Kde sú limity dobrej architektúry?

Návrhy s nárokom na realizovateľnosť, odvážne nápady s príchuťou experimentu, komplexnosť riešení, ale aj vízie s futuristickým nádychom. Deviaty ročník medzinárodného kola študentskej súťaže vypísanej spoločnosťou Saint-Gobain Isover priniesol pestrú škálu projektov.

Vdňoch od 15. až 18. mája sa hotel Hyatt Regency Belehrade premenil na miesto študentských návrhov z technických univerzít v Európe a Ázii. Medzinárodné kolo súťaže koncentrovalo desiatky študentov z 19 krajín, ktorí predstavili 52 projektov ocenených v národných kolách. Azda viac ako kedykoľvek predtým rezonovalo počas štyroch dní zadanie, ktoré nebolo jednoduché: riešenie mestskej štvrte v nemeckom Mannheime.

„Pre mňa bolo prekvapujúce, že porota sama uznala náročnosť a komplexnosť zadania, ktorú si neuvedomila pri jeho tvorbe,“ hovorí Ing. arch. Lorant Krajcsovics z Fakulty architektúry STU, ktorý bol aj členom poroty v národnom kole. „Keď členovia tvorili zadanie, tak to koncipovali v prvom rade ako návrh domu, ale v podstate išlo o komplexnú urbanisticko-architektonickú súťaž, pričom bolo treba splniť veľa okrajových podmienok. Bolo tam treba riešiť železnicu, hluk, vnútromestské prostredie, dopravu, integráciu parteru dopravy pešieho pohybu a do toho vstúpiť s hmotou. Študenti, ktorí boli vo vyšších stupňoch štúdia, dokázali túto úlohu zvládnuť lepšie ako tí, ktorí sa týmito problémami len začínajú zoznamovať… neviem, či je tento trend dobrý, lebo táto súťaž je v prvom rade zameraná na navrhovanie bytov a vytvorenie kvalitného vnútorného prostredia. Keď sa rozšíri o problematiku vonkajšieho prostredia a urbanizmu, prináša to dosť veľa problémov a je to ťažšie zvládnuteľné.“

Tento postreh pripustil aj člen medzinárodnej poroty Slawomir Szpunar, riaditeľ medzinárodného marketingu spoločnosti Isover. „Touto súťažou sme chceli dať jasne najavo, že nám nejde iba o technickú stránku architektúry či využitie našich materiálov, ale chceli sme upozorniť aj na širšie súvislosti. K zodpovednosti pri tvorbe a kreativite v priestore patrí aj zodpovednosť voči okoliu. Samozrejme, bolo treba zohľadňovať všetky aspekty bytového domu v  energeticky pasívnom štandarde. Na návrhy sme sa pozerali ako na individuálne zadania. S radosťou sme sledovali pestrosť prístupov k danej téme, no spolu s kolegami sme si uvedomili, že komplexnosť zadania bola aj istým kameňom úrazu. V každom prípade sa snažíme, aby bola tvorba životného priestoru aj vizuálne atraktívna a uprednostnili sme šikovné riešenia s princípmi trvalej udržateľnosti.

Ocenenia v medzinárodnom kole súťaže 1. miesto – Mato Blatančič (Fakulta ­architektúry, Univerzita Ľubľana, Slovinsko) 2. miesto: Olena Kruglova, Anna Kruglova, Maria Želiazkova (Národná technická ­univerzita Poltava, Ukrajina) 3. miesto: Grzegorz Bochenek (Univerzita technológie, Vroclav, Poľsko) Porota: Slawomir Szpunar, riaditeľ ­medzinárodného marketingu Saint-Gobain Klaus Elliger, riaditeľ oddelenia územného plánovania mesta Mannheim Roland Matzig, vedúci ateliéru RMP ­Architects, Nemecko

Zmysel súťaže
Lorant Krajcsovics je presvedčený, že návrhy slovenských študentov boli porovnateľné, ak nie lepšie, ako priemer všetkých prác, ktoré boli prezentované. „V našich návrhoch sme sa striktne nedržali podmienok a snažili sa riešiť témy s väčším nadhľadom a možno trochu v širšom kontexte ,“ hovorí Lorant Krajcsovics. „Porota však zohľadňovala návrhy, ktoré pragmaticky vyriešili zadanie, hoci čiastkovo mohli priniesť zaujímavú myšlienku.“

Napriek tomu však Krajcsovics vidí zmysel podobných súťaží už aj preto, lebo zvýšia povedomie o domoch v pasívnom štandarde. Súťaž je prípravou študentov na projekty v praxi. V roku 2018 sa totiž všetky budovy financované z verejných zdrojov budú stavať ako budovy s takmer nulovou spotrebou energie a od roku 2020 by to malo platiť pre všetky budovy. 

„Radi spolupracujeme na tomto projekte a v rámci neho pripravujeme pre študentov exkurziu, ktorá sa vždy stretáva s veľkým záujmom,“ dodáva Lorant Krajcsovics „Súčasťou je návšteva tematicky príbuzných stavieb, ktoré súvisia s daným zadaním, aby študenti mohli vidieť, ako to v realite vyzerá. Výhodou je, že v susednom Rakúsku je veľa takýchto realizácií, takže sa máme čím inšpirovať. Asi aj preto boli naši študenti v minulosti takí úspešní v získavaní cien v medzinárodnom kole.“

„Z našej strany je zase predpoklad, že riešenia, ktoré ponúkame na nízkoenergetickú výstavbu, im budú blízke aj v praxi,“ dopĺňa Ing. Vladimír Balent, produktový manažér spoločnosti Isover na Slovensku. „Pre študentov zase môže byť bonusom fakt, že ocenenie z takejto súťaže si uvádzajú vo svojom portfóliu a ľahšie tak môžu získať prácu v renomovanom ateliéri.“

A čo bude ďalej? Táto súťaž má svoju opodstatnenosť a študentov priťahuje. Príkladná organizácia poskytuje miesto na tvorivú konfrontáciu. Zdá sa, že problémom je zadanie, ale to vypisuje medzinárodný marketing Isover a na národných úrovniach sa už len pripomienkuje. Slawomir Szpunar pripustil istú ústretovosť k menej náročným zadaniam, ale to je otázka budúcnosti. Nie však dlhej. Téma jubilejného 10. ročníka sa oznámi už pred začiatkom zimného semestra 2013.

Slovenskí študenti
Slovenskí študenti ocenení z národného kola sa síce tento rok v Belehrade nepresadili, no podľa porotcov i pedagógov sa v náročnej konkurencii nestratili.

Ako ste vnímali nastavenie hodnotenia členov medzinárodnej poroty?
Tatiana Petrulová (6. ročník FA STU, Bratislava, na návrhu spolupracovala s Ivanou Palovkinovou): „V porovnaní s ostatnými som nepociťovala , že by sme boli na tom horšie v úrovni práce. Je pravda, že náš návrh nebol taký konzervatívny a možno sme mohli k nemu pristúpiť aj inak, najmä čo sa týka počiatočnej deľby územia. Teraz by sme zrejme prehodnotili mieru invencie, pretože porota preferovala konzervatívnejší prístup. Očakávali sme, že zaujmeme odlišnosťou a nekonvenčným prístupom, žiaľ, porota bola naladená inak.“

Miroslav Straka (4. ročník, VŠVU, Bratislava): „Zo Slovenska sa v Belehrade predstavili tri rozdielne návrhy, ktoré mohli osloviť porotu, ale napriek tomu to nevyšlo. Bol som prekvapený prvým miestom na medzinárodnom kole. Projekt sa mi zdal menej výrazný a mňa osobne ničím nezaujal. Do Belehradu som nešiel až s takými veľkými ambíciami, bola to moja prvá skúsenosť s pasívnymi domami. Porota očividne preferovala niečo iné, ako bol môj návrh. Uprednostňovala racionálnejší prístup, a keď už bolo niečo drahšie, tak to bolo mimo.“

Tomáš Tholt (5. ročník, FA STU): „Súťaže som sa zúčastnil aj minulý rok, pričom zadania sa mi vo svojej komplexnosti zdali dosť podobné. A tak som pri tohtoročnom zadaní dlho premýšľal, kým som si našiel cestu. Viem si predstaviť, že by sa medzinárodné kolo konalo v meste, pre ktoré sme niečo navrhovali. Určite by to bola zaujímavá konfrontácia. Tento rok bola téma dosť striktne obmedzená a aj výber poroty sa sústredil na urbanisticky kvalitne vyriešenú zónu. Možno sa mohol dať väčší priestor nápadom, nie až tak technickej stránke veci.“

Čo je to dobrá architektúra?
T. Petrulová: „Dobrá architektúra je pre mňa tá, ktorá rešpektuje veci naokolo a netvári sa ako solitér, ktorý chce za každú cenu upútať. Musí byť invenčná, ale mala by brať do úvahy aj to, čo je naokolo. Musí teda zaujať, ale nemala by kričať.“

M. Straka: „Keď sa používa na ten účel, na ktorý bola postavaná, a funguje.“

T. Tholt: „Súhlasím s Mirom, navyše, mala by vydržať na svete desiatky rokov a tým presvedčiť, že je dobrá. Keď tvorím niečo, čo môže mať životnosť dva roky, tak služba spoločnosti nie je až taká výrazná. Myslím, že pri budove vždy treba mať na zreteli jej zadanie: pri mnohých stavbách by mala byť životnosť dlhodobejšia, predsa len ide o veľkú investíciu a formuje to verejný priestor, ktorý je vlastníctvom všetkých ľudí. Preto nie je žiaduce, aby sa o päť rokov stala budova nepotrebnou, lebo nefunguje.“

Mato Blatančič Víťaz berie všetko Víťazom 9. ročníka študentskej súťaže sa stal návrh od 25-ročného Mata Blatančiča z Fakulty architektúry na Univerzite v Ľubľane. Spolu s odmenou 1 500 eur získal aj mesačnú stáž v nemeckom ateliéri RMP Architects. Ako vnímate rozhodnutie poroty? Som veľmi prekvapený, pretože som to vôbec nepredpokladal. Pri takom zložitom zadaní som mal totiž pomerne krátky čas na vyhotovenie návrhu. Vaše porovnanie sa s ostatnými ­študentmi… Som naozaj poctený, že mi porota prisúdila prvé miesto, lebo na súťaži som videl aj lepšie projekty, ako bol môj. Páčil sa mi návrh študentov z Bieloruska, ktorý bol aj veľmi dobre prezentovaný, a taktiež návrhy študentov z Fínska a Estónska. A Slovensko? Zo Slovenska to boli veľmi rozdielne projekty a každý sa inak snažil uchopiť tému, ale určite boli všetky zaujímavé. Aký máte názor na študentské súťaže? Považujem to za dôležitý krok v našom ďalšom napredovaní a pri vstupe do praxe. Zároveň to pre mňa môže byť dobrá referencia pre nový džob. Táto súťaž je zameraná širokospektrálne na rôzne fakulty a nielen na určitý typ – a to je dobré. Popri štúdiu som pracoval v ateliéroch, ale nebolo to nič špeciálne. Vráťme sa k vášmu projektu – je v tejto podobe aj realizovateľný? Áno, nechcel som len splniť všetky zadania, ale snažil som sa aj o realizovateľnosť. Nechcel som, aby všetky domy v zóne boli rovnaké, ale zároveň mali harmonizovať s danou lokalitou. Hoci som nebol v Mannheime, zdá sa, že som sa trafil do predstáv porotcov. Ako vnímate architektúru v strednej Európe? Rôzne krajiny majú rozdielne myšlienky. V každom návrhu sa odráža smerovanie príslušnej školy – aké myšlienky presadzuje u svojich študentov. Čo je pre vás dobrá architektúra? (Smiech) Asi môj výsledok v súťaži… Aby sa na ňu dobre pozeralo a zároveň jej nechýbala funkčnosť. Aby slúžila na to, na čo bola navrhnutá. Vtedy je to dobré, keď sa podarí dať všetky myšlienky do výsledného celku.

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: ISOVER, TOMÁŠ THOLT

Článok bol uverejnený v časopise ASB.