Ladislav Križan: Investičný dlh v športovej infraštruktúre je veľký. Rozvoj nutne potrebuje financie
Monika Voleková Fond na podporu športu je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla v závere roka 2019. Hneď v rámci prvej výzvy z roku 2020 prišlo celkovo 206 žiadostí, ktoré sa týkali malých aj veľkých projektov zo všetkých samosprávnych krajov, pričom fond prerozdelil celkovo 24,1 milióna eur.
O tom, ako fond pracuje, sme sa rozprávali s Ladislavom Križanom, predsedom správnej rady fondu, a Gáborom Asványim, členom správnej rady a výkonným riaditeľom Slovenského olympijského a športového výboru.
Popri skoro 15 miliónoch eur, ktoré fond vyplatil ako pomoc v súvislosti s pandémiou, už uzavrel zmluvy s 162 úspešnými uchádzačmi a vyplatil im vyše 22 miliónov eur na projekty športovej infraštruktúry.
Stav športovej infraštruktúry je na Slovensku dlhodobo neutešený. Aký vysoký je investičný dlh?
Ladislav Križan: Najmä po druhej svetovej vojne, v 60. a 70. rokoch 20. storočia, štát vybudoval v bývalom socialistickom Československu rozsiahlu novú športovú infraštruktúru. Počas spoločného štátu ani po vzniku samostatného Slovenska neexistoval strategický dokument na úrovni vlády s koncepciou rozvoja udržateľnej športovej infraštruktúry.
V tom čase boli väčšie investície jednorazovým rozhodnutím politických elít na úrovni štátu v spolupráci so samosprávou. A to treba zmeniť. Vo fonde sme nastavili predvídateľné pravidlá a investičný dlh sa snažíme zmysluplne a postupne zmenšovať.
Gábor Asványi: Podľa našich analýz je aktuálne výška investičného dlhu približne pol miliardy eur. Dlh vznikol tak, že sa na Slovensku dlhodobo v dostatočnej miere nebudovala a nemodernizovala športová infraštruktúra. Chýba tak celá škála športovísk od školských zariadení po národné športové centrá.
Reakciou na tento nepriaznivý stav bolo založenie Fondu na podporu športu, ktorý sa systémovo venuje podpore tejto oblasti. Štát na tieto účely garantuje fondu minimálne 20 miliónov eur ročne.
Aké parametre musí mať národná športová infraštruktúra?
G. A.: Takáto športová infraštruktúra podľa definície slúži na usporiadanie významných športových podujatí, ktoré spĺňajú najvyššie medzinárodné štandardy, a zároveň ju využíva štátna športová reprezentácia na svoju prípravu.
Čiže už z definície je jasné, že ide o najvýznamnejšiu a finančne najnáročnejšiu športovú infraštruktúru. Ako príklad infraštruktúry národného významu uvediem pripravované projekty: Národné centrum rýchlostnej kanoistiky a veslovania v Bratislave a Národné strelecké centrum v Trnave.
L. K.: Rekonštrukciou a modernizáciou mestskej plavárne v Košiciach vznikne Národné olympijské centrum plaveckých športov Košice. Veľmi si želám, aby vznikol investičný plán s prioritami a peniaze boli pridelené vtedy, keď je projekt pripravený.
Pripraví fond investičný plán?
L. K.: Fond nie je stavebníkom, vlastníkom ani prevádzkovateľom športovej infraštruktúry, je spoluinvestorom. Boli by sme radi, keby taký plán existoval pre jednotlivé športy a správna rada ho schválila.
Ako často konzultujete s Protimonopolným úradom SR poskytovanie štátnej pomoci?
G. A.: PMÚ SR odsúhlasuje schémy štátnej pomoci, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie akéhokoľvek finančného príspevku z fondu. Pri tomto procese tak prebieha intenzívna komunikácia s úradom. Na vysvetlenie uvediem, že schémy vymedzujú podmienky štátnej pomoci tak, aby neprišlo k potenciálnemu zvýhodneniu žiadateľov o príspevok v hospodárskej súťaži medzi krajinami Európskej únie.
L. K.: Komunikácia prebieha nielen s úradom, ale pomocou neho i s Európskou komisiou. Jej výsledkom, aj pre pomoc s pandémiou, je šesť nimi odobrených schém minimálnej, respektíve štátnej pomoci i s dodatkami.
Čo hovoríte na to, že športový komplex postaví súkromný investor, ako sa to stalo v Šamoríne?
G. A.: Je obdivuhodné, že sa našiel niekto, kto investoval neštátne finančné prostriedky takého rozmeru do obdobnej športovej infraštruktúry, pričom výnosnosť takejto investície nie je ani zďaleka na úrovni komerčnej výstavby bytov či kancelárskych priestorov.
Takáto iniciatíva určite pomáha rozvíjať šport na Slovensku a prispieva k medzinárodnej prestíži. Športový komplex v Šamoríne sa staval v čase, keď fond neexistoval, a preto sa nemohol štandardným spôsobom uchádzať o finančný príspevok.
Dnes je už situácia iná, aj súkromní žiadatelia, ak splnia podmienky výzvy, sa môžu uchádzať o príspevok z fondu. Takýchto žiadateľov je však pre predstavu spravidla menej, najväčšími žiadateľmi o príspevok sú samosprávy.
Odkiaľ získavate financie na prevádzku a príspevky pre žiadateľov?
G. A.: Ako som už spomenul, zo zákona štát garantuje fondu minimálne 20 miliónov eur ročne. Fond funguje v legislatívne výhodnom režime, pretože tieto finančné prostriedky môže prenášať z roka na rok, čo nie je vo všeobecnosti jednoducho možné.
Fond tak môže flexibilne reagovať na rôzne situácie. Napríklad na jeseň 2021 fond vypísal v poradí druhú výzvu v oblasti športovej infraštruktúry, pričom pôvodná alokácia bola 20 miliónov eur, no na základe kvality došlých žiadostí a prognózy dramaticky sa zvyšujúcich cien stavebných materiálov sa alokácia výzvy bez väčších problémov mohla zvýšiť o 12 miliónov eur na celkovo 32 miliónov eur.
Mgr. Ladislav Križan, PhD.
Je riaditeľom Správy telovýchovných a rekreačných zariadení hl. mesta SR Bratislavy. Bol generálnym riaditeľom sekcie štátnej starostlivosti o šport rezortu školstva, je nezávislým konzultantom pre športové zväzy a kluby.
Absolvoval Právnickú fakultu a FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj štúdium futbalového manažmentu na University of Lausanne v spolupráci s UEFA. Pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg.
L. K.: Pripísaním týchto zdrojov na účet fondu sa považujú za spotrebované, čo je výhodné pri spolufinancovaní investícií z našej strany prelínajúcich sa z roka na rok. Okrem týchto zákonných každoročných 20 miliónov boli druhým pilierom dodatočné zdroje na pomoc v pandémii v sume najprv 10 miliónov v roku 2020 a 9,5 milióna v roku 2021.
Tretím je 60 miliónov eur, ktoré vláda schválila v roku 2019 na zmiernenie investičného dlhu v oblasti infraštruktúry národného významu na roky 2020 až 2022. Vzhľadom na pandémiu koronavírusu a iné okolnosti bola táto suma následne krátená na 34,7 milióna eur.
Môžu byť eurofondy dodatočným zdrojom financovania fondu?
G. A.: Priamo to možné nie je. Žiadateľ však môže samostatným procesom získať eurofondy na projekt a potom ich vykázať vo forme povinného spolufinancovania pri žiadosti o príspevok z fondu. Osobne sa však veľmi teším z toho, že v nasledujúcom programovom období sa šport vôbec po prvýkrát dostal do prioritných oblastí čerpania eurofondov. Predpokladám preto, že takéto prípady budú v budúcnosti pribúdať.
L. K.: Minulé programovacie obdobia boli v súvislosti s podporou športovej infraštruktúry premárnenou príležitosťou. Bol by som rád, keby sa to zmenilo.
Ako má žiadateľ požiadať o príspevok?
G. A.: Aktuálne fond v tejto oblasti vypisuje výzvu raz ročne. Všetky podmienky výzvy sú spravidla zverejnené na webovej stránke fondu. Zverejňujú sa aj spôsoby a zásady hodnotenia žiadostí, aby sa dosiahla maximálna možná úroveň transparentnosti.
Dôležité je, aby mal každý žiadateľ v deň podania žiadosti pripravený projekt, a to už aj so stavebným povolením, začatým verejným obstarávaním či preukázateľným spolufinancovaním. Nestačí len ideový zámer s predpokladanou hodnotou zákazky. Kancelária fondu potom skontroluje všetky povinné náležitosti žiadostí.
Žiadosti sa vyhodnocujú na základe merateľných kritérií. Toto vykonáva odborná komisia pre športovú infraštruktúru. Následne putujú žiadosti s ohodnotenými projektmi na správnu radu fondu, ktorá rozhoduje o pridelení alebo nepridelení príspevku. Ak žiadateľ vo výzve neuspeje, môže sa opätovne prihlásiť do ďalšej výzvy.
L. K.: Projekt má byť v štádiu platného stavebného povolenia. Musí mať uznesenie poslancov samosprávy o tom, že finančná účasť obce je garantovaná v rozpočte. Ideálne je schválené verejné športovej obstarávanie. Napríklad správna rada urobila v piatok rozhodnutie v súvislosti so Zimným štadiónom Pavla Demitru v Trenčíne. V sobotu tam hrala reprezentácia a do pár dní vysúťažený zhotoviteľ prevzal stavbu po podpise zmluvy s fondom.
Samosprávy sú vaším kľúčovým partnerom. Kedy vyhlásite novú výzvu?
L. K.: Prvú výzvu sme vyhlásili 31. decembra 2020 a druhú 15. novembra 2021. Je otázka, kedy po voľbách schvália nové mestské a obecné zastupiteľstvá svoje rozpočty na rok 2023. Rozpočtové provizórium totiž znamená limit pre kapitálové investície.
Hľadáme vhodný termín vyhlásenia výzvy v tomto roku a včas ho oznámime. Dôležité pre fond je, aby sme sa pohli v druhej polovici roka 2022 vpred v súvislosti s čerpaním tranže z roku 2019 na národnú športovú infraštruktúru. Tu sme závislí od pripravenosti projektov.
Mgr. Gábor Asványi, MBA
Absolvoval Vysokú školu manažmentu a City University of Seattle v Bratislave. Bol riaditeľom športových stánkov, ako sú haly Elán a Mladosť, Dom športu, a spoločnosti Športová hala Mladosť, ako aj členom správnej rady Nadácie Slovenského olympijského výboru a predsedom predstavenstva spoločnosti Slovenská olympijská marketingová.
V súčasnosti je členom správnej rady Fondu na podporu športu a výkonným riaditeľom Slovenského olympijského a športového výboru.
Sledujete aj kvalitu stavby?
G. A.: Kvalita je pri posudzovaní projektov dôležitá. Keď sa rozhoduje medzi dvoma obdobnými projektmi, uprednostní sa ten, ktorý má lepšie atribúty environmentálnej udržateľnosti, sociálnej inklúzie či ekonomickej udržateľnosti prevádzky. Takýto projekt spravidla dosiahne väčší počet bodov. Žiadatelia sú tak motivovaní predkladať čo najkvalitnejšie projekty.
L. K.: S uzatvorenou zmluvou sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. Platby sú naviazané na splnenie tzv. míľnikov výstavby. Chodíme na odovzdanie stavieb z prvej uverejnenej výzvy z roku 2020. Boli sme pri odovzdaní zrekonštruovaného plaveckého bazéna s dĺžkou 50 m v Aqua City v Poprade.
V prvej výzve neboli podmienky udržateľnosti. V druhej výzve máloktoré projekty splnili kritériá a získali možné body. Ale my sme jasne nastolili trend, že ak chcú žiadatelia získať v budúcnosti viac bodov, musia sa zaoberať udržateľnosťou. Privítal by som, keby téma národnej športovej infraštruktúry vzbudila diskusiu o medzinárodných architektonických súťažiach ako o jednom z kritérií. Mali by garantovať kvalitu.
