Začiatok doby krištáľovej od Daniela Libeskinda

Newyorského architekta poľského pôvodu inšpirovala k tvarom budovy návšteva mineralogickej zbierky v tomto piatom najväčšom múzeu severnej Ameriky, počas ktorej si vraj hneď na papierový obrúsok kreslil prvú skicu.

Krištáľ je vložený do kontextu architektúry starších stavebných fáz podobným spôsobom ako v Libeskindovej o niečo menšej prístavbe k Denverskému múzeu umenia, otvorenej o osem mesiacov skôr: štruktúry z rôznych období sa nedotýkajú a komunikáciu zabezpečujú mostíky.

Budova z prienikov samonosných plôch rôznych geometrických tvarov stojí medzi neorománskymi krídlami. Na ich dekoratívne priečelie sa otvára pohľad z trojposchodového krytého nádvoria, nového vstupu pomenovaného opäť s narážkou na populárny názov objektu – Krištáľové nádvorie.

Na plášti tohto monumentálneho priestoru prevažuje sklo, v exteriéri však všeobecne, podobne ako v Denveri, dominuje kov. Na rozdiel od tamojších titánových obkladov s premenlivou farebnosťou závislou od svetelných pomerov tvorí v Toronte až tri štvrtiny plochy fasády trojvrstvový extrudovaný kartáčovaný hliník od špecializovaného nemeckého výrobcu Gartner Gruppe.

Koncepcia interiéru sa síce zakladá na dvoch samostatných častiach prístupných schodišťami z nádvoria, ale v susednom átriu sú na ich efektné prepojenie opäť použité mostíky. Dramaturgia budovy založená na zážitku sa odráža v názvoch: na poschodia sa vystupuje po Schodištiach divov, Domom ducha nazvali vyše 30-metrové átrium. Zážitok korunuje výhľad z reštaurácie na vrcholku budovy, ktorá stojí v samom centre Toronta.