Partneri sekcie:
  • Deceuninck

Sanatórium vo Vyšných Hágoch

Sanatórium vo Vyšných Hágoch

„Ako je to možné, že na takom malom Slovensku ste postavili taký veľký dom?“ pýtal sa ma žartom jeden z účastníkov VI. kongresu DO.CO.MO.MO., ktorý sa konal v roku 1996 na Slovensku a pri tej príležitosti sme navštívili aj sanatórium vo Vyšných Hágoch. Rozloha tohto komplexu je naozaj udivujúca. Ale Vyšné Hágy udivujú aj svojou architektonickou kvalitou.

Jedno z nesporne najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry v bývalom Československu stojí celý čas tak trocha „mimo objektívov“. Je to iste aj tým, že je to prísne uzavretý komplex, pretože tuberkulóza je stále aktuálna a nebezpečná.

Návrh vzišiel z veľkej architektonickej súťaže, ktorú vypísala ústredná sociálna poisťovňa v roku 1932. Na súťaži sa zúčastnili viacerí vtedajší špičkoví česko-slovenskí architekti a nadväzovala na podobnú súťaž na sanatórium v Starom Smokovci. Sanatórium vo Vyšných Hágoch bolo však väčšie – 400 postelí oproti 180 – a okrem toho muselo obsahovať aj špeciálne chirurgické oddelenie pre kostnú tubezkulózu. Bola to vtedy mimoriadne zložitá úloha, pretože na otázky nielen vlastnej liečby, ale aj na organizáciu sanatória sa názory aj medzi lekármi rozchádzali.

Hoci porota vysoko ocenila „asymetrický“ návrh F. Čermáka a G. Paula, realizoval sa „symetrický“ návrh pražských architektov Františka Libru, Jiřího Kana (1895 – 1944) a MUDr. Svätopluka Basařa.

Sanatórium sa budovalo v rokoch 1934 – 1936. Stojí na južnom svahu Vysokých Tatier obkolesené lesom vo výške 1 100 m nad morom. Má kapacitu 500 postelí, z toho 400 pre chorých na pľúca a 100 pre chorých na kostnú tuberkulózu. Celé liečenie je sústredené v hlavnej budove, ktorá je dlhá 270 m. Prevádzky jednotlivých oddelení sú oddelené, rovnako ako prevádzka mužov a žien. Poprepájané sú chodbami a lekárňami, pričom táto koncentrovaná forma vytvorila predpoklady na správnu ekonómiu prevádzky, prehľadnosť a kontrolu aj úspornosť kúrenia.

Technické vybavenie budovy malo na vtedajšiu dobu najvyšší štandard. Podobne bola vysoká aj kvalita použitých materiálov. Architektúra napriek svojej veľkosti má svoju mierku vďaka svojim proporciám a členeniu a vytvára najoptimálnejšie podmienky pre chorých, ktorí sú dlhodobo odlúčení od normálneho života.

Kúpeľné projekty vo Vysokých Tatrách po prvý raz dokumentovali potrebu včleniť do tvorivého procesu aj iných odborníkov najmä z oblasti technických a prírodných vied. Aj preto sanatórium vo Vyšných Hágoch aj dnes po sedemdesiatich rokoch veľmi dobre plní svoju funkciu.

František Albert Libra (1891 – 1958) patrí k českým funkcionalistickým architektom. Množstvo jeho súťažných projektov (okolo 50) a najmä realizovaných stavieb svedčí o jeho mimoriadnom talente a usilovnosti. Obsiahol široké spektrum architektonickej tvorby – urbanizmu, obytné budovy, peňažné a liečebné ústavy, jasle a materské školy, kúpaliská, priemyselné stavby, interiéry, ale aj plagáty a drobný dizajn. Jeho budovy sa vyznačujú dokonalým prevádzkovým riešením a kultivovaným architektonickým výrazom. Najmä jeho najväčšia a najznámejšia realizácia – areál sanatória pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch – patrí k najlepším a najcitlivejším funkcionalistickým stavbám tridsiatych rokov minulého storočia.

Najvýznamnejšie diela:

  • banícke kolónie rodinných domčekov v Jiřetíne, Kopistoch, Bíline, Trnovanoch a v Hornom Lome pri Moste, pripomínajúce anglické záhradné mestá (1924 – 1925)
  • obytné domy pre štátnych zamestnancov v Prahe-Vršoviciach (1925 – 1928)
  • družstevné rodinné domy v Prahe-Vinohradoch a Strašniciach (1927 – 1931)
  • sporiteľne v Lounoch (1927 – 1928), Chrudimi (1929, s V. Ježkom), Rakovníku (1930), Rokycanoch (1931) a Kutnej Hore (1938)
  • v Rakovníku: škola pre ženské povolania (1927), okresný úrad, keramická továreň (1930), urnový háj (1931) vrátane pamätníka bratov Burianovcov (1928)
  • funkcionalistická transformačná stanica v Prahe na Jeruzalemskej ul. (1928)
  • obytné domy s malými bytmi v Prahe-Krči, U nových domů (1930 – 36, pri všetkých spolupráca J. Kan)
  • obytný dom v predajňou kožušín Praha-Vinohrady, Londýnska 81 (1934 – 1936)
  • sanatórium pre liečbu TBC vo Vyšných Hágoch, Vysoké Tatry (súťaž 1932, realizácia 1933 – 1938, spolupráca J. Kan)
  • Ústřední sociální pojišťovna, dnes sídlo Českej správy sociálneho zabezpečenia, Praha-Smíchov, Křížová čp. 2883 (1935, spolupráca J. Kan)
  • továrenská budova firmy Hydroxygen, Praha-Hlubočepy (1937, v roku 1989 zaradená do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok)
  • vynikajúca továrenská budova švédskeho koncernu AGA na výrobu kyslíka a dissous plynu, Praha-Vysočany, Kolbenova 38, čp. 609 (1938 – 1939)
  • závodná kuchyňa a jedáleň, Libeč pri Trutnove (1947)
  • jasle v Úpiciach (Praha-Kbely), Pardubiciach, Strakoniciach, Plzni, Ústí n. Labem (1947 – 1948)
  • administratívna budova Energovodu, Gorazdova 24, roh Resslovej ul. v Prahe (1953 – 1956, s J. Jakubom)
  • architektonická spolupráca na elektrárni Tisová (1955 – 1957)

prof. Štefan Šlachta
Foto: archív autora