Partneri sekcie:
  • Deceuninck

Čo s industriálnymi pamiatkami. Študenti majú riešenie pre trenčiansku Merinu

Industriálne stavby sa postupne vytrácajú z prostredia slovenských miest. Táto tendencia je síce v uplynulých rokoch stále viditeľnejšia a často s veľkými stratami industriálneho dedičstva, ale ešte stále vieme nájsť funkčné či opustené industriálne areály, ktoré stoja za povšimnutie.

Tieto brownfieldy majú pre mestá veľký význam ako potenciálne jadrá novej urbanizácie alebo ako fragmenty, ktoré pomáhajú zachovávať historickú stopu. Dôležité je adekvátne využiť ich urbanistický kontext a vhodnou transformáciou odprezentovať ich historický a architektonický význam. Študenti vertikálneho ateliéru Fejo & Hanáček v rámci svojich minuloročných prác preverili možnosti transformácie bývalej textilnej fabriky Merina v Trenčíne.

Trenčín je príkladom mesta so zachovanými areálmi bývalých textilných a odevných závodov Merina a Ozeta. Príbeh miesta rezonuje v odbornej aj laickej verejnosti. V priebehu uplynulých mesiacov sa rozprúdila diskusia o budúcnosti tejto ikonickej štvrte v Trenčíne.

Slovenská technická univerzita, Fakulta architektúry a dizajnu v Bratislave, sa pod vedením architektov Kataríny Fejo a Tomáša Hanáčka v spolupráci s doktorandmi Martinom Dubinym a Viktorom Kasalom venovala lokalite z nezávislého akademického pohľadu s cieľom vyhodnotiť kvality územia, zachovať väčšinu budov a vniesť do nich nový funkčný program. Trenčín má ambíciu kandidovať na Európske mesto kultúry, a preto je vhodný čas začať hovoriť o hodnotách a možných premenách nielen tohto industriálneho územia.

Ateliér Fejo & Hanáček sa venoval téme revitalizácie areálu Merina celý akademický rok, v rámci ktorého tím študentov pod odborným dohľadom spracoval podrobný pasport budov. Pôvodné ručne kreslené výkresy boli zdigitalizované a vytvorili sa digitálne modely objektov i celého areálu s okolím mesta Trenčín. Samotným urbanisticko-architektonickým vstupom do územia a objektov predchádzala intenzívna diskusia o konverzii brownfieldov.

Diskutovalo sa o hodnotách územia a architektúry, o skrytých potenciáloch a možnostiach ich nového využitia. Pasport objektov umožnil nazerať na jednotlivé objekty pomocou stavebno-technických kritérií. Skutkový stav a parametre objektu predurčili „paletu“ jeho funkčného využitia s ohľadom na kontext okolia.

Pri riešení urbanistických konceptov študenti postupne prechádzali od definovania úlohy mesta Trenčín v regióne po skúmanie územného plánu a ďalších strategických dokumentov mesta. Definovaním rozvojových plôch pochopili úlohu riešeného územia v sídle.

Potenciál rozšírenia centra o dopravný uzol a prienik rozvojových osí pretavili do návrhu siete verejných priestorov a aktiváciu parteru podporili spojeným návrhom uličných priestorov a námestí. V urbanistickom riešení sa študenti zamerali na prepojenie základných urbanistických súvislostí s architektonickými zásahmi do jednotlivých budov. Tie si potvrdili kvalitne vypracovanou štúdiou výkresovej dokumentácie a konštrukcií jednotlivých objektov.

Tomáš Danko
Tomáš Danko |

Integrovaná autobusová a vlaková stanica Merina. Autor: Bc. Tomáš Danko

Autor sa zaoberal myšlienkou integrácie terminálu železničnej a autobusovej dopravy do jedného objektu. Dobrou dostupnosťou do centra, rozvetvením siete príjemných peších a cyklistických trás založil návrh na myšlienke mesta krátkych vzdialeností a znižovaní miery automobilovej dopravy.

Objekt funkčne staval na vertikálnom delení funkcií s ohľadom na otvorenosť a hierarchiu prevádzky. Nová autobusová a železničná stanica by mala tvoriť katalyzátor v území Meriny s dosahom na širšie okolie Trenčína.

Natália Šimeková
Natália Šimeková |

Pivovar Merina. Autorka: Bc. Natália Šimeková

Hlavná myšlienka návrhu je do objektu bývalej teplárne, ako aj do celej Meriny vrátiť výrobnú funkciu. V Trenčíne sa v posledných rokoch rozvíja kultúra pivovarníctva, o čom svedčia rôzne pivné akcie, napríklad Kukanova Desina a pod. Vstup do riešeného areálu teplárne tvorí tzv. „Chmeľový park“. Súčasťou návrhu je aj objekt bývalej kotolne, ktorý autorka transformovala na pivné kúpele a experimentálny hotel na mieste bývalej administratívy.

Objekt samotnej teplárne je vertikálne členený na prevádzkové úseky s pivárňou v parteri, výrobou piva na druhom podlaží a múzeom piva na treťom. Autorka objekt prekryla strešnou záhradou s terasami, poskytujúcimi výhľady na blízke centrum Trenčína. Všetky prevádzky vertikálne prepájajú presvetľovacie sklené kubusy pod zachovanými svetlíkmi.

Zuzana Mihalova
Zuzana Mihaľová |

Kunsthalle Merin. Autorka: Bc. Zuzana Mihaľová

Funkciu kunsthalle študentka aplikovala v súbore troch budov v centre Meriny. Súčasťou súboru je jedna z najstarších stavieb areálu. Cieľom bola citlivá obnova stavieb a snaha o zachovanie odkazu starej Meriny. Ten sa mal ponechať vo výraze nového objektu. Charakterizuje ho otvorené riešenie dispozície, transparentnosť fasád objektov, kontrast a symbióza vo význame staré a nové. Zjednotenie budov spoločným prvkom ochodze vymedzuje verejný priestor ulice a pokojné priestory kultúrnej stavby.

Patrik Krásny
Patrik Krásny |

Merina – transformácia priemyselnej budovy na coworkingové centrum. Autor: Bc. Patrik Krásny

Cieľom návrhu je obnoviť v areáli výrobu a prácu s textilom, previazať súčasný areál Meriny s mestom a stať sa jeho súčasťou. Návrh pracuje s vyše 50-ročným objektom bývalej sklárne. Hlavnou myšlienkou je návrh „kreatívnej nite“ módneho domu, ktorá pomyselne prepája podlažia s jednotlivými funkciami. Takto prepojená otvorená dispozícia objektu poskytuje priestor návštevníkom zapojiť sa aj priamo do priebehu navrhovania a výroby módy formou rôznych eventov a workshopov, jednoducho vrátiť Trenčínu prívlastok ,,mesto módy“.

Natália Marková
Natália Marková |

Vysoká umelecká škola – Trenčín. Autorka: Bc. Natália Marková

Projekt overoval možnosť riešenia prevádzky vysokej školy v objekte bývalej práčovne. V súčasnosti sa v Trenčíne nenachádza žiadne vysokoškolské zariadenie umeleckého smeru. Z urbanistického návrhu vyplynulo riešenie s rozšírením objektu na západ a vymedzením lineárneho vnútrobloku so študentským parkom.

Nová ochodza poskytuje exteriérové zastrešenie a priestor pre oddych študentov, verejnosti. Návrh pracuje v pôvodnom objekte so silným motívom svetlíkov. Cieľom bolo svetlíky prepájať čo najviac aj medzi podlažiami a vytvoriť tak variabilný priestor študentských ateliérov.

Eduard Krištof
Eduard Krištof |

Multifunkčné kultúrne centrum. Autor: Bc. Eduard Krištof

Idea návrhu spočíva vo využití priestorových a architektonických danosti pôvodného objektu teplárne a rozšírenia kapacít o ikonickú nadstavbu. V návrhu sa podarilo komplex budov súboru spojiť do jedného urbanistického, architektonického ale najmä funkčného celku.

Z pôvodnej priestorovej koncepcie budovy vynikli tri hlavné priestory. Priestranné technické haly kotolne, turbínová hala s masívnymi betónovými základmi a centrálna skrytá poloha velína na riadenie prevádzky. Rôzne druhy sál v pôvodnom objekte teplárne sú doplnené o hlavnú multifunkčnú sálu v navrhovanej dominantnej nadstavbe.

Architektúra ukazuje na rozdiel medzi racionalitou a tvrdosťou industriálnej architektúry a novou polotranspartentnou „cloud like“ vrstvou, cez ktorú je možné pozorovať život a pohyb ľudí v Merine.

Veronika Mesíková
Veronika Mesíková |

Kúpele Merina. Autorka: Bc. Veronika Mesíková

Hlavnou ideou návrhu bolo zachovanie hodnôt existujúcich budov (farbiarne, strojovne, kotolne a ďalších objektov) a ich zjednotenie do jedného fungujúceho celku, jedného domu. Keďže kúpele sú v tejto centrálnej časti mesta skôr introvertného charakteru, bolo potrebné pracovať s otvorenosťou/uzavretosťou budov.

Bazénové plochy boli vymedzené na miestach bývalých kadí, a na miestach bývalých kotlov a podnoží strojov. Tieto bazénové kúpeľné priestory sú doplnené o plavecký bazén, wellness vírivkové bazény i exteriérový bazén.

Pre väčšie súkromie bola hlavná exteriérová časť navrhnutá vo vnútornej hale farbiarne, kde sa asanovala časť skeletu i strechy. Kúpele ako noblesa, industriálna architektúra ako špecifický priestor. Keď sa spoja tieto dve myšlienky, môže to vyzerať aj industriálne, aj sakrálne, noblesne, hlavne čisto, zjednotene, z rovnakých materiálov, ako boli použité aj v pôvodnej industriálnej stavbe.

Michal Kováč
Michal Kováč |

Merina – návrh a projekt verejného priestoru Autor: Michal Kováč

Koncept návrhu sa opieral o predĺženie mestského parku smerom na východ, manažmentu vody a nahradenie automobilovej dopravy pešou zónou. Ťažiskom kompozície bolo pretnutie hlavnej osi, smerujúcej k hradu, s navrhovanou cyklotrasou, ktorá prepája lesopark Brezina s cyklotrasou na hrádzi. Na ich priesečníku vzniká Námestie Merina, ktoré je situované pred budovou bývalej vrátnice.

Predĺženie mestskej zelene z Parku Milana Rastislava Štefánika je vedené v ostrove medzi železničnou a autobusovou stanicou pokračujúcim do novonavrhovaného parku. Z historických máp vyplýva, že územie leží na bývalom mŕtvom ramene Kubranského potoka, ktorý je potrubím odvedený pod areálom. Preto jeden z hlavných motívov návrhu v centrálnej časti bolo prinavrátenie elementu vody na povrch vo forme pobytových bazénov prepojených mólom odkazujúcim na históriu areál a podporujúcim identitu Trenčína ako „mesta módy“.

Ocenenie odbornou verejnosťou

Počas akademického roka sa postupne napĺňal už na začiatku stanovený cieľ. Vytvoriť návrh revitalizácie brownfieldu od urbanizmu až po architektúru. Urbanistické štúdie boli dopracované do architektonického detailu. Podrobnosť a kvalitu, s akou boli jednotlivé návrhy spracované, ohodnotila aj odborná verejnosť. Merina brownfield regeneration – urbanistická štúdia areálu od Eduarda Krištofa získala ocenenie CHEDDAR’20 za urbanizmus.

V tejto kategórii sa v užšej nominácii objavil i návrh Regenerácia brownfieldu Merina od dvojice Natália Marková a Tomáš Danko. Architektonické návrhy sledovali úspechy urbanistických štúdií a Eduard Krištof bol za projekt multikultúrny objekt bývalej kotolne nominovaný na Cenu prof. Lacka za najlepšiu diplomovú prácu.

Coworkingové centrum navrhnuté Patrikom Krásnym bolo nominované na Cenu prof. Lacka za najlepšiu diplomovú prácu. Veronika Mesíková so svojimi kúpeľmi získala odmenu v podobe Ceny prof. Piffla zameranej na pamiatkovú obnovu. Medzi rovnako prínosné návrhy patria Kunsthalle Merina od Zuzany Mihaľovej, Škola od Natálie Markovej, Pivovar od Natálie Šimekovej a Integrovaná autobusová a vlaková stanica od Tomáša Danka.

Všetky projekty v sebe skrývajú jedinečný rukopis autorov, ktorý podporili hodinami diskusií na tímovej úrovni. Aj preto VA Fejo & Hanáček získal za vynikajúcu prácu a prístup k urbanizmu a architektúre spolu s ďalšími dvoma vertikálnymi ateliérmi ocenenie CHEDDAR’20 v kategórii najlepší vertikálny ateliér, ktoré sa udeľuje počas Noci architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Na začiatku sa k téme revitalizácie bývalého textilného závodu Merina pristupovalo s víziou ukázať, aký potenciál skrývajú podobné industriálne územia. Diskusia o revitalizácii industriálnych zón prebieha na lokálnych úrovniach, stále však neodzrkadľuje ich význam z historického, kultúrneho či spoločenského hľadiska.

TEXT: Ing. arch. Ing. Martin Dubiny, Ing. arch. Viktor Kasala
Autori sú doktorandi na FA STU v Bratislave
KategórieArchitektúra