ASB Architektúra Stránka 375

Architektúra

Princíp energeticky pasívneho domu je všeobecne známy: obvodový plášť budovy je tepelne izolovaný do takej miery, že systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla je schopný bez ďalších technických zariadení dodávať do miestností potrebné množstvo vykurovacieho tepla a pritom zároveň zabezpečuje hygienicky nevyhnutné množstvo čerstvého vzduchu. Energeticky pasívny štandard sa medzičasom etabloval v celej Európe, a to hlavne v oblasti novostavieb obytných budov. Súčasné trendy smerujú k ďalšiemu rozvoju tohto konceptu aj vo sfére občianskych budov, ale predovšetkým v oblasti renovácie jestvujúcich stavieb. Sanácie budov s použitím komponentov charakteristických pre energeticky pasívne domy je téma, ktorá bude pravdepodobne v blízkom čase intenzívne hýbať stavebníctvom.

K tzv. zlínskej architektúre nepatria len výrobné budovy a rodinné domy. Jej súčasťou sú hotely, školy, obchodné domy a aj viaceré sakrálne stavby. Patrí sem napríklad evanjelický kostol v Zlíne (1937), Kostol sv. kríža v Bratislave-Petržalke (1931), aj známy (ale nerealizovaný) súťažný projekt kostola a pamätníka Tomáša Baťu v Baťove (1940). Autorom všetkých týchto projektov bol architekt Vladimír Karfík. K najznámejším Karfíkovým sakrálnym stavbám však patrí rímsko-katolícky kostol v Baťovom továrenskom meste na Slovensku – Baťovanoch, dnešnom Partizánskom.

V mesiacoch júl až august sa uskutočnil prvý ročník ankety Zlatá tehla o najlepšiu stavbu a projekt roka v Bratislave, ktorej sa mohla zúčastniť laická verejnosť prostredníctvom sms hlasovania. Sedemčlenná odborná porota nominovala šestnásť diel v štyroch kategóriách.

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.