Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici
Galéria(5)

Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Partneri sekcie:

Neexistuje iný druh umenia, ktorý by bol taký zviazaný s miestom ako architektúra. Hoci sa dnes mnoho stavieb posúva z dôvodu častej zmeny funkcií do oblasti nearchitektúry a stáva sa spotrebným tovarom, sú aj iné stavby, ktorých architektonické hodnoty pretrvávajú. Príkladom je Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici z roku 1969 od architekta Pavla Merjavého.

Múzeum TANAP-u plní svoju kultúrnu a vzdelávaciu funkciu už takmer 50 rokov. Informuje návštevníkov o faune a flóre Vysokých Tatier, o ich geológii a geomorfológii. Bolo však aj sídlom Výskumnej stanice TANAP-u a Správy TANAP-u.

Hoci nejde o veľkú budovu, predsa pôsobí monumentálne. Hlavná výstavná hala s plnou štítovou stenou obloženou tatranskými žabicami, na ktorej je situovaná plastika akad. sochára Juraja Bartusza, tvorí dominantný prvok architektúry a dáva dielu vlastný architektonický charakter.

Archetyp trojuholníka vyrastajúceho zo zeme vhodne korešponduje s tatranským prostredím. Elegantná horizontála vstupnej časti akcentuje hlavný vstup do budovy. Výstavná hala je koncipovaná veľkoryso a netradične. Priestor však ponúka možnosť rozmanitého usporiadania expozícií. Výstavné priestory sú kombinované s administratívnymi priestormi a prednáškovou sálou pre 120 osôb v samostatnom korpuse.

V architektúre sú integrované aj ďalšie výtvarné diela akad. sochára Arpáda Račka a akad. maliara Jozefa Kornúcika. Myšlienku vzniku múzea priniesli liberálne 60. roky a najmä kandidatúra Tatier na MS 1970 v klasickom lyžovaní. Bola to dobrá investícia. Už v roku 1971 navštívilo múzeum 80 000 návštevníkov.

Dnes, keď sa dozvedáme o definitívnej likvidácii rozostavaného kultúrneho domu v Starom Smokovci, máme sa nad čím zamyslieť. Múzeum TANAP-u bolo v roku 1974 ocenené Cenou Dušana Jurkoviča.

Pavol Merjavý – rodák z Humenného (1935), vyštudoval architektúru v Bratislave na SVŠT, pracoval v Stavoprojekte v Košiciach až do r. 1989. Neskôr založil samostatný ateliér so synom Marekom. Okrem Múzea TANAP-u patria k jeho známym prácam najmä Košické krematórium, terasové domy v Košiciach a Spišskej N. Vsi, základná škola v Tatranskej Štrbe, budovy OV KSS v Humennom a v Spišskej N. Vsi, budova KNV v Košiciach, sídliská Kuzmányho a Dargovských hrdinov v Košiciach, viaceré rekreačné zariadenia a rekonštrukcia Východoslovenskej galérie. Spolupracoval s viacerými východoslovenskými sochármi, externe vyučoval na Stavebnej fakulte TU v Košiciach. V r. 1971 mu bola udelená Cena Dušana Jurkoviča za Múzeum TANAP-u a v r. 1974 Cena Cypriána Majerníka. Žije v Košiciach.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský