Profesor Vladimír Kočí: Je drevostavba naozaj ekologickejšia než tehla?
Verejná debata o ekológii stavebných materiálov často skĺzava k zjednodušeným súdom, ktoré zle interpretujú nielen samotnú materiálovú podstatu, ale nereflektujú ani životný cyklus stavby. Svetlo do tejto problematiky vnáša profesor Vladimír Kočí, jeden z najväčších odborníkov na produktovú ekológiu.
Stále častejšie počúvame o skratke LCA (Life Cycle Assessment), čo je Posudzovanie životného cyklu. Prečo význam LCA v oblasti stavebníctva rastie?
Pretože chceme a potrebujeme poznať vstupy životného cyklu stavebných materiálov, ale aj celej realizácie. Rad certifikačných systémov budov už pracuje s environmentálnymi vyhláseniami o produkte založenom na princípe LCA a dosiahnutie určitých požiadaviek je podmienkou certifikácie budovy.
Prečo by nás to vlastne malo zaujímať?
Po prvé by ste mali mať akúsi morálnu povinnosť snažiť sa využívať výrobky, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie. Bavíme sa o nejakom etickom aspekte vychádzajúcom z rozšírenej zodpovednosti. Z LCA sa dajú vyčítať určité kritické body. Jednak ide o uhlíkovú stopu, ale ide napríklad aj o surovinovú bezpečnosť.
Môžete, prosím, priblížiť, o čo ide?
Surovinová bezpečnosť je – zjednodušene povedané – vyjadrenie toho, ako veľmi závisí nejaký produkt, ale aj organizácia alebo kompletne štát na dodávkach surovín, ktoré môžu byť problematicky dostupné. Keď to dám do súvisu so sortimentom HELUZ: Ak dokážete vyrábať tehly z tehliarskej suroviny, ktorá v Českej republike dostupná je, tak problém vzniknúť nemusí. Ale ak budete potrebovať nejakú surovinu dovážať z krajiny, z ktorej to z nejakého dôvodu nejde, tak vám problém vzniká, a to dosť zásadný.
Spracovávali ste posúdenie životného cyklu drevostavby a tehlového domu. Vyšlo, že do LCA významne vstupuje vplyv recyklácie a že tehla je na tom vo finálnom porovnaní v niektorých prípadoch lepšie.
Áno, významne sa v ňom prejaví takzvaný decommissioning, čiže vplyv „vyradenia z prevádzky“. Teda okrem iného to, ako sa dá materiál ďalej recyklovať, respektíve aký má jeho vyradenie vplyv na životné prostredie. Ono to má celú širokú škálu súvislostí, okrem iného to súvisí so spotrebou energií na prevádzku. S tým, ako sa posunula výstavba k takmer nulovému štandardu, je vplyv prevádzky menší a ukazujú sa výraznejšie vplyvy materiálového riešenia.
Pre mňa je tehla zaujímavá aj tým, že je to materiál, ktorý bude fungovať dlhodobo. S ohľadom na klimatickú zmenu je možné, že čoskoro budeme mať v krajine veľký problém nejakú vegetáciu vôbec udržať, nieto ju ťažiť ako stavebný materiál. Priority budú inde.
Pokiaľ máme energiu, a bolo by fajn mať tú energiu z obnoviteľných zdrojov, dokážeme si tehlu na mieste vyrobiť, suroviny máme dosť a samotná výsledná tehla má naozaj dlhú životnosť, potom napĺňame pomerne výrazne otázku udržateľnosti.
Problematika ekológie stavebných materiálov je nepochybne silným marketingovým nástrojom, kde sú drevostavby často prezentované ako výrazne ekologickejšie riešenie výstavby. Je však drevostavba skutočne drevostavbou?
Záleží na nejakej našej klasifikácii. Či je drevostavbou zrub, alebo či za drevostavbu považujeme aj dom z doskových materiálov na báze dreva. Nehovorme, že drevo je lepšie alebo horšie, že tehla je lepšia alebo horšia, opakujeme to, že každý z tých materiálov má nejaké výhody. Pokiaľ budem chcieť robiť dočasnú stavbu, s kratšou životnosťou, napríklad autobusovú zastávku, tak mi drevo, respektíve technológia na báze dreva s doskovými materiálmi príde fajn. Ale keď chcete stavať dom, ktorý tu má byť napríklad dvesto rokov, tak je za mňa lepšie mať ho z tehál.
Zdroj: PR článok HELUZ cihlářský průmysl a.s.
