Vzácny šperk Štúrovej ulice zmenil majiteľa. Nahliadnite do priestorov bývalej úverovej banky pred plánovanou rekonštrukciou
Andrej Sárközi Ak sa prejdete Štúrovou ulicou v Bratislave, s istotou ju neprehliadnete. Patrí medzi najkrajšie budovy v hlavnom meste a jej história i architektonické vyhotovenie je dych berúce. Budova na Štúrovej 5 od architekta Alexandra Skuteckého sa po vyše storočí dostala do rúk súkromného majiteľa. Ten plánuje rozsiahlu rekonštrukciu chránenej pamiatky a redakcii ASB sprístupnil budovu ešte pred prvými zásahmi.
Historický šperk Štúrovej ulice
Niektorí ju poznajú ako budovu Slovenskej Všeobecnej úverovej banky. Niektorí ako umelecké dielo od architekta Alexandra Skuteckého. A niektorí poznajú skôr jej posledné využitie ako bývalú centrálu OTP Banky. Stavba na rohu Štúrovej a Grösslingovej ulice v Bratislave je výrazným prvkom lokality a jedna z najkrajších budov Bratislavy. O jej finálnu podobu pritom usilovali viaceré vtedajšie architektonické esá.
Podľa exkluzívneho výskumu od historičky Julie Itin, ktorý má redakcia ASB k dispozícii, zorganizovala Slovenská všeobecná úverová banka na výstavbu svojho sídla architektonickú súťaž. Zúčastnila sa jej desiatka architektov ako Dušan Jurkovič, Milan Harminc, Friedrich Weinwurm, Ignác Vecsei alebo staviteľ Ferdinand Fuchs. V silnej konkurencii uspel mladý Alexander Skutecký, syn významného slovenského maliara Dominika Skuteckého.
Víťazný projekt bol prvou veľkou realizáciou Alexandra Skuteckého. Predstavenstvo banky najviac oslovil jeho neoklasicistický návrh, reprezentujúci mohutnú, a predsa elegantnú nárožnú budovu s kamennou fasádou a neohistorickými reliéfmi. Projekt dokonca obsahoval átrium nad bankovou halou, ktoré púšťa v kombinácii s bielym obkladom veľa slnečného svetla do vnútorných priestorov banky.
Vo výskume Julia Itin uvádza, že zachované pôdorysy návrhu Dušana Jurkoviča ukazujú väčší parcelný projekt, než vytvoril Alexander Skutecký. Návrh Jurkovičovej budovy totiž zasahuje aj na vedľajšiu parcelu na Grösslingovej ulici, kde bola postavená dočasná budova banky Josefa Erderlyho. Predchádzajúce výskumy teda trvali na tom, že centrála banky na rohu Štúrovej a Grösslingovej bola plánovaná vo väčšom meradle. Skuteckého projekt bol však prispôsobený pre dnešnú časť budovy.
Budova banky ako umenie
Skuteckého projekt sa stal realitou v roku 1923, čo znamená, že stavba má už viac než sto rokov. Pre jeho ranú tvorbu je typický novohistorický štýl. Budova banky má výrazný vstupný portál s antickými stĺpmi a so zaobleným priečelím na rohu ulice, čím sa stala originálnym prvkom Štúrovej ulice. Okná, ktoré sa každým poschodím o niečo zmenšujú, vytvárajú ilúziu vyššej budovy, pričom ku klasicistickému vzhľadu patrí aj kamenná úprava fasády.
Banka je umením sama osebe. V exteriéri aj interiéri ju zdobí niekoľko umeleckých prvkov ako sochy, medailóny a reliéfy od popredného bratislavského sochára Aloisa Rigeleho. Dominantným prvkom interiéru vstupnej haly a schodiska sú vitráže od Karla Woidiga, syna a učňa veľmi známeho a oceňovaného miestneho maliara porcelánu a skla Emila Woidiga, pôsobiaceho už za monarchie.
Vitráže sú majestátnym umeleckým prvkom, keďže sa tiahnu od prízemia vstupnej haly až po druhé poschodie budovy a prechádzajú po celej dĺžke hlavného schodiska na východnej strane objektu banky. Zaujímavosťou je jedna z namaľovaných váz, ktorá nesie meno Paula Kovatsa, ktorý je podľa dokumentu od Julie Itin s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedný za výrobu celého kusu skla.
Čo by to však bolo za banku bez trezorov? V budove sa ich nachádza hneď niekoľko a sú mimoriadne vzácne. Hlavné trezory boli vybudované v rámci dvoch podzemných podlaží, majú dokonca medziposchodia a ide o rozsiahle priestory.
Umiestnené tu sú aj mnohé menšie trezory, ktoré sú zabudované napríklad v stenách historických riaditeľských kancelárií, pričom ich dodávateľom bola firma A. Ippen. Všetky tieto fakty vyústili v roku 1980 do významného momentu – budovu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Historický skvost získal nový majiteľ
Budova za svoju dlhú históriu vystriedala niekoľkých majiteľov. Sídlila tu Union banka, Poštová sporiteľňa a objekt využívala ako svoje sídlo aj OTP Banka. Zmena však nastala 1. októbra 2021, keď bola OTP Banka zlúčená s ČSOB. Pod nového vlastníka neprešli len bývalí klienti OTP Banky, ale aj budova na Štúrovej 5.
Najzásadnejší prelom nastal v roku 2024. Prvýkrát po vyše sto rokoch prešla budova pod súkromného vlastníka. ČSOB uzavrela akvizíciu so spoločnosťou Pannonia Group a IPD Innovation Park Development, pričom celú transakciu sprostredkovala realitno-poradenská spoločnosť iO Partners.
„Proces predaja budovy sa úspešne uzavrel v druhom kvartáli 2024 (prvá polovica apríla, pozn. red.), pričom rokovania medzi predávajúcim a investorom trvali približne tri mesiace. Keďže išlo o priamy predaj nehnuteľnosti (tzv. asset deal), transakcia prebehla relatívne rýchlo, no celý predajný proces trval viac ako dva roky,” uviedol pre našu redakciu Róbert Cesnek z investičného oddelenia iO Partners.
Suma zverejnená nebola, s určitosťou však možno predpokladať, že išlo o milióny eur.„Akvizícia vyžadovala dôkladnú prípravu – od splnenia všetkých formálnych náležitostí, prípravy marketingového plánu, vytvorenia pútavého investičného memoranda až po schvaľovacie procesy predstavenstva, ktoré pri inštitucionálnom vlastníkovi, akým je banka, zohrávajú kľúčovú úlohu,“ dodáva ďalšie detaily Róbert Cesnek, podľa ktorého o budovu prejavilo záujem viacero kupujúcich.
„Z nich sa postupne vyprofiloval úzky okruh vážnych záujemcov. Predaj však prebiehal v náročnom období, ktoré poznačila vojna na Ukrajine a kríza v realitnom sektore. Navyše, ide o národnú kultúrnu pamiatku, čo predstavuje špecifickú výzvu z pohľadu investičného zámeru. O to viac ma teší, že sa nám podarilo dotiahnuť predaj do úspešného konca,” uviedol.
Róbert Cesnek z iO Partners našej redakcii rovnako priblížil, v akom stave našiel objekt súčasný majiteľ: „Navonok bola vo veľmi dobre zachovanom stave, pričom si uchovala viaceré pôvodné architektonické prvky, ktoré podčiarkujú jej historickú hodnotu, aj keď niektoré časti interiéru prešli zmenami v priebehu minulých dekád.”
„Napriek potrebným investíciám v oblasti technickej infraštruktúry ide o mimoriadne hodnotný objekt s vynikajúcim potenciálom pre budúce využitie. Dovolím si povedať, že ak by išlo o podobnú nehnuteľnosť v turisticky atraktívnom meste, ako je Praha, záujem investorov by bol obrovský a možnosti jej využitia omnoho širšie,” uzavrel Róbert Cesnek z iO Partners.
Pamiatku čaká rozsiahla rekonštrukcia
Nový majiteľ uviedol aj budúce plány s historickou pamiatkou. Budovu chce zrekonštruovať. „Naším cieľom je prispôsobiť budovu súčasným štandardom trhu, zatiaľ čo budeme plne rešpektovať jej históriu a architektúru. Komerčné priestory, ktoré vzniknú po plánovanej rekonštrukcii, budú zvýrazňovať unikátnosť budovy a prepojenie histórie s inováciami súčasnosti,“ uviedol Dominik Brichta, zakladateľ Pannonia Group.
„Chceme, aby sa budova stala žiadaným miestom pre prestížnych nájomcov, no zároveň ponúkla aj gastronomický zážitok na úrovni európskych metropol. To všetko dokopy vytvorí vysokú hodnotu nielen pre nás ako majiteľov a našich nájomcov, ale i pre širšiu verejnosť,” doplnil Michael Böck z IPD Innovation Park Development.
Znamená to, že budova sa po storočí otvorí verejnosti. Firma dokonca očakáva, že zrenovovaná budova priláka široké spektrum nájomcov vrátane diplomatických misií a úspešných súkromných firiem. Podľa tlačovej správy z roku 2024 by mala byť budova zrekonštruovaná a otvorená v roku 2026, čo znamená, že začiatok stavebných prác by mal prísť čoskoro.
Podľa nového majiteľa bude objekt k dispozícii na dlhodobý prenájom pre ľudí a firmy, ktorí dokážu oceniť klasickú architektúru, storočím overenú kvalitu a unikátny charakter budovy. Ponúknuť má butikové kancelárie, ako aj reštauračné zariadenie a bar v bývalej bankovej hale. Budúce využitie trezorov či bývalého interiérového mobiliára v objekte zatiaľ nie je známe.
Zaujímavosťou je, že nový majiteľ preferuje zrealizovať tu kancelárie pred inými funkciami. Budova totiž disponuje niekoľkými superlatívmi – kvalitnou architektúrou, vzácnymi umeleckými prvkami, ideálnou polohou v srdci metropoly alebo dispozičným riešením priestorov. Takto perspektívna budova si priam pýta využitie pre veľvyslanectvá, vládne orgány, ministerstvá alebo ako nadštandardné ubytovacie zariadenie.
Pozitívom zároveň je, že sa objekt otvorí širokej verejnosti, ktorá bude môcť nahliadnuť do jej vnútra po viac ako sto rokoch. Pôjde o atraktívnu príležitosť, ktorá bude realitou v najbližšej budúcnosti. Kto bude architektom obnovy, nateraz nový majiteľ nezverejnil, možno však očakávať architektonickú kanceláriu s bohatou skúsenosťou v obdobných projektoch a osvedčenou kvalitou.
