Partner sekcie:
  • ABB

Tvorba večne zelená – Environmentálne ohľaduplný prístup v dizajne

Tvorba večne zelená - Environmentálne ohľaduplný prístup v dizajne

Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle exkluzivity. Chápu ho zúžene, len ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu objektov, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také (z ekonomického hľadiska nezaujímavé) témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer. Spätnou reakciou je potom čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami (napríklad ošiaľ spôsobený tzv. „fair-trade“ výrobkami). A kruh sa uzatvára.

Vyradené celtové plachty nákladných automobilov, staré duše bicyklov a nepotrebné bezpečnostné popruhy z vrakov áut tvoria základ recyklovaných a extrémne módnych tašiek, za úspechom ktorých stoja bratia Markus a Daniel Freitagovci. www.freitag.ch (foto Tobias Madörin, FREITAG) K dizajnu sa bežne pristupuje ako k pôsobivému vonkajšiemu stvárneniu (stylingu) logicky použitých technológií a materiálov, nadväzujúcemu na obsah výrobku. V bežnom uvažovaní si ho verejnosť rozhodne nespája s etikou. Prepojenie dizajnu a etiky je však veľmi dôležité. Na morálnu zodpovednosť dizajnérov poukazujú už od šesťdesiatych rokov mnohí kritici, rozhorčení exploatáciou životného prostredia či zneužívaním tretieho sveta. „Zelený dizajn“, relatívne úspešne zavedený pojem, neznamená podľa jeho zástancov len ekologicky ohľaduplnú tvorbu, vyplnenú princípmi recyklovateľnosti a šetrnosti k prírode, ale aj sociálnu angažovanosť, zohľadnenie ekonomických ideálov a základného humánneho taktu.

Švajčiari Sergio Streun a Vincent Schertenleib vyšpekulovali trochu komický príklad environmentálne priateľského dizajnérskeho zmýšľania. Z použitých, nepotrebných telefónnych kariet lisujú jedinečné cigaretové popolníky. www.366cm.com (foto 366CM)Možno výstižnejším prívlastkom než „zelený“ je preto „mravne ušľachtilý“ dizajn, ktorý mravnosť uplatňuje nielen vo vzťahu k človeku, ale aj k spoločnosti, životnému prostrediu i k samotnému dizajnu alebo dizajnérovi. Taká tvorba však už nemôže byť postavená na „štýloch a trendoch“. A v tomto bode sa automaticky stáva nezaujímavou pre komerčné ciele spoločností, ktoré často ovládajú návrhárov; a tiež nezaujímavou pre cieľového spotrebiteľa, ktorý predsa len vždy túži po reklamou kodifikovanom blaženom živote. Potenciál niektorých eticky umocnených tvorivých aktivít však dokáže preklenúť aj takto deformovaný pohľad spoločnosti. Niektoré zo zaujímavých projektov sa vďaka premyslenému marketingu alebo vlastnou rafinovanosťou dostali do pozornosti záujmových skupín, médií a napokon aj koncových zákazníkov, potešených svojou – možno trochu iluzórnou – etickou angažovanosťou.

Švajčiarske a slovenské tašky
Punková estetika, tlmočená priemyselnou surovosťou, sa stala poznávacím znamením mimoriadne plodného projektu Trihand – platformy založenej mladými autormi s cieľom skúmať možnosti zhodnocovania odpadu. Styling “daLo, modelka Majka, www.trihand.com  (foto Martin Varholík, Trihand)K mimoriadne prešibanému naplneniu ekologických téz o trvalej udržateľnosti došlo činnosťou mladých bratov Freitagovcov zo Švajčiarska. Pred trinástimi rokmi prišli na myšlienku recyklovať celtovinu vyradených autoplachiet. Tento húževnatý materiál prešili na jednoduché tašky. Rafinovanosť tohto etického gesta spočívala v tom, že v závislosti od vzoru natlačeného na pôvodnej autoplachte musela byť každá taška jedinečná. Špecifickú originalitu tak bolo možné hravo tlmočiť jazykom módnosti, takže fenomén Freitag si okamžite získal svojich priaznivcov na celom svete, od New Yorku po Tokio. Po taškách čoskoro nasledovali ďalšie produkty, ba dokonca celé budovy, ktoré zhodnocovali odpadový materiál a teda priamo chránili životné prostredie. Dnes spoločnosť Freitag s päťdesiatkou zamestnancov ročne vyprodukuje viac než stotisíc výrobkov, distribuovaných predovšetkým dizajnovými obchodmi.
 

Trochu strašidelná Mutanta z kolekcie Transparent od tvorivej dvojice Balagová - Fugger je vlastne niečo medzi interiérovým osvetlením a výtvarným objektom. Jej základom je syntetický odpad z priemyselnej výroby. www.trihand.com (foto Martin Varholík, Trihand)Monika Balagová a Jozef Fugger sú dizajnérmi úspešne konvertujúcimi priemyselný odpad na pútavé módne doplnky. Ich nedávna kolekcia Transparent však okrem nič neskrývajúcich tašiek, sandálov a opaskov zahŕňa aj interiérové objekty. www.trihand.com (foto: Martin Varholík, Trihand)

Vo viacerých ohľadoch je podobnou aj činnosť dvoch mladých dizajnérov zo Slovenska, Moniky Balagovej a Jozefa Fuggera. Módne doplnky, ale aj interiérové prvky, ako sú lampy či nábytok, vytvárajú z „bezcenných“ hmôt, predovšetkým z poškodených či zostatkových materiálov z výrobných procesov. Kolekciou Transparent z „vizuálne zaujímavého“ odpadu – priehľadného plastu – dokonale vystihli účinné spojenie elegantnej módnosti s etickým postojom k prírode. Podstatné je, že miera ich recyklácie dosahuje pri jednotlivých výrobkoch osemdesiat až sto percent, čo je v podobných prípadoch veľmi neobyčajné. Ich stále aktuálnou a inšpiratívnou výzvou je vrátiť materiál zo smetiska do kolobehu života. Oba prípady tak dokazujú, že zapojenie eticky viazaných tém do mašinérie deformovaného ponímania dizajnu môže byť obojstranne úspešné, i keď za cenu istých kompromisov. Ale je to určite lepšie, než blúdiť v uzavretom kruhu.


Text: Michal Lalinský
Foto: Anna Lönnerstam (Front), Julian Lwin, Martin Varholík (Trihand), Tobias Madörin (FREITAG), 366CM