Architektúra

Objemovo najsilnejším segmentom stavebného trhu bude i naďalej bytová výstavba. Nové bytové projekty, ktoré na Slovensku pribúdajú, prinášajú do rezidenčného biznisu želanú konkurenciu, ale aj rozkolísanú kvalitu. Hoci dopyt ešte stále vysoko prevyšuje ponuku, napr. v Bratislave sa už dá hovoriť o pomerne rozvinutom trhu s novými bytmi. Do menších slovenských miest bytoví developeri prenikajú pomaly. O týchto, ale aj ďalších otázkach súčasnej bytovej výstavby najmä z pohľadu architektov a predstaviteľov realizačných firiem sme sa porozprávali s prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivanom Gürtlerom, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. Petrom Janíčkom, konateľom spoločnosti SkyBau, s. r. o., a Ing. Petrom Maruniakom zo spoločnosti Stamart Martin, ktorá je členom skupiny Skanska v SR.

The High Museum v Atlante v Spojených štátoch amerických sa môže popýšiť dvoma tvorcami zvučných mien. Po Richardovi Meierovi, ktorý múzeum v roku 1983 postavil, prichádza s dostavbou taliansky architekt Renzo Piano.

Základný kameň prvého polyfunkčného objektu českej developerskej spoločnosti FINEP & partners a. s. na slovenskom trhu dnes položili v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Krstnými rodičmi projektu Jégého alej sa stali veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Vladimír Galuška, starosta Ružinova Slavomír Drozd, podpredseda predstavenstva financujúcej VÚB Ignacio Jaquotot a predsedníčka predstavenstva FINEP Jégého alej a.s. Katarína Lindbergh.

Po dvojročnej prestávke vypisuje v tomto roku Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a za spoluúčasti MH SR a MŠ SR ôsmy ročník celoštátnej súťaže dizajnu Národná cena za dizajn 2007. Súťaž je organizovaná pre práce z oblasti produktového, komunikačného a študentského dizajnu.

Pojem inteligentná budova vnímajú nielen na Slovensku jednotlivé profesie rozdielne. Inak vníma inteligentnú budovu architekt či developer, inak užívateľ budovy, jednotlivé profesijné skupiny a pod. Spoločným menovateľom pre všetky tieto rôznorodé pohľady je však multidisciplinárny prístup k projektu stavby, použitie veľkého množstva technológií potrebných na prevádzku, v snahe optimálne splniť požiadavky vlastníka a užívateľov. Príkladom je budova Europa Business Center v Banskej Bystrici, ktorá je už vo výstavbe a do prevádzky by ju mali odovzdať koncom roku 2007.

„Ako je to možné, že na takom malom Slovensku ste postavili taký veľký dom?“ pýtal sa ma žartom jeden z účastníkov VI. kongresu DO.CO.MO.MO., ktorý sa konal v roku 1996 na Slovensku a pri tej príležitosti sme navštívili aj sanatórium vo Vyšných Hágoch. Rozloha tohto komplexu je naozaj udivujúca. Ale Vyšné Hágy udivujú aj svojou architektonickou kvalitou.

Jednou z lokalít s výraznou novou zástavbou v Bratislave je miesto na svahu nad Dunajom, pôvodne určené pre Centrum obytného súboru Dlhé Diely. Pôvodné plány z 80. rokov 20. storočia tu uvažovali o pestrej polyfunkčnej zástavbe ako protiklade k realizovaným panelovým obytným blokom. Mestská časť a magistrát však postupne podľahli tlaku developerov a stavebných firiem a povolili zástavbu solitérnych domov či skupín bez jednotného urbanistického konceptu pre toto jedinečné územie. Prvotný zámer hlavnej kompozičnej zelenej osi pre peších, ktorá by vytvorila nový verejný priestor, sa akosi vyparil a zostalo len torzo – pešia lávka nad hlavnou ulicou (ulica Majerníkova). Príbeh tohto sídliska je však symptomatický aj pre mnohé ďalšie...

Trio bytových domov, ktoré vám predstavíme na nasledujúcich stránkach, pochádza nielen z rôznych kútov sveta, ale reprezentuje diametrálne odlišné koncepcie. Tieto budovy však majú aj niektoré spoločné črty. Príklad brisbaneského centra a bytového domu z periférie Ľubľany formálne spája okrem približne rovnakého počtu bytov i pojem nízkonákladovej výstavby. Napriek rozdielnemu kontextu ich navyše viažu aj hodnoty kvalitnej architektúry, exteriér citlivo reagujúci na prostredie a interiér zohľadňujúci aktuálnu situáciu obyvateľov. Tretí príklad – denverský exkluzívny rezidenčný komplex s výškovou budovou od architekta svetového mena Daniela Libeskinda – patrí k opačnému pólu obytných komplexov.

Občianska iniciatíva (OI) Za spravodlivé vyvlastňovanie (ZSV) pripravila k návrhu zákona o vyvlastňovaní majetku občanov hromadnú pripomienku. Nový návrh zákona pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR a verejnosť […]

Mlynské Nivy v Bratislave prejdú v najbližšom období výraznou zmenou. Ich zastaraný „look“ zmení megaprojekt s názvom Twin City. „Celkové investičné náklady predstavujú približne 17 miliárd korún, čo z Twin City robí najvýraznejší developerský počin nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne strednej a východnej Európy,“ hovorí Miro Sedlák zo spoločnosti HB Reavis Group, ktorá je developerom tohto polyfunkčného komplexu.

Spoločnosť Residence, a. s., začala v auguste minulého roka v Bratislave medzi Jégého a Miletičovou ulicou s výstavbou polyfunkčného objektu, v ktorom budú byty, ale aj administratívne a hotelové priestory a ďalšia občianska vybavenosť. Investor má zatiaľ stavebné povolenie na 17 nadzemných a dve podzemné podlažia, požiadal však o možnosť zvýšenia o ďalšie podlažia a zároveň ísť hlbšie do podzemia kvôli rozšíreniu parkovania. Konečná výška budovy by teda mala dosiahnuť približne 107 metrov, mala by mať 32 nadzemných a päť podzemných podlaží. V Bratislave by tak mala pribudnúť ďalšia polyfunkčná veža.

„Príklady drevených administratívnych budov z posledného obdobia dokazujú, že aj drevo môže napĺňať aktuálne architektonické požiadavky na ceste k ľudskejším a k životnému prostrediu ohľaduplnejším štruktúram,“ hovorí jedna z najväčších postáv súčasnej fínskej architektúry Pekka Helin a jeho administratívna budova pre spoločnosť Finnforest, FMO Tapiola v Espoo, mu dáva za pravdu. Dokonca ňou presvedčil aj porotu, ktorá tomuto objektu prisúdila titul Najlepšia drevená architektúra vo Fínsku za rok 2006.

Kým v nedávnej minulosti písali objavné kapitoly v interiéri plasty a sklo, dnes je to pod vplyvom architektúry kov, najmä oceľ, a betón. Tieto materiály bolo spočiatku vidieť iba na stavenisku. Funkcionalizmus nechal stavby v „negližé“ a betón a oceľ sa dostali na oči verejnosti, ktorá od nich zväčša bočila ako od studených. Etablovali sa až v súčasnosti, pričom často popierajú strohú podstatu a zdôrazňujú dnešný „revival“ farebnosti a prírodných prvkov. V tejto vlne sa do interiérov vracia aj meď.

Takmer 30 000 návštevníkov očakávajú organizátori stavebného veľtrhu For Arch Slovakia, výstav regionálneho rozvoja a energetickej efektivity For Region, recyklácie a zhodnocovania odpadov R.I.S., obnoviteľných zdrojov a úspory energií O.Z.E. […]

Zástupcovia podnikateľskej sféry a vlády sa stretnú pri Okrúhlom stole Economist Conferences na Slovensku: Diskusia s novou vládou v čase kritickom pre podnikanie.