Interiérový park v administratívnej budove
Vedenie mesta Amsterdam v Holandsku schválilo rekonštrukciu nepoužívaného skladu nachádzajúceho sa na prízemí administratívnej budovy patriacej mestu.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Cieľom projektu nazvaného T Park bola premena tohto skladu o rozlohe 530 m2 na multifunkčné verejné priestory, ktoré svojím výzorom majú navodzovať dojem parku. Projektu sa po verejnej súťaži chopili architekti z egyptského štúdia CUBE Architects.
Interiér je vyriešený tak, aby v návštevníkovi evokoval pocit mestského parku so zeleňou.
Priestory môžu byť použité na prácu, meetingy, prezentácie, relax, prípadne posedenie pri organickej káve z baru, ktorý je súčasťou tohto parku. V bare si návštevníci môžu vychutnať okrem kávy aj iné organické nápoje a jedlá.
Pri návrhu parku sa architekti držali idey udržateľnosti. S ohľadom na tento fakt použili staré kusy nábytku uložené v bývalom sklade na vybavenie miestnosti. Znovu využité boli aj lustrové svetlá z bývalých mestských budov.
Jedna strana „parku“ je uzavretá veľkými oknami, ktoré zabezpečujú dostatok denného osvetlenia. V prípade núdze je však vybavený aj umelým osvetlením.
Farby interiéru sú volené do svetlých odtieňoch, aby vyvolávali pocit jednoduchosti a ľahkosti.
Na strope sú zavesené klietky s rastlinami, ktoré sú nielen pastvou pre oči, ale zároveň aj čistia vzduch v interiéri. Výzvou pri realizácii bolo riešenie zavlažovania týchto rastlín, kedy architekti uvažovali o automatickom systéme, no nakoniec použili elektrické závesy, vďaka ktorým je možné klietky spustiť k zemi.
Steny sú zdobené motívom listov, okrem stien baru, ktorý je obložený zvislými drevenými doskami.
Brezové kmene postavené od podlahy po strop, sú zaujímavým prvkom tohto miesta a dodávajú mu živú atmosféru mestského parku.
Prevažujúcim materiálom je drevo, ktoré je použité na obklad, stoly, stoličky, či už vo forme bežného nábytku, alebo ako neopracované polená na sedenie.
Text: Peter Rypák
Foto: Yvonne Lukkenaar