Kardiocentrum s heliportom

Kardiocentrum s heliportom

V starom areáli banskobystrickej nemocnice na kopci Bánoš bol koncom februára skolaudovaný nový Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Budova vznikla rekonštrukciou a dostavbou starého chirurgického pavilónu z povojnového obdobia. V centre s celkovým počtom 126 lôžok sa o pacientov stará početný personál pozostávajúci z 41 lekárov a 169 sestier. Azda najväčšou atrakciou stavby je heliport, ktorý sa na Slovensku právom hrdí prívlastkom prvá funkčná pristávacia plocha na streche. Napriek pomerne krátkemu času prevádzky už stihol zachrániť nejeden ľudský život.

„Každý z nás nesie v sebe spomienky – na ľudí, príhody, ale aj na bežné veci, ktoré nás obklopujú, a stretávame sa s nimi pri rozličných príležitostiach. Najmä budovy vedia vstupovať do myšlienok človeka či už svojou majestátnosťou, neopakovateľným stvárnením, alebo usporiadaním hmoty. Nejeden z nás je pre ne schopný precestovať kus sveta.

A sú aj budovy, ktoré tíško stoja ponorené do zelene, no udalosťami, ktorých boli svedkom, zostávajú dlho v ľudskom povedomí a stávajú sa v danom prostredí neopomenuteľnými. Práve takouto budovou je starý chirurgický pavilón bývalej nemocnice. Rekonštrukcia mu vdýchla nový život, aby ešte rozpovedal mnoho udalostí a životných príbehov,“ začína históriu prestavby starého, chátrajúceho nemocničného pavilónu spoluautor projektu, architekt Alexander Kuchár.

Odraz pôvodnej architektúry
Pôvodný pavilón, známy ako chirurgický, bol postavený v blízkosti mestského centra v 40. rokoch minulého storočia ako súčasť nemocničného areálu vtedajšej Štátnej oblastnej nemocnice. Ale keď v rokoch 1981 – 1982 sprevádzkovali novú Rooseweltovu nemocnicu s poliklinikou, takmer všetky služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa presunuli do tejto novostavby.

Odvtedy bolo v pavilóne viacero špecializovaných oddelení. Veľký zlom v histórii stavby nastal až v roku 2003, keď ministerstvo zdravotníctva budovu previedlo do vlastníctva novozriadeného Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Architektúra pavilónu je dielom pôvodom českého architekta Václava Houdka.

Napriek tomu, že stavba nebola pamiatkovo chránená, Pamiatkový úrad vydal stanovisko s odporúčaním maximálneho zachovania pôvodného tvaroslovia stavby. „Išlo o kvalitnú architektúru povojnového obdobia, ktorá niesla osobitý výraz,“ hovorí Alexander Kuchár. „Snažili sme sa preto zachovať prvky pôvodného tvaroslovia – najmä raster a tvar okien, ale zároveň architektúru doplniť o súčasný výraz. Pre komplex stavieb pozostávajúci z pôvodných a novonavrhovaných objektov, ktoré tvoria jeden funkčný celok, sme hľadali zjednocujúci prvok. Týmto prvkom sa stala strecha v tvare oblúka,“ dopĺňa architekt.

Od prieskumov k realizácii
„Začiatkom novembra 2003 sa začali vykonávať prípravné prieskumy a rozbory existujúcej stavby z hľadiska jej adaptácie na novú prevádzku,“ hovorí architekt. „Situáciu sťažoval fakt, že k pôvodnej stavbe existovalo len málo podkladov a pavilón veľkosťou nevyhovoval štandardným požiadavkám na zdravotnícke zariadenie tohto typu. Pozostával z jednej päťpodlažnej budovy, ku ktorej bol asi v 60. rokoch minulého storočia dostavaný jednopodlažný objekt. Ten slúžil na röntgenové vyšetrenia.

Operačné sály sme plánovali umiestniť do pristaveného jednopodlažného objektu, podľa štandardov funkčno-prevádzkových vzťahov obvyklých pre fungovanie nemocníc. Vzhľadom na nedostatok priestoru, hrúbku stien a ďalšie technické danosti to však nebolo možné. Keďže investor vtedy nevlastnil iné pozemky, len tie, na ktorých stál pavilón s prístavbou, museli sme prístavbu zbúrať. Na jej mieste bol navrhnutý a postavený nový trojpodlažný objekt,“ dodáva.

Nová prístavba nadväzuje na hlavnú budovu. Ani tá nebola vo vyhovujúcom stave. Na základe prieskumov počas prípravných prác pred realizáciou stavby sa zistilo statické narušenie nenosných priečok. Celé vnútro stavby sa preto muselo asanovať až na skelet. Úpravami prešlo aj samotné funkčné členenie interiéru.

„Počas prvej rekonštrukcie v roku 1985 architekti rozdelili pôvodný modul členenia priečok (6,3 × 6,3 m) na polovicu, čo bolo z hľadiska manipulácie s lôžkami veľmi nevýhodné. Pri navrhovaní izieb sme preto vychádzali z pôvodného modulu členenia,“ dodáva Alexander Kuchár. Tou­to úpravou sa vytvorilo síce menej, ale o to kvalitnejších dvoj- a trojlôžkových izieb a niekoľko jednolôžkových izolačných izieb. Každá izba má vlastné sociálne zariadenie vybavené sprchou, WC a umývadlom. Všetky budovy, resp. dilatačné celky, tvoria jeden kompaktný prevádzkovo-funkčný celok.

Na prvom podlaží budovy sa nachádzajú ambulancie, röntgeny a oddelenie funkčnej diagnostiky. Prevádzkovo oddelenú časť na tomto podlaží tvorí oddelenie invazívnej a intervenčnej medicíny a priestory centrálnej sterilizácie. Na druhom podlaží je kardiochirurgické oddelenie s tromi operačnými sálami (jednou cievnou a dvoma kardiochirurgickými) a dvomi oddeleniami intenzívnej medicíny, kde zotrvávajú pacienti hneď po operácii. „Dve kardiochirurgické sály, tri sály invazívnej a intervenčnej kardiológie a jedna sála pre elektrofyziológiu a kardiostimuláciu sú so svojím špičkovým technickým vybavením srdcom celého ústavu,“ hovorí Alexander Kuchár.

Tretie podlažie patrí kardiologickému oddeleniu. Pozostáva z koronárnej jednotky a klasických lôžkových izieb. V bočnom krídle tohto podlažia architekti navrhli zákrokovú sálu pre cievnu chirurgiu so zázemím. Štvrté až piate podlažie sú typickými lôžkovými priestormi kardiologického oddelenia, v bočných krídlach sa nachádza biochemické laboratórium a lôžková časť oddelenia arytmií. V nadstavbe na šiestom poschodí majú miesto pracovne lekárov. V suteréne možno nájsť technické zázemie, sklady, archív a regeneračné centrum s telocvičňou a saunou.

V celom objekte sa prísne segreguje sterilná a civilná prevádzka. Ťažiskové priestory prvých troch podlaží sú klimatizované centrálne, so 100-percentnou výmenou vzduchu, rekuperáciou a tretím stupňom jeho filtrácie. Všetky ostatné miestnosti s pobytom osôb klimatizujú lokálne jednotky. Z energetického hľadiska vykurovanie nemocnice zabezpečuje plynová kotolňa a zriadila sa aj nová trafostanica so záložným náhradným zdrojom. Záložný generátor nabieha po niekoľkých minútach výpadku energie. Okrem toho sú operačné sály a jednotky intenzívnej starostlivosti vybavené UPS systémom, ktorý sa pre bezpečnosť pacienta spúšťa okamžite po výpadku elektrickej energie. V zmysle platných predpisov má nemocnica dve na sebe nezávislé vodovodné prípojky z dvoch rôznych vodojemov.

Čoraz viac služieb
Počas projekčných prác sa investorovi podarilo získať väčší pozemok okolo pavilónu spolu s bývalým röntgenovým pracoviskom, budovou známou pod názvom Chizobalt. Tú sa rozhodol prestavať na administratívne centrum.

„Objekt, podobne ako prístavba hlavného pavilónu, nezodpovedal požiadavkám na novú funkciu a opatrenia na jeho sanáciu boli investične veľmi náročné. Preto na mieste pôvodného objektu vyrástla nová štvorpodlažná budova so suterénom, kde sa okrem administratívnej prevádzky nemocnice sústredili šatne pre celý personál a služby na komplexné zabezpečenie potrieb ústavu, konkrétne kuchyňa a práčovňa. Prechod personálu do hlavnej budovy zabezpečuje dvojpodlažná spojovacia chodba,“ hovorí Alexander Kuchár.

V budúcnosti k nemocnici pribudnú ešte dva objekty. V nich investor plánuje vytvoriť polikliniku, v ktorej by boli umiestnené diagnostické ambulancie, CT, MR skríning a iné špeciálne služby. „Navyše, objekty v areáli spája pozemná chodba, ktorá by sa mohla v budúcnosti využívať na prechod personálu medzi nemocnicou a poliklinikou suchou nohou,“ dodáva architekt.

Do nemocnice vedie jedna z dopravných tepien smerujúca na obytný súbor Rudlová – Sásová. „Po zrealizovaní rýchlostnej komunikácie R1 a dopravného napájača sa prístupnosť nemocnice pre celú záujmovú oblasť ešte zlepší,“ hovorí Alexander Kuchár. V areáli sa nachádza 123 parkovacích miest, čo približne zodpovedá počtu lôžok nemocnice.

Vrtuľník na streche
V posledných fázach realizácie sa investor rozhodol posilniť možnosť rýchleho zásahu v prípade núdze, preto navrhol riešiť heliport – najlepšie na streche objektu. „V tom čase sme už strechu realizovali. Nový prvok si vyžiadal opätovné statické posúdenie budovy, čo celú výstavbu mierne predĺžilo,“ hovorí Alexander Kuchár. Vo vnútri objektu pribudlo niekoľko nových nosných stien. Okrúhly heliport s priemerom 26 m je ukotvený na streche oceľovou konštrukciou. Ide o prvú funkčnú pristávaciu plochu pre helikoptéry na Slovensku umiestnenú na budove. Okrem navigačných svetiel heliport osvetľujú špeciálne žiarivky, ktoré v noci menia farbu a intenzitu osvetlenia, čo zvyšuje atraktivitu stavby.

„Nosná konštrukcia heliportu je koncipovaná ako priestorová oceľová konštrukcia uložená na železobetónový skelet pavilónov A a B,“ hovorí statik stavby Pavel Hubinský. Základ nosnej konštrukcie tvoria tri pozdĺžne nosné priehradové väzby so stĺpmi v moduloch 6 300, 6 300, 6 140, 6 460 mm. V priečnom smere sú na pozdĺžne väzby uložené konzolovito vyložené priečne väzby. Dĺžka vyloženia je rôzna – je vymedzená kruhom s priemerom 24 500 mm. Na nosníky priečnych väzieb sú uložené sekundárne nosníky prierezu IPE 180, na ktorých je trapézový plech RAN 35 ako stratené debnenie pre nosnú železobetónovú dosku hrúbky 90 mm.

Plech je spojený s nosníkmi klinca. Vnútornú nosnú betónovú dosku aj so sekundárnymi nosníkmi vymedzuje kruhový nosník s priemerom 21 000 mm z rúrky so štvorcovým prierezom. Na železobetónovej doske je navrhnutá hydroizolácia so separačnou vrstvou hrúbky 5 mm a spádová betónová doska s hrúbkou 80 až 120 mm. Táto vrstva je dilatovaná po obvode a na menšie dilatačné celky vovnútri.

Betónovú spádovú vrstvu vystužuje sieťovina a syntetické vlákna. Pozostáva z betónu s odolnosťou voči priamemu pôsobeniu klimatických podmienok a pôsobeniu chemických rozmrazovacích solí. Po obvode vnútornej betónovej plochy heliportu je navrhnutá plocha z pororoštov s dvomi medzikružiami šírky 1 750 mm.

„Vnútorné medzikružie s priemerom 24 500 mm znesie plné zaťaženie od tlaku kolies alebo lyží helikoptéry pri pristávaní aj štarte. Vonkajšie obvodové medzikružie s priemerom 28 000 mm je navrhnuté na zaťaženie obsluhou,“ dodáva statik stavby.

Situácia

SuÚSCH Banská Bystrica
Začatie stavby: november 2006 (búracie práce), jún 2007 (vlastná stavba)
Ukončenie stavby: 20. 2. 2009
Generálny projektant: Zdravoprojekt Bratislava, spol. s. r. o.
Hlavný architekt: Ing. arch. Alexander Kuchár, Ing. arch. Juraj Dubay
Interiéry, farebné riešenie, informačný systém: Ing. arch. Peter Martin,
Ing. arch. Peter Simonides
Hlavný inžinier stavby: Ing. Milan Naď
Statika: Ing. Pavel Hubinský
Heliport: prof. Ing. Antonín Kazda, CSc.
Celkové náklady na stavbu: 28,21 milióna € (835 miliónov Sk) vlastná stavba s inžinierskymi stavbami
Celkové náklady na heliport: 460 000 € (14 miliónov Sk)
Celková zastavaná plocha: 3 120,35 m2
Celková úžitková plocha: 12 613,54 m2
Generálny dodávateľ stavby: INPEK, s. r. o., Nitra
Stavbyvedúci: Miloš Zajac
Zemné práce, železobetónové konštrukcie: ViOn, a. s., Zlaté Moravce
Vzduchotechnika: Ing. Anton Heško, spol. s r. o., Banská Bystrica, KLIMAK, s. r. o., Nitra
Chladenie: Ing. Anton Heško, spol. s r. o., Banská Bystrica
Vykurovanie: PROENERGIA, s. r. o., Banská Bystrica
Prvky suchej výstavby: AMONTA, spol. s r. o., Banská ­Bystrica
Zateplenie: KAPA Stavebná spoločnosť, s. r. o., Nitra
Strecha: Miroslav Súkeník, Pata
Hydroizolácie: VERTICAL Banská Bystrica, spol. s r. o.
Výťahy: Schindler výťahy a eskalátory, a. s., Bratislava
Rozvody vysokého napätia: ELKOMP, s. r. o., Nitra
Dvere: L E V A P, s. r. o., Nitra
Priečky: INPEK, s. r. o., Nitra
Osvetlenie: ELKOMP, s. r. o., Nitra
Riadiaci systém: E N E R G Y R, spol. s r. o., Banská Bystrica
Podlahy a vyrovnávacie potery: REMSTAV, spol. s r. o., Bratislava, MR FLOOR – Rastislav Hobík
Fasády: KAPA Stavebná spoločnosť, spol. s r. o., Nitra

Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský
Výkresová časť: Ing. Anton Heško, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.