Mestá pre všetkých a desať kodanských lekcií. Čo nám priniesol Svetový kongres architektov?

V dánskej metropole sa začiatkom júla stretli svetové kapacity z oblasti architektúry a urbánneho plánovania so spoločným cieľom – budovať odolné mestá pre všetkých.

Uplynulé mesiace tohto roka nám pripomínajú silu a dopady klimatickej krízy. Mestá, a nielen tie, zažívajú extrémne teploty, suchá, alebo naopak prívalové dažde a povodne.

Akú rolu má v budovaní lepšej spoločnosti a vytváraní udržateľného prostredia architektúra? Medzinárodný kongres architektov s témou „Udržateľná budúcnosť – nenechajme nikoho pozadu“ pojednával o tom, ako architektúra ovplyvňuje 17 Cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. Hovorilo sa o adaptácii miest na klimatickú zmenu, zvyšovaní biodiverzity, prehodnocovaní zdrojov aj inklúzii.

Počas konferencie sa zdôraznila úloha architektúry pri formovaní udržateľnej budúcnosti. Na naplnenie stanovených cieľov máme už len sedem rokov, a preto je jasné, že účinné opatrenia sa musia uskutočniť čím skôr. Hnacím motorom je fakt, že stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40 % globálnych emisií oxidu uhličitého a 35% vyprodukovaného odpadu.

Hedonistická udržateľnosť pre ľudí i prostredie

„Udržateľné mestá nie sú dobré len pre životné prostredie. Sú lepšie aj pre kvalitu života ľudí, ktorí v nich žijú,“ povedal na kongrese pre Arch Daily Bjarke Ingels, architekt a zakladateľ skupiny BIG. Zároveň tým predstavil hedonistickú udržateľnosť, koncept, ktorým BIG pristupuje k dizajnu. Ilustroval to na príklade vybudovania mestského kúpaliska na morskom kanáli v hlavnom meste Dánska začiatkom tohto storočia.

Jeho vybudovaním nebola naplnená len environmentálna potreba po čistom bezpečnom prístave a prístupe k vode, ale zvýšila sa tými kvalita života obyvateľova turistov, ktorý nemusia cestovať za plážami, ale môžu sa okúpať priamo v centre mesta. Dnes nie je preto nič nezvyčajné vidieť pri prechádzke centrom kúpajúcich sa Dánov i pri pomerne, pre nás, nízkych teplotách.

Skupine BIG a Kodančanom sa tak podarilo vytvoriť prirodzené spojenie medzi mestom a vodou. Rovnaký princíp použili aj pri projektovaní Copen Hill, netradičnej spaľovni odpadu, na ktorej streche si môžete zalyžovať či relaxovať pri výhľadoch na celé mesto. Ingels zároveň zdôraznil, že udržateľnosť zvíťazí len vtedy, ak bude dobre navrhnutá a príjemnejšia pre život.

Mestá by mali byť priateľské ku všetkým

Zmyslom dobrého mesta je vytvárať podmienky a priestor na plnohodnotný život jeho obyvateľov. Podľa Jana Gehla, autora myšlienky miest pre ľudí, by mesto malo byť bezpečné pre všetkých – od detí cez mladých a dospelých až po seniorov. Skrátka, nezabúdať na nikoho.

„My tvoríme mestá, ale mestá tvoria nás. My tvoríme budovy a budovy potom tvoria nás,“  povedal počas rozhovoru pre Arch Daily na konferencii. Od vydania jeho revolučnej knihy Cities for People prešlo už 50 rokov. Podľa jeho slov vidí zmeny v prístupoch k architektúre, ale ľudia sa vraj veľmi nezmenili.

Zatiaľ čo sa na začiatku jeho kariéry architektúra sústreďovala na modernizmus a neinteragovala veľmi s inými disciplínami, dnes je tomu inak a z architektúry sa stal interdisciplinárny odbor. Ani za päť desaťročí však nezmenil názor na koncept miest pre ľudí a dodnes verí, že je životne dôležitý. A čo by odkázal a odporúčal všetkým mestám dnes?

„Čo počítate, na tom vám záleží. Začať zviditeľňovať ľudí zhromažďovaním údajov o tom kam pôjdu, kam nepôjdu a aké faktory spôsobujú, že dané miesto je úžasné alebo hrozné. Získaním údajov o tom, čo majú ľudia radi a čo robia, môžeme pre ľudí robiť mestá lepšími,“ skonštatoval Jan Gehl.

Desať vecí, čo sa môžeme učiť od Kodane

Kongres priniesol súbor desiatich princípov, nazvaných Kodanské lekcie, ktoré hovoria o rýchlych a radikálnych zmenách v zastavanom prostredí. Ich cieľom je uľahčiť i urýchliť  transformáciu v oblasti udržateľnej výstavby.

Kodaň sa pravidelne umiestňuje v TOP „trojke“ najlepších miest na život a rovnako jej patria aj popredné priečky rebríčku najudržateľnejších miest na svete. I keď podľa Bjarkeho Ingelsa Kodaň zaostáva za ostatnými severskými metropolami v kráse okolitej prírody, všetko v nej má zmysel a svoje miesto.

„Kodaň môže vyzerať na prvý pohľad obyčajne, ale keď sa pozriete bližšie, všetko je pedantne a premyslene nadizajnované,“ obhajoval mesto Ingels. Čo sa teda všetci môžeme od Kodane naučiť, aby sme dosiahli zmieňovaných 17 cieľov?

„K cieľom trvalo udržateľného rozvoja musí nevyhnutne prispieť aj stavebné prostredie. Spôsob, akým v tejto oblasti ako architekti konáme, musí byť odvážny – dokonca radikálny v porovnaní so súčasnou praxou. V dokumente „The Copenhagen Lessons“ predstavuje kongres UIA 10 zásad pri výstavbe, plánovaní a rozvoji zastavaného prostredia. Zahrávame sa so zdravím planéty a v ohrození sú základné ľudské potreby. Nemáme čas nazvyš,“ uviedla Natalie Mossin, predsedníčka kongresu UIA. Ingels zase zdôraznil, že architektúra nám môže slúžiť „ako rámec pre život, ktorý chceme žiť.“

Svetový kongres architektov UIA je jedinečná platforma na zdieľanie know-how, skúseností a vytváraní nových prepojení medzi výskumníkmi a ľuďmi z praxe naprieč krajinami i kontinentmi. Kongresu sa zúčastnilo vyše 6000 účastníkov zo 135 krajín. Podujatie sa konalo od 2. do 6. júla v Kodani, ktorá bola vyhlásená za celosvetové hlavné mesto architektúry pre rok 2023.