O čom by písalo ASB pred 100 rokmi?

Zaujímavé číslo v letopočte tohto roku nás inšpirovalo k zamysleniu, o čom by písal časopis ASB pred 100 rokmi. Pripravili sme mix z domova i zahraničia, ktorý, pevne dúfame, bude inšpiratívny aj dnes.

01. Vladimír Tatlin: Monument III. internacionály, 1920

Bol to skôr manifest konštruktivistickej architektúry ako návrh reálne postaviteľného projektu. Tatlinova veža chcela byť symbolom modernej socialistickej krajiny a mala stáť buď v Moskve, alebo Leningrade. S výškou 400 m mala prevýšiť Eiffelovu vežu a stať sa tak najvyššou stavbou sveta.

Hlavnú formu veže predstavovala dvojitá špirála, pričom kostra mala zahrnovať štyri veľké visiace geometrické štruktúry. Tieto štruktúry mali rotovať rozdielnymi rýchlosťami. V základe tejto štruktúry mala byť kocka, ktorá bola plánovaná ako miesto na prednášky a konferencie, táto časť mala dokončiť rotáciu okolo svojej osi za rok. Nad kockou mal byť o niečo menší ihlan, určený pre výkonné orgány, rotujúci raz za mesiac. Ešte vyššie mal byť valec, slúžiaci propagačným orgánom, vydávajúcim nové bulletiny a manifesty. Rotácia tejto časti mala byť kompletná za deň. Najvyššie mala byť polguľa s rádiovými vysielačmi vysielajúcimi do celého sveta. Na fotografii je model veže, ktorý v roku 2012 stál pred Royal Academy v Londýne.

02. 100 rokov Slovenského národného divadla, Bratislava

Áno, táto budova bola postavená v neobarokovom štýle podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera už v roku 1886 (projekt realizoval architekt I. Feigler ml.), ale až v roku 1920 sa stala sídlom Slovenského národného divadla. A to v tomto roku oslavuje 100 rokov.

Opera Slovenského národného divadla začala svoju činnosť 1. marca 1920 inscenáciou opery Hubička českého skladateľa Bedřicha Smetanu. O deň neskôr činoherný súbor uviedol hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša.

Balet Slovenského národného divadla debutoval inscenáciou baletu Coppelia od Léa Delibesa 19. mája 1920. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského Hriech a V službe.

03. Le Corbusier, projekt domu Citrohan, 1920 – 1922

Aký by to bol prehľad bez Le Corbusiera (1887 – 1965), symbolu modernej architektúry 20. storočia? Pred sto rokmi riešil problém sériovej výstavby obytnej jednotky. Voľným usporiadaním plochy a vnútorných priestorov jednotlivých izieb poskytuje prostredie, ktoré umožňuje človeku viesť v podstate organizovanejší a lepší život.

V tomto dome sa definuje Le Corbusierova hlavná koncepcia „dom je stroj na bývanie“. Ešte pripomeňme, že pred sto rokmi začal Le Corbusier s Amédéom Ozenfantom a básnikom Paulom Derméem vydávať časopis L‘Esprit Nouveau (do roku 1925), ktorý mal poukazovať na nového ducha doby strojov a propagovať ich.

04. Interiér bytu, Schulpeho kolónia, Bratislava

Ak by ste pred sto rokmi prišli na návštevu do robotníckeho domu v Schulpeho kolónii, usadili by vás v takejto izbe. Len dodáme, že Schulpeho kolónia vznikla na prelome 19. a 20. storočia a súvisela s rozvojom priemyselnej výroby v meste.

Za budovaním domov s malými bytmi pre robotníkov stál mecenáš Juraj Schulpe (1867 – 1936), šľachtic, ktorý sa do Bratislavy prisťahoval začiatkom 80. rokov 19. storočia. Niektoré obnovené príklady sú dodnes na Beskydskej ulici.

05. Peter Behrens: Technická a administratívna budova Hoechst AG, Frankfurt nad Mohanom, 1920 – 1924

Berlínsky architekt Peter Behrens (1868 – 1940) je považovaný za krstného otca modernizmu a k jeho asistentom a spolupracovníkom patrili Walter Gropius, Ludwig Mies van der Rohe a Le Corbusier. Majster má aj na Slovensku svoj „majsterštuk“ v podobe synagógy v Žiline, ale tá je až z konca 20. rokov uplynulého storočia.

Do nášho výberu spadá jeho niekdajšia správna budova IG Farbwerke v meste Hoechst (dnes súčasť Frankfurtu), ktorá sa začala stavať práve pred 100 rokmi. Je ukážkou jeho krátkeho expresionistického obdobia. Fasáda má síce dĺžku až 185 metrov, ale Behrens sa vyhol monotónnosti tým, že používal rôzne farebné tehly a tak rozdelil budovu na tri časti.