Pamiatky nemusia byť len miznúcim obrazom našej minulosti
Galéria(5)

Pamiatky nemusia byť len miznúcim obrazom našej minulosti

Partneri sekcie:

História je ako vlastný tieň – nedá sa predbehnúť. Túto všeplatnú vetu pochádzajúcu z článku známeho slovenského fotoreportéra Andreja Bána by som azda ešte doplnil, že niekedy sa nedá ani dobehnúť. Veď ako nazvať stav blížiaci sa k schizofrénii, keď velebíme všetko staré a pamätihodné, no nehnuteľnosť s príchuťou storočí často slúži len ako nablýskaná kulisa na exhibíciu osobných záujmov. Čas je však rovnako úprimný ku všetkým, len my z neho občas usekneme aj to, čo by sme ešte mohli využiť a nechať ako odkaz budúcnosti. Rozpletanie uzla problémov nazývaný obnova pamiatok často závisí od mnohých, často protichodných motivácií. Určite je ideálne, keď pamiatkari, architekti a investori ťahajú za jeden povraz – ale ten má, ako je známe, dva konce…

Mestská veža v Kremnici

Pamiatka ako investícia

Či už ide o architektúru sakrálnu, alebo svetskú, investor je pri rekonštrukčných prácach zo zákona povinný predložiť predpísanú projektovú dokumentáciu na schválenie aj pamiatkovému úradu. „Ak ide o pamiatky, ktoré sú nositeľom alebo predpokladaným nositeľom umelecko-historických kvalít, pamiatkový úrad môže vo svojom rozhodnutí predpísať ešte ďalšie výskumy,“ povedala v rozhovore generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová. „Môže ním byť výskum umelecko-historický, reštaurátorský, archeologický a pod. Závisí to od problematiky príslušnej pamiatky.“

Je len prirodzené, že úroveň záchrany historických pamiatok na Slovensku, ale aj inde sa odvíja od množstva finančných prostriedkov vynakladaných na tento účel, pričom logika vecí káže, že tieto prostriedky sa musia využívať čo najefektívnejšie.

Podľa reštaurátora akad. mal. Mária Flaugnattiho zo spoločnosti Arca, v. o. s., ktorá na Slovensku reštaurovala už množstvo kultúrnych pamiatok prvej kategórie, u nás existuje prepracovaný systém pokynov pri obnove pamiatok presne definovaných v rámci pamiatkového zákona. „Zásadný obrat nastal po roku 1989, keď sa pamiatka začala vnímať ako investícia,“ hovorí Mário Flaugnatti a zdôrazňuje, že táto skutočnosť sa prejavila najmä v súkromnom sektore. „Investori si začali uvedomovať, že zreštaurovaná pamiatka má oveľa vyššiu cenu. Zlegalizoval sa trh hnuteľných a nehnuteľných pamiatok. Zliberalizovali sa ceny, pričom možno sledovať ich vývoj. Tomuto pozitívnemu trendu pri záchrane pamiatok by sa ešte dalo pomôcť systémom daňových úľav. Príkladom sú mnohé krajiny západnej Európy.“

Prihliadnuc na kvalitu, ale najmä kvantitu pamiatok vo vlastníctve cirkvi, prvoradým garantom záchrany a starostlivosti o pamiatky bude podľa Flaugnattiho v súčasnosti aj v budúcnosti štát.

Štát alebo súkromník?

„Existujú príklady obnovy na veľmi dobrej úrovni, ale aj na úrovni nižšej a pri niektorých sa aj poriadne natrápime, pričom výsledok nie je taký, ako by sme chceli,“ myslí si Katarína Kosová. Podobnú nejednoznačnosť však podľa nej môžeme uviesť aj v otázke, či je pre pamiatku prospešnejšie, keď ju spravuje štát alebo súkromník. Ani zďaleka nemusí byť pravda, že sa štát nevie postarať o historickú pamiatku, rovnako ako nemusí byť pravidlo, že developer chce z investície do rekonštrukcie historickej nehnuteľnosti „vytĺcť“ čo najviac peňazí.

Aj pre zástupcu veľkého hráča na poli investícií do nehnuteľností na Slovensku – J&T – má dotyk s takýmito objektmi neopakovateľné čaro. „Každá doba sa vyznačuje svojimi špecifikami a dnešná pretechnizovaná spoločnosť môže v pamiatkových objektoch tak trochu pookriať,“ hovorí Ing. Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate. „Otázka návratnosti je však veľmi špecifická predovšetkým podľa druhu projektu. Hotely sú beh na dlhšie trate, byty a kancelárie (kancelárie v dnešnej situácii na trhu) zase krátkodobo výnosné investície. Všeobecná odpoveď však neexistuje.“

Nedá sa pritom povedať, že by skupina J&T cielene vyhľadávala objekty pamiatkovo chránené a bola špecialistom na ich záchranu. Ak sa však skupina J&T alebo niekto z klientov skupiny (ak J&T projekt pre klienta developuje) dostane k pamiatkovo chránenému objektu, snaží sa podľa Pavla Pelikána pristupovať k jeho obnove veľmi zodpovedne. Typickým prípadom je v tomto smere objekt liečebného domu Hviezdoslav na moréne Štrbského plesa, ktorý sa v súčinnosti s miestnymi pamiatkovými orgánmi prestavuje na hotel manažovaný sieťou Kempinski.

Záujem o obnovu pamiatok nie je výsadou iba veľkých developerov, s čoraz väčšou pozornosťou sa na túto oblasť obracajú aj stavebné firmy. Patrí k nim aj jedna z najväčších realizačných spoločností na Sloven­sku SkyBau, s. r. o., ktorá už má skúsenos­ti s realizáciou konštrukcií na pamiatkovo chránených objektoch v Nemecku (Mníchov) a Česku (Mariánske Lázně). V súčasnosti firma realizuje rekonštrukciu Pongrácovskej kúrie v Liptovskej Ondrašovej z polovice 18. storočia. Prečo sa realizačná spoločnosť rozhodla aj investorsky vstúpiť do záchrany kultúrnej pamiatky, ktorá bola v značne zdevastovanej podobe?

„Dôvodov bolo viacero,“ odpovedá konateľ spoločnosti Ing. Peter Janíček. „K najdôležitejším určite patrí, že išlo o kultúrnu pamiatku, ktorá vyvoláva úctu a rešpekt. Uve­domovali sme si, že s technickým stavom budovy a s pamiatkarmi to bude ťažké, no všetko riešime v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a Ružomberku. Liptov sa nám však javil ako turistická oblasť s veľkým potenciálom. Dôležitým momentom bola aj predstava, čo sa dá z objektu kúrie vytvoriť, ako sa dá v tomto peknom prostredí dotvoriť a rozšíriť na hotel s reštauráciou, wellness a technickým zázemím.“ Keďže spoločnosť chce hotel po dokončení aj naďalej vlastniť a prevádzkovať, efekt má byť dlhodobý. Podľa Petra Janíčka sa návratnosť pri takýchto investíciách ráta na dlhé desiatky rokov, čiže to nie je ten pravý „biznis“, ktorý dnes hýbe Slovenskom a svetom.

V strede mesta

Lukratívnosť historického centra mesta sa zhodnocuje až v ostatnom období. Priťahuje najmä príklad neďalekej Viedne. Aj tam sa s budovami v centre mesta fakticky neobchoduje, pretože vlastníctvo historických objektov je formou prestíže danej spoločnosti.

Túto skutočnosť mal na zreteli aj slovenský reštaurátor akad. mal. Milan Nemec, ktorý už v prvej polovici 90. rokov začal investovať do starých budov. „Vtedy mi mnohí neverili, pretože investíciu do starých harabúrd považovali za nezmyselnú,“ hovorí pre ASB Milan Nemec, ktorý je dnes predsedom predstavenstva Urbia Holding, a. s., medzinárodnej firmy špecializujúcej sa na obnovu budov v historickom centre Bratisla­vy. „Pravda, tento typ developingu je finan­čne náročnejší ako klasické developerstvo na zelenej lúke, ale zase prináša bonus v podobe genia loci. Vyššie náklady súvisia s pozíciou stavby v pešej zóne, ktorá obmedzuje zvyčajnú logistiku. Prítomné sú aj dispozičné problémy a, samozrejme, sú tu výrazné požiadavky z hľadiska ochrany pamiatkového dedičstva.“

Hoci je tento typ investovania pomerne konzervatívny, aj podľa generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR prináša inú kultúru do developerského prostredia. Prirodzene, aj Urbia Holding myslí na konečné ekonomické výsledky, ale nie je to jediná prizma vnímania budovy, ktorá má schopnosť odzrkadliť aj pozíciu danej firmy na trhu.

Ako teda vyzerá mechanizmus vytypovania danej budovy? Všetko sa začína prieskumom trhu, podľa ktorého sa vyhľadá budova s najlepšími dispozičnými vlastnosťami. Zisťuje sa, či nie je zaťažená napr. súdnymi spormi, a nakoniec sa overuje jej technický stav. Ten objektivizuje cenu na strane predávajúceho i kupujúceho. Vytvorenie portfólia s nehnuteľnosťami umožnilo spoločnosti ľahšie odprezentovať svoju ponuku. „Po prevzatí objektu do nášho portfólia sme pristúpili k vypracovaniu zámerov,“ hovorí Milan Nemec. „Niekedy sme objekty kupovali už s územným rozhodnutím a len sme prehodnocovali pôvodný zámer podľa našej filozofie – uspokojovať v bratislavskom centre záujemcov s vysokými nárokmi.“

Dialóg s modernou

Vstupovanie modernej architektúry do historickej zástavby vie byť niekedy poriadne ošemetné a vyvolať vlnu emócií. Aktuálny projekt Kaplického knižnice v Letnej v Prahe je v tomto smere extrémnym príkladom. So svojimi netradičnými, biomorfnými tvarmi rozdúchal vášnivé diskusie o jeho opodstatnenosti v historickej panoráme „stovežatej“. Do vypätého vymieňania si názorov a (pseudo)argumentov za víťazný projekt alebo proti nemu vnášajú svoj, často insitný, rozmer aj politici na vrcholných miestach. Mestskí poslanci napr. Kaplickému navrhujú, aby svoj projekt realizoval na inom mieste. Primátor Prahy Pavel Bém ponúkol Prosek, Letňany alebo Pankrác, hoci predtým bol prvý muž Prahy za tento projekt na Letňanoch.

Dnes sa jeho názor zmenil v súlade s prezidentom ČR Václavom Klausom a české médiá to už s ironickým podtónom označili ako „Bémová otočka“. „Predstava, že sa to jednoducho posadí inam, je naivný školácky nápad,“ reagoval nedávno pre české médiá svetoznámy architekt Jan Kaplický na primátorove slová, pričom v jednom zo starších rozhovorov vyslovil svoj tvorivý leitmotív: „Myslím si, že tvary v architektúre majú mať skrytý, zastrený význam. Musí to tam byť. Potom je už jedno, či niekto omdlie, alebo sa nahnevá. Myslím, že najväčšou urážkou je, keď niekto povie, že tá architektúra nie je ‚sexy‘.“

Pre ďalšiu veľkú osobnosť českej architektúry Evu Jiřičnú nie je pojem páči – nepáči, ktorý populisticky pou(zneu)žívajú politici, žiadny názor. „Aj mne sa páčia rôzne veci, ale keď medzinárodná porota rozhodla v prípade Kaplického tak, ako rozhodla, dá sa to iba prijať,“ povedala v rozhovore pre ASB Eva Jiřičná, ktorá bola členkou poroty na bratislavskú Vydricu. Na vstup modernej architektúry do historického prostredia hovorí: „Nikdy to nebolo inak, veď človek nemôže opakovať to, čo už bolo urobené. Architektúra je odrazom doby, v ktorej žijeme, a zároveň zrkadlom nášho života. Človek si nemôže vymýšľať neskutočnú situáciu a potom ju aplikovať na riešenie života budúcej generácie. Architektúra je vždy niečo, čo sa stavia pre budúcnosť, nie pre prítomnosť. Samozrejme, súčasnosť je v priamom vzťahu k minulosti a to poučenie či lepšie povedané znalosť minulosti je dôležitá pre rozpracovanie moderného prístupu.“

V podobnom duchu pristupovala k rekonštrukcii, adaptácii a dostavbe administratívneho komplexu na Štefánikovej ulici č. 6 a 6a v Bratislave aj architektonická kancelária Projekt Team P-T, s. r. o., ktorá svojím prístupom vyvolala aj v odbornej verejnosti zaslúžené uznanie. „Cieľom našej rekonštrukcie bolo zvýšiť úžitkovú plochu a zdôrazniť historickú hodnotu komplexu,“ hovorí Ing. arch. Juraj Hermann, konateľ spoločnosti P-T, s. r. o., o budove, ktorá je v rámci chráneného územia Pamiatková zóna Bratislava. Na architektonické stvárnenie sa preto kládli zvýšené nároky a pred samotnou rekonštrukciou sa spracoval podrobný zámer pamiatkovej obnovy so zmapovaním všetkých architektonických článkov, ktoré sa mali zachovať.

„Rekonštrukcia zdôrazňuje architektonickú hodnotu historických fasád, zachováva ich pôvodné architektonické články a materiály, ako aj členenie okenných a dverných výplní. V maximálnej miere sme sa snažili zachovať autentickú podobu. Do pôvodného objektu sme teda nezasahovali novotvarmi. Objekt má pôvodný objem aj architektonický výraz. Prístavba má súčasný charakter, ale členenie okien evokuje existujúcu pamiatku,“ hovorí architekt Juraj Hermann.

Zákutia reštaurovania

Cieľom reštaurátorského prieskumu je zistiť fyzický stav pamiatky, zachovanosť, prípadne poškodenosť jednotlivých vývojových etáp a možnosť ich výtvarnej prezentácie. „Tieto informácie sú kľúčové pri zadefinovaní predstáv o budúcom výsledku medzi investorom – pamiatkovým úradom a realizačnou firmou – reštaurátorom,“ hovorí akad. mal. Mário Flaugnatti. „Dospieť k dohode je často tŕnistá cesta. Do úvahy totiž treba brať skĺbenie predstáv investora o budúcom využití pamiatky s možnosťou prezentácie jednotlivých výtvarných prvkov reštaurátorom a s ideálnym stavom z pohľadu pamiatkara.“

Počas takmer 20-ročnej praxe sa Mário Flaugnatti podieľal na záchrane mnohých, rozsahom väčších i menších pamiatok. Každá bola špecifická a neopakovateľná, a tak sa k nim aj pristupovalo. „Ak si mám vybrať jednu, je to určite Františkánsky kostol v Bratislave,“ vyzdvihuje Mário Flaugnatti významný sakrálny objekt z druhej polovice 13. storočia, ktorý je najstarším zachovalým kostolom v rámci bratislavských hradieb. „Pod viacnásobnými vrstvami sekundárnych výmalieb sa nám podarilo odkryť stredovekú primárnu vrstvu z obdobia vzniku objektu. Na južnej stene presbytéria sme objavili veľký figurálny výjav posledného súdu. Ostatné plochy stien sú pokryté dekoratívnym vzorom – rezaným mramorom. Na celej ploche stien a klenby presbytéria s plochou približne 1 500 m2 sme použili náročnú, tzv. čiarkovanú retuš.“

Svojou výtvarnou výzdobou je ojedinelá aj loď kostola, ktorá patrí do obdobia neskorej renesancie a začiatku baroka. Architektonické pamiatky s dochovanou výzdobou z tohto obdobia patria u nás k raritám. Súčasťou františkánskeho kostola je tiež loretánska kaplnka z obdobia neskorého baroka, gotický kostol sv. Jána, rajský dvor s krížovou chodbou v rámci františkánskeho kláštora.

Význam reštaurátorskej práce priznáva aj Ministerstvo kultúry SR a cenou Fénix oceňuje v rámci súťaže Kultúrna pamiatka roka 2006 komplexnú, profesionálnu a výnimoč­ne kvalitnú prípravu a realizáciu obnovy či reštaurovania kultúrnych pamiatok.

Dvanásťčlenná odborná porota ocenila koncom októbra štyri objekty. Kostol sv. Jakuba Staršieho z Tužiny získal cenu za technologicky náročnú sanáciu a reštau­rovanie výrazne poškodenej neobarokovej maliarskej a štukovej výzdoby a za úsilie o dlhodobé zabezpečenie mikroklímy priestoru a stability reštaurovaného diela.
Druhou ocenenou pamiatkou sa stal gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Ladomírovej za mimoriadne kvalitné a citlivé reštaurovanie ikonostasu a mobiliáru chrámu, ktorý je súčasťou súboru drevených kostolov v Karpatskom oblúku nominovaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Za komplexnú, technologicky a časovo náročnú obnovu vzácnej stredovekej pamiatky, pri ktorej sa pozornosť venovala prezentácii archeologického dedičstva, získala cenu Fénix aj Kaplnka sv. Michala Archanjela z Košíc.

Cenu za kvalitné zhodnotenie reštaurovaného originálu a citlivú celkovú prezentáciu interiéru, za podrobné a komplexné vedecké výskumy revízneho reštaurovania nástennej maľby a za novátorské použitie reštaurátorskej technológie čistenia si odniesla aj Zelená miestnosť Thurzovho domu v Banskej Bystrici.

Trochu legislatívy

Súčasný stavebný dotyk s históriou prináša množstvo horúcich stretov, ktoré sa často dostávajú až na súd. Legislatívu nám priblížila Mgr. Daniela Dolinayová, poverená vedením odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu na Krajskom stavebnom úrade v Bratislave (KSÚ).

Hneď v úvode si však treba uvedomiť, že KSÚ je predovšetkým odvolacím správnym orgánom, ktorého pôsobnosť vymedzuje zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. „To znamená, že krajský stavebný úrad nevydáva stavebné povolenia alebo rozhodnutia o odstránení stavby, ale predovšetkým preskúmava rozhodnutia stavebných úradov, ak ich niektorý z účastníkov konania napadne odvolaním, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu,“ upresňuje Daniela Dolinayová. „Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, to znamená bez ohľadu na dôvody uvedené v odvolaní, krajský stavebný úrad napadnuté rozhodnutie buď potvrdí, zmení, alebo ho zruší a vráti vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie.“

Ak si zoberieme stavbu v Bratislave, pri preskúmavaní odstúpeného spisového materiálu sa vychádza okrem iného aj zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú pre stavebné konanie potrebné, a z platného územnoplánovacieho podkladu, ktorým je predovšetkým platný územný plán hlavného mesta Bratislava. Ak ide o stavebné konanie, ktorého predmetom je stavba s označením kultúrna pamiatka, dotknutým orgánom je predovšetkým Krajský pamiatkový úrad Bratislava, ktorého stanovisko vydané na účely konkrétneho konania je pre stavebný úrad, ako aj pre odvolací správny orgán záväzné. V stavebnom konaní je stavebník povinný preukázať, že má k stavebnému pozemku vlastnícke alebo iné právo (právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve alebo zmluvy o vecnom bremene). Stavebný úrad, ako ani odvolací správny orgán však nemajú právomoc skúmať, akým spôsobom stavebník nadobudol uvedené právo, oprávňujúce ho na podanie žiadosti o stavebné povolenie.

Pravdivé zákulisie

Ako je to teda s obnovou pamiatok na Slovenskuω Z predchádzajúcich riadkov (a nasledujúcich článkov) sa dá vypozorovať cesta k lepšiemu. Povestný ľadovec však stále ukrýva drvivú väčšinu problémov pod hladinou. Alebo inak povedané – pravdivejšie ako hlavné javisko je obyčajne zákulisie, a to je stále „prešpikované“ panoptikom postavičiek a zoskupení sledujúcich svoje ciele. Možno súhlasiť s generálnou riaditeľkou Pamiatkového úradu SR, že sa nedá ísť len spletitými paragrafmi a byť iba reštriktívny. Novému majiteľovi pamiatkového objektu treba pomôcť niesť bremeno, ktoré je aj vo verejnom záujme. A rovnako sa dá súhlasiť s jej názorom, že mnohokrát účinnejšie ako zákon je vštepovanie vzťahu k pamiatkam už deťom v útlom veku. Nie však cez memorovanie rokov, ale cez príťažlivé príbehy jednotlivých vecí z tohto sveta, ktorý je často už len miznúcim obrazom našej minulosti. Áno, históriu nemôžeme predbehnúť ani dobehnúť, ale môžeme ju aspoň zachrániť.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský, MK SR