovedala, čím zišlo aj z opätovného otvorenia hotela.

Sľuby, sľuby, sľuby

Okrem sporov medzi majiteľmi sa pre hotel stal veľkým problémom aj čas. Ten sa na jeho stave podpísal veľmi výrazne, za čo mohla aj jeho menej kvalitná výstavba. Trpela fasáda aj infraštruktúra v jeho útrobách. V roku 2015 Odesania počuli sľuby o rekonštrukcii, no k nej nikdy neprišlo. O 5 rokov neskôr sa do hry dostal Andrej Stavnitser, miestny biznismen, ktorý 20-percentný súkromný podiel odkúpil a ktorému sa podarilo dohodnúť so štátom.

Hotel chcel zrekonštruovať či skôr prestavať, a to aj s priľahlým okolím. Potvrdzovali to tiež slová zástupcu prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, ktorý v tomto čase naznačoval, že odeský prístav čaká veľký prerod, pričom projekt mal byť už v záverečnej fáze príprav.

Prišla však ruská invázia na Ukrajinu. Raketový útok na celé mesto z 25. septembra sa hotelu zrejme stal osudným. Čo nepoškodil výbuch rakiet, padlo za obeť následnému rozsiahlemu požiaru. Po týchto nešťastných udalostiach sa na verejnosti výrazne vyjadril podnikateľ Stavnitser.

,,Už dlho som sníval o rekonštrukcii hotela. Investoval som do príprav milióny, našiel som partnerov a pripravoval projekt, ktorý by nezaostával ani za Barcelonou či Kodaňou. Všetko opravíme a zrekonštruujeme. Sľubujem. V Odese bude zase krásne, nemôžem sa toho dočkať,“ napísal na svojej sociálnej sieti bezprostredne po útokoch.

Či sa však na jeho slová niekedy dostane, to je otázne. Úspešná rekonštrukcia určite potrebuje aj zažehnanie súčasného vojnového konfliktu, čo zrejme, žiaľ, nebude ani dnes či zajtra.