Partneri sekcie:

Obytný dom na Sienkiewiczovej ulici v Bratislave

Obytný dom na Sienkiewiczovej ulici v Bratislave

Vedľa Modrého kostolíka na Sienkiewiczovej ulici v Bratislave stojí nezvyklý dom. Akoby bol príbuzný secesného kostola. Vlastne aj je, ale trochu vzdialený. Jeho autorom je slávny pražský architekt Osvald Polívka, ktorý vytvoril v Prahe ešte pred 1. svetovou vojnou mnoho secesných stavieb, no neskôr sa od secesie odpútal. Pripomína nám ju však originálnou výzdobou na tomto dome z roku 1924.

Osvald Polívka bol na prelome storočí prominentným architektom českých bankových domov a poisťovní. Práve preto aj v Bratislave po vzniku prvej Československej republiky dostal úlohu vyprojektovať pomerne známu budovu Zemskej banky medzi Laurinskou a Gorkého ulicou. Súčasťou zadania bol aj projekt obytného domu pre zamestnancov. Projekt je datovaný rokom 1921 a je na ňom pečiatka a podpis architekta, čo vyvracia akékoľvek pochybnosti o jeho autorstve. Hoci samotná realizácia je v pôdoryse nepatrne zmenená, aj táto novšia dokumentácia má Polívkovu pečiatku.

Štvorposchodový obytný dom upúta v prvom rade ojedinelým riešením uličnej ­fasády. Vstupný portál je ozdobený ­farebnými majolikovými obkladačkami. Rov­nako zaujímavo je obložená aj mohutná korunová rímsa. Okrem nej vidíme tieto obklady tiež na oknách priebežných arkieroch. Výtvarné motívy sú inšpirované ľudovou umeleckou tvorbou a pripomínajú farebné vitráže na schodiskách budovy Zemskej banky. Dom má však aj mimoriadne krásne detaily vo svojom vnútri. Ide napríklad o keramické obklady vo vstupe. V tmavohnedom obklade môžeme vidieť krásne štylizovaný motív vtákov a pozornosť rovnako zaujme detail kovových mreží schodiskového zábradlia. Obkladačky boli vyrobené v továrni v Rakovníku. Autor nadviazal, hoci oveľa racionálnejšie, na svoje diela – napríklad na budovu Zemskej banky alebo Obecného domu v Prahe.

Pozoruhodné je však aj samotné dispozičné riešenie. Na poschodí sú tri byty – stredný trojizbový a krajné štvorizbové. Kúrenie bolo etážové a dodnes je funkčné. Na bývanie bol neskôr upravený aj čiastočne zapustený suterén. K zaujímavým zážitkom v dome patrilo pre mňa aj stretnutie s 87-ročným pánom Zervanom, ktorý tu býva vyše 53 rokov a je žijúcou kronikou histórie tohto mimoriadneho architektonického diela. Nepríjemným prekvapením však bolo zistenie, že tento ­pozoruhodný objekt nie je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Som presvedčený, že tam patrí.

Osvald Polívka (1859 až 1931) – český architekt, žiak a asistent J. Zítka na Nemeckej technickej vysokej škole. Bol prominentným architektom českých bánk, sporiteľní a poisťovní a ofi­ciálnym autorom pražskej obce na prelome 19. a 20. storočia. Už v roku 1881 navrhol spolu s A. Niehlom v Rytířskej ulici v Prahe Mestskú sporiteľňu pražskú. K jeho najvýznamnejším dielam patria secesné architektúry ako Obecný dom (spolu s A. Balšánkom), Novákov obchodný dom vo Vodičkovej ul., poisťovňa Praha a susedný dom vydavateľstva Topič na Národnej triede. Jeho secesia má však špecifický ráz. Nachádzame v nej neorenesančné i neobarokové prvky, a tak niektorí teoretici vidia spriaznenosť jeho diela s dielom Charlesa Garniera. Polívkove interiéry oslňujú bohatosťou dekorácií a túto dekoratívnosť môžeme v určitej miere vidieť i na bratislavských stavbách.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.