Ani ďalší príklad pri hľadaní dobrého rodinného domu nie je v rovine štandardného riešenia. Projekt vily Pomaranč je osadený na atraktívnom pozemku pod vinohradmi nad Hlavnou stanicou v Bratislave. Vzhľadom na stiesnené podmienky na pozemku a snahu využiť toto miesto na sto percent bytová vila zaberá, okrem určených odstupov od susedov, celý pozemok.
Na Skalnej ulici v lukratívnej polohe mesta Bratislava vyrastie obytný súbor Hradný vrch. Investorom je spoločnosť Urbia Holding, ktorá plánuje výstavbu päťposchodového obytného domu, ktorý bude obsahovať 30 luxusných bytov. […]
V poradí desiaty projekt českej developerskej spoločnosti FINEP, ktorá pôsobí aj na Slovensku, získal prvé miesto v najprestížnejšej českej odbornej realitnej súťaži Best of Realty. Jej usporiadateľ – Asociácia pre rozvoj trhu a nehnuteľností – označil projekt Mazanka za najlepší v kategórii rezidenčných projektov.
Rakúsko-slovenská BZ Group plánuje postaviť v Bratislave v susedstve novovznikajúcej centrály najväčšej slovenskej banky – Slovenskej sporiteľne, ktorej základný kameň slávnostne položili 12. októbra 2006 – ďalšiu kancelársku budovu. Administratívny […]
Aj neomylný glosátor životných právd zvaný Murphy vie, že dobrý rodinný dom je rodine na radosť a šťastie a zlý rodinný dom je hotové a nehnuteľné nešťastie. Čo je však dobrý rodinný dom? Odpoveď je široká ako ľudské túžby. Niekoľko spoločných momentov však predsa len majú. Pokúsili sme sa ich nájsť spolu s doc. Ing. arch. akad. arch. Jánom Bahnom z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Ing. arch. Igorom Koválovským zo štúdia k2 architekti, Ing. arch. Mariánom Pokrivčákom a Ing. arch. Monikou Štekláčovou z ateliéru 3M, prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach, Pavlom Petrovičom – konateľom spoločnosti PORONDA Immobilier, s. r. o. (Member of BK group, a. s.) a Ing. Martinom Velebom zo spoločnosti WRANDERS s. r. o., špecializujúcej sa na projekty katalógových rodinných domov.
Kolonádový most v Piešťanoch patrí k najvážnejším slovenským ašpirantom zo stavieb modernej architektúry na zápis do svetového kultúrneho dedičstva. Je príkladom, že aj inžinierska stavba môže byť vynikajúcim architektonickým dielom. V tvorbe architekta Emila Belluša to však nie je ojedinelý prípad. Obilné silo NUPOD či vodojem v Trnave sú ďalšími príkladmi vynikajúceho spojenia architektúry a inžinierskej stavby.
„Musíme začať používať obchod na komunikáciu. Musíme sa zmocniť ľudí a prinútiť ich, aby k nám prichádzali častejšie. Zvykli si kupovať nový nábytok iba dvakrát za život. To musíme zmeniť!“ Týmito mierne hrozivými slovami opísal Roberto Falchi, súčasný šéf dizajnérskeho domu B&B Italia, reportérom magazínu Wallpaper aktuálnu pozíciu nábytkovej a interiérovej produkcie. V koncentrovanej podobe nimi vyjadril spôsob uvažovania, ktorý sa v tomto odvetví pomaly stáva štandardným.
Na pôde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v bratislavskom Starom Meste prebehlo 12. októbra slávnostné vyhlasovanie výsledkov prestížnej architektonickej ceny CE.ZA.AR 2006. Osemnástka nominovaných diel v šiestich kategóriách pritiahla pozornosť širšej odbornej verejnosti a novinárov. Vyhlasovanie výsledkov cien za architektúru je príležitosťou zhliadnuť špičku súčasnej architektonickej tvorby na Slovensku a stotožniť sa s krásou ocenených diel.
Maxov dom patril medzi najskloňovanejšie bratislavské stavby uplynulého roku. V pozitívnom slova zmysle rozvíril mozaiku bratislavskej architektonickej panorámy a všimla si ho každá rešpektovaná cena na Slovensku. Nedávno autorský tandem Dušan Krepop a Pavel Suchánek akoby symbolicky dokončil aj jeho strešnú nadstavbu – 7 NP. „Pôvodne sme v tejto strešnej nadstavbe projektovali byt, avšak investor bol priestorom a výhľadmi tak očarený, že sa sem rozhodol presunúť reprezentačné priestory vedenia svojej firmy,“ hovorí architekt Pavel Suchánek. Výsledkom je interiér, ktorý nedýcha každodennosťou.
Na Slovensku sa o nízkoenergetických ale aj o pasívnych domoch čoraz viac hovorí, postoj verejnosti a záujem o šetrenie energií sa postupne mení k lepšiemu. Tento záujem sa však zatiaľ do reálneho stavania pasívnych domov výraznejšie nepremietol. Túto fázu „latentného záujmu“ pred časom prekonali aj naši susedia v Nemecku a v Rakúsku, kde majú po dlhšie sa rozbiehajúcich no úspešných začiatkoch so stavaním pasívnych domov už naozaj široké skúsenosti. Ako motivovať investorov, ale aj architektov, ktorí majú pri rozhodovaní na investorov najväčší vplyv, stavať energeticky pasívne domy (EPD)? Odpovede sme hľadali na medzinárodnej konferencii o pasívnych domoch, ktorú začiatkom júla v spolupráci s Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte organizovala spoločnosť Saint-Gobain Isover.
Od vynájdenia kameninových drezov je nemecká spoločnosť Schock známa ako inovátor drezov z vysokokvalitných kompozitných materiálov (cristalite, cristalan, cristadur). Pre moderného náročného používateľa vyvinul Schock materiál cristalan, ktorý jeho vlastnosti […]
Kronospan, jediný výrobca laminátových podláh na Slovensku, ponúka výber podlahy už aj cez počítač. Internetová aplikácia Objektplaner umožňuje vyskúšať si konkrétne dekory v rôznych priestoroch – v kuchyni, spálni, obývačke, […]
Hodnotenie ekonomickej situácie stavebných podnikov sa v septembri oproti augustu tohto roka zlepšilo a konjunkturálne saldo vzrástlo o dva na 21 bodov. Zlepšenie očakáva viac ako jedna tretina firiem, zhoršenie […]
Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle exkluzivity. Chápu ho zúžene, len ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu objektov, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také (z ekonomického hľadiska nezaujímavé) témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer. Spätnou reakciou je potom čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami (napríklad ošiaľ spôsobený tzv. „fair-trade“ výrobkami). A kruh sa uzatvára.
Tento rok vyhlásila Slovenská komora architektov už jubilejný 5. ročník Ceny za architektúru – CE.ZA.AR 2006. Cenu udeľuje za vynikajúci profesionálny výkon – zrealizované architektonické dielo, ktoré významne prispieva k obohateniu hmotnej kultúry na Slovensku. V tomto príspevku prinášame stručné predstavenie nominovaných diel. Sedemčlenná odborná porota pod vedením Ing. arch. Irakliho Eristaviho nominovala spolu 18 diel v šiestich kategóriách. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 12. októbra 2006 v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava.
