Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Spôsob spájania jednotlivých prvkov závisí od výrobnej a montážnej technológie, veľkosti zaťaženia konštrukcie i jednotlivých spojov.
Československo bolo jedinou krajinou východného bloku, kde ani po skončení 2. svetovej vojny nebola prerušená kontinuita funkcionalistickej architektúry. Slovenskí architekti mali aj po roku 1945 možnosť pokračovať v tom, čo robili v 20., 30. a 40. rokoch. Netrvalo to dlho. Do roku 1950 vznikli viaceré pozoruhodné diela z ateliérov E. Belluša, J. Štefanca, M. Scheera, F. Čapku a M. Škorupu s V. Cibulkom. Najdôležitejšie práce však zanechali Eugen Kramár so Štefanom Lukačovičom. Medzi nimi vyniká tzv. Poštový palác na Námestí Slobody v Bratislave.
Stavebná produkcia v SR v máji tohto roka dosiahla 13,9 miliardy Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 5 %. Dynamiku rastu ovplyvnil vývoj v podnikoch s 20 a viac zamestnancami, kde produkcia vzrástla o 1,6 %. Podľa veľkostných kategórií bol v máji najnepriaznivejší vývoj v podnikoch s 500 a viac zamestnancami, v rámci ktorých produkcia klesla o 6,3 %. Produkcia realizovaná v tuzemsku dosiahla 13,4 miliardy Sk (zvýšenie o 4,6 %). Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa znížil o 0,4 percentuálneho bodu (p.b.) na 96,5 %.
V architektúre priemyselných objektov došlo vo svete v posledných desiatich rokoch k zásadným zmenám – pribudli nové funkcie a akcenty. Postupným rozvojom miest už prestáva byť rozčlenenie miest z hľadiska funkcií aktuálne. Tak ako sa z centier pomaly strácajú továrenské a prístavné štvrte, mení sa aj postoj k priemyselným objektom. V mnohých prípadoch neustupovali novým stavbám, ale hľadalo sa pre ne nové využitie. Škoda, že sa k zaujímavým starším priemyselným stavbám nestaviame rovnako aj my a miesto adaptácie budov na nové funkcie radšej asanujeme.
Najvyššia stavba sveta sa týči 508 metrov nad hlavným mestom Taiwanu – Taipei. Mrakodrap Taipei 101 je obrazom toho, aký úchvatný boom a rast v súčasnosti zažíva Ázia. Automatizované systémy technického riadenia a správy energie sú pre budovu tohto druhu také dôležité ako centrálna nervová sústava pre ľudské telo. Ako sa rieši integrovaný bezpečnostný systém a systém riadenia a osvetlenia v takejto výškovej kancelárskej budove?
Medzi najvýznamnejšie diela Daniela Libeskinda sa rozhodne zaradil Krištáľ, ako sa oficiálne volá prístavba Kráľovského ontárijského múzea v Toronte. Jej slávnostné otvorenie na začiatku júna sa uskutočnilo pod sugestívnym mottom Začiatok doby krištáľovej.
Jedinečný architektonický výsledok, Arena Zagreb, multifunkčná hala, ktorá sa stane dominantou mesta Záhreb, bola po prvýkrát predvedená chorvátskej verejnosti. Spoločný projekt vlády Chorvátskej republiky, Mesta Záhreb a TriGranit Development Corporation – INGRA konzorcia bol predstavený v Palace Dverce primátorom mesta Záhreb, Milanom Bandičom, výkonným riaditeľom INGRA, Igorom Oppenheimom a výkonným riaditeľom TriGranit Development Corporation, Lórántom Varga.
S priemyselnými a logistickými budovami sa v poslednom čase roztrhlo vrece. Stavia sa veľa, rýchlo, prefabrikovane, systematizovane, modulovo. Nízkonákladovo a s veľmi dobrými výnosmi, a tak sa záujmu developerov a investorov nemožno čudovať. Čo hľadá a potrebuje klient? A kde je priestor na architektúru? Nemecká spoločnosť Goldbeck v minulom roku postavila na Slovensku prostredníctvom slovenskej pobočky 75 000 m2 podlažnej plochy priemyselných a logistických budov. O jej skúsenostiach a riešeniach sme sa porozprávali s Ing Pavlom Čarným, vedúcim pobočky, a Ing. arch. Martinom Mihaľom, projektovým vedúcim spoločnosti Goldbeck.
Dvadsaťjednotka radových rodinných domov v račianskej lokalite Slanec zahŕňa dva typy domov – typický radový a v nárožiach vždy dva väčšie domy. Základný koncept bývania vychádza z vytvorenia zelenej obytnej plochy – záhradky, ktorú investor nazýva rekreačným priestorom. Na začiatku projektu sa uvažovalo viac v dimenziách rodinného domu – pôvodne ich bolo šesť, neskôr sa pridal siedmy. Vznikli tak užšie parcely, ktoré ponechaním miesta na parkovanie vyťahujú domy do výšky.
V máji 2007 sa na Slovensku realizovala stavebná produkcia za 13,9 miliardy Sk a jej objem sa medziročne zvýšil o 5 %. Zmiernenie dynamiky rastu ovplyvnil hlavne pokles produkcie v podnikoch s 500 a viac zamestnancami (o 1,6 %). V apríli 2007 totiž stavebná produkcia vzrástla medziročne o 14,1 %.
Nominácie tohtoročnej architektonickej súťaže CE.ZA.AR, ktorú už šiesty rok vyhlasuje Slovenská komora architektov, sú známe. O ocenenie sa bude usilovať spolu šestnásť kvalitných architektonických diel dostavaných v priebehu posledného roka. Súťaží sa v piatich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov a Interiér. O aké realizácie ide?
Plánujete kúpu novej kuchynskej linky alebo výmenu starých spotrebičov za modernejšie? Na financovanie svojich plánov využite Americkú hypotéku od Tatra banky. Od začiatku júla ju môžete získať s dlhšou dobou splatnosti – až na 30 rokov!
Koncom júna žilo bratislavské PKO architektúrou a stavebníctvom. Konalo sa tu totiž slávnostné vyhlásenie výsledkov verejnej neanonymnej súťaže Stavba roka 2007, ktorú už 13. rok vyhlasuje ABF Slovakia. Odborná verejnosť sa dozvedela, kto sa stal absolútnym víťazom, ale aj ktorých päť nominovaných stavieb postúpilo podľa deväťčlennej odbornej poroty do užšieho výberu a ktorým deviatim stavbám odovzdali svoje ceny jednotliví vyhlasovatelia súťaže. V súboji Bratislava verzus Slovensko víťazili ostatné slovenské mestá – tri z piatich nominovaných stavieb sú mimobratislavské, rovnako ako aj absolútny víťaz – viacúčelová športová hala v Poprade. Autori architektonického riešenia haly, ktorí sa môžu pýšiť tohtoročným ocenením, sú architekti Branislav Ivan, Radoslav Ivan, Miloslav Dulík a Róbert Burger z popradského ateliéru ARCHSTUDIO.
Konferencia je určená projektantom, dodávateľom, realizátorom stavebných prác, majiteľom, užívateľom drevostavieb, ako aj pracovníkom stredného, vysokého školstva, vedy, výskumu a tiež zamestnancom samosprávy.
Aj keď je skôr minimalistom a inklinuje k funkcionalizmu, nemá rád chladnú architektúru a neživý interiér. O svojich návrhoch hovorí ako o minimalizme s prvkami regionality a usiluje sa o to, aby boli jeho interiéry teplé. Pri svojej tvorbe síce nevidí zmysel navrhovať historizujúce prvky, keďže žije a tvorí teraz, citlivému vrstveniu štýlov sa však nebráni. Tvrdí, že aj moderné budovy môžu byť nevkusné a budovy, v ktorých sa štýly prelínajú, vkusné. Ivan Čobej, dizajnér, tvorca nábytku známej slovenskej značky Brik, s nenútenosťou hovorí nielen o interiérovej tvorbe, ale aj o špecifikách trhu s nábytkom, o móde, meniacich sa preferenciách klientov i o postavení dizajnu v komerčne úspešnej kremnickej nábytkovej spoločnosti, ktorej je spolumajiteľom.
