medzinarodna cena studentskemu projektu spania dolina piesky
Galéria(8)

Medzinárodná cena študentskému projektu Špania Dolina – Piesky

Partneri sekcie:

Víťazstvo v medzinárodnej súťaži MADA (MosBuild Architecture and Design Awards) putuje na Slovensko. Hlavnú cenu v kategórii prác študentov medzinárodná porota udelila projektu Špania Dolina – Piesky od autora Michala Ganobjaka z Fakulty architektúry STU1

1 big image
2 big image
4 big image
5 big image
6 big image
8 big image
medzinarodna cena studentskemu projektu spania dolina piesky 5993 big image
Súťaž MADA vypísal organizátor najväčšej európskej výstavy stavebníctva a interiérov MosBuild 2012 v Moskve s podporu medzinárodnej siete a internetového portálu Archi-Europe Group. Súťaž bola otvorená pre mladých architektov (najviac do 45 rokov) a študentov architektúry z celého sveta s cieľom vybrať najlepšie projekty v dvoch tematických okruhoch:

  • Riešenia pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby s obmedzenými schopnosťami pohybu (tzv. bezbariérové riešenia),
  • Trvalo udržateľné riešenia úspory energie v nových budovách, rovnako ako odvážne projekty rekonštrukcie (tzv. trvalá udržateľnosť).

Do súťaže bolo prihlásených spolu 125 prác z 32 krajín. Medzinárodná jury2 hodnotila práce v každom z uvedených okruhov v dvoch kategóriách – aktívni architekti a študenti architektúry – udelila teda štyri hlavné ceny. Spolu s umiestnenými na druhých a tretích miestach bolo ocenených 12 prác3. Ocenených z prvých miest v každej kategórii organizátori pozvali do Moskvy, kde si na slávnostnom gala večere výstavy MosBuild prevzali ocenenia a osobne prezentovali svoje návrhy.

Projekt Špania Dolina – Piesky
Tento návrh sa zaoberá revitalizáciou zaniknutej baníckej osady Piesky v katastri obce Špania Dolina (okr. Banská Bystrica). Vysoko položené, nie ľahko prístupné horské údolie bolo v minulosti počas niekoľko storočí miestom intenzívnej ťažby medenej rudy. Dnes je takmer zabudnuté, opustené. Z osady zostal len jediný obytný dom, kaplnka, neďaleko v lese ležiaci cintorín, niekoľko zarastených zvyškov stavieb a dosiaľ zachovaný systém ťažobných banských diel – šácht a štôlní. No lokalita stále pôsobí silným emotívnym dojmom a  výnimočným zjavom.

Návrh revitalizácie je založený na rešpektovaní zachovaných historických stôp ťažby, zástavby a komunikácií v dramatickej geomorfológii terénu a s vložením novej funkcie, edukačného cestovného ruchu. Motívom vzdelávacích aktivít by malo byť to, čo tu po stáročia fungovalo: udržateľné využívanie prírodných zdrojov, aj keď dnes iných, než v minulosti.

Krehká krása
Ako prvý krok autor navrhuje vybudovanie Environparku, centra environmentálneho vzdelávania a tematických interaktívnych expozícií vrátane expozície lokálneho baníctva. Centrum je navrhnuté ako súbor dvoch nových budov postavených podľa starých katastrálnych máp na mieste už zaniknutých domov. Dopĺňa ich nový objekt – skleník, tzv. dom motýľov –, kde môžu nájsť miesto rozličné druhy motýľov zo Slovenska, ktoré ako symbol krásy a krehkosti, vyjadrujú paralelnú vlastnosť celého prostredia, o ktorom sa tu bude vyučovať.

Architektonický koncept sleduje metodický princíp reminiscencie hmotovo-priestorovej skladby objektov zaniknutej baníckej osady Piesky. Z toho vyplynulo objemové obmedzenie nových stavieb v pôdorysnom rozsahu zaniknutých objektov. Časopriestorová kontinuita navrhnutej zástavby sa dosahuje použitím miestnych materiálov a štylizovaného odkazu tvaroslovia baníckych domov. Zmena funkcie z výrobnej na edukačnú je vyjadrená použitím materiálu v odľahčenej reverzibilnej forme.

Michal Ganobjak
Foto a dokumentácia: autor

  1. Projekt vznikol na FA STU, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, v roku 2011 ako diplomový projekt „Špania Dolina – Piesky, revitalizácia lokality priemyselného dedičstva prostredníctvom zariadení cestovného ruchu“. Autor: Bc. Michal Ganobjak, ved. DP: doc. Ing. E. Kráľová, PhD.
  2. Zloženie jury pozri: http://www.mada-awards.com/ 
  3. Ďalšie ocenené práce pozri  http://www.archi-europe.com/news-1706-mada-awards—the-winners.html

Článok bol uverejnený v časopise ASB.