Architektúra

Domov a súčasne vlastný ateliér architektov v severnom Londýne, na ktorom boli skombinované rôzne inovatívne stavebné techniky nepoškodzujúce životné prostredie, a súčasne množstvo recyklovaných materiálov. V roku 2004 honorovaný aj cenou RIBA Sustainability Award.

Autorom vyhliadkovej veže je brniansky architekt Ing. arch. Pavel Jura. Stavbu rozhľadne tvorí točité schodisko zvislo obložené tridsiatimi agátovými trámami. Viac na www.asb.sk/stavebnictvo/drevostavby/agatova-veza-vyhon-6023.html

Turistické rozhľadne sú určené hlavne na rozšírenie výhľadu do okolitej krajiny. Vďaka svojim vlastnostiam (pružnosti, pevnosti, opracovateľnosti) patrí k vyhľadávaným materiálom na ich realizáciu masívne drevo. Ide o celodrevené konštrukcie alebo o kombináciu viacerých materiálov (kovu, betónu, kameňa).

Už v prvých ročníkoch sa budúci architekti venujú urbanistickej kompozícii. Študujú zahraničné príklady novovytvorených miest a možno aj trochu závidia ich tvorcom – urbanistom, pretože šanca navrhnúť úplne nové mesto prichádza len raz za generáciu, ak vôbec. Neboli by sme na Slovensku, keby sme túto možnosť neprepásli. Rozšafný urbanizmus v Čiernej Vode, ktorá je časťou obce Chorvátsky Grob, je toho dôkazom. Ako hovorí Ing. arch. Miroslav Marynčák, starosta obce, môže za to neodbornosť, lenivosť a korupcia.

Slovenský trh s kancelárskymi budovami zasiahol trend, ktorý sa vo vyspelých krajinách stal už štandardom. Laicky sa nazýva zelené budovy. V skutočnosti ide o výstavbu, ktorá sa snaží minimalizovať svoj možný negatívny dosah na zdravie ľudí a životné prostredie. Charakteristické pre ňu sú efektívne využívanie vody a ostatných prírodných zdrojov, ochrana zdravia užívateľov budov, zvyšovanie produktivity práce zamestnancov, limitovanie množstva odpadu, znečistenia a degradácie životného prostredia.

Niekoľko rokov dozadu sa našlo veľa solventných investorov, ktorý v sebe objavili developerské schopnosti a pustili sa do výstavby bytov. S prasknutou realitnou bublinou mnohí z nich flexibilne prepracovali svoj koncept, či už na papieri, alebo v hrubej stavbe, aby dokázali na realitnom trhu zaujať. Projekt mestských víl na Búdkovej v Bratislave je však celkom iný príbeh.

Sídlo ústredia českej banky ČSOB, ktoré práve oslavuje päť rokov, sa nachádza v mestskej časti Radlice, na juhozápade mesta Praha. Banka pôvodne sídlila vo viacerých budovách v širšom centre mesta. Mnohým týmto stavbám však chýbala funkčnosť a nevyhnutné zariadenia, boli energeticky neefektívne a mali vysoké prevádzkové náklady.

Spoločnosť RENOLIT predstavila na medzinárodnom nábytkárskom veľtrhu ZOW 2012 s veľkým úspechom novú kolekciu farebných odtieňov pre povrchovú úpravu nábytku. Farby inšpirované počasím – to je najhorúcejšia novinka na tento rok. Kolekcia vychádza z návratu k prírodným materiálom a farbám.

Dôvodmi nevyhnutného rozvoja ekologickej výstavby je eliminácia až zastavenie celého radu negatívnych vplyvov na životné prostredie stavebnou činnosťou a stavbami v lokálnom, ako aj globálnom rozsahu. Dôležitou úlohou ekologickej výstavby je zníženie produkcie CO2 ako skleníkového plynu.

Do radu industriálnych objektov, ktoré sa nenávratne strácajú, môžeme dnes už zaradiť aj bratislavský Starý most. Uznesenie mestského zastupiteľstva z 29. 3. 2012 o zmene pri rekonštrukcii Starého mosta – nová priehradová konštrukcia lávky pre peších a cyklistov po oboch stranách v šírke 4,5 m, zmena šírkového plavebného gabaritu v spojení so zmenou pilierov č. 2 a 3 – je síce pre technika nezrozumiteľné, ale jasne z neho vyplýva, že znamená jeho koniec. Diskusia sa pravdepodobne skončila.

Jednou z najvýznamnejších úloh environmentálneho hodnotenia budov je bilancovanie potrebného množstva energie v celkovom životnom cykle budovy. Energeticky pasívne domy sa vyznačujú extrémne nízkou spotrebou energie a vďaka tomuto konceptu sú významnou a neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľnej výstavby. Ich hlavnou charakteristikou je vysoký obytný komfort, vynikajúca kvalita vnútornej klímy, hospodárna prevádzka a primerané investičné náklady.

Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy kryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov krytých zemou. Takže čo je vlastne dom krytý zemou? Aké špecifiká má nami realizovaný projekt?

Moderný rodinný dom s priehľadnými stenami z dielne Sou Fujimoto Architects v Tokiu

Londýn na seba upriamuje pozornosť sveta. Blížiace sa olympijské hry generujú aktivity aj v architektonickom svete. Popri športoviskách a olympijskej dedine sa hlavné mesto Spojeného kráľovstva ťahá aj do výšky. Mrakodrap Shard od svetoznámeho talianskeho architekta Renza Piana sa so svojimi 310 metrami dotkol maxima londýnskeho neba. Vyššie to už regulatívy leteckej dopravy nepovoľujú...