Tip na výstavu: Svojské skice aj kávovary. Pozrite si tvorbu Alda Rossiho

Aldo Rossi in studio a Milano anni ottanta
Zdroj: Aldo Rossi, dedičia

Nie každý deň si môžete prezrieť projekty a štúdie architektonickej legendy druhej polovice 20. storočia. A nie každý deň sa stáva, že za nimi ani nemusíte cestovať ďalej ako pár minút MHD-čkou. V rámci 14. ročníka talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj si môžete v Slovenskom národnom múzeu (SNM) na Vajanského nábreží pozrieť výstavu fragmentov zo života a tvorby Alda Rossiho.

„Nemôžem si nespomenúť, ako náš otec občas zasnene deklamoval slová „Modrý Dunaj“ a rozprával nám o mytologickej rieke, ktorá pramení v Čiernom lese a na ceste do Čierneho mora preteká niektorými z najkrajších európskych miest, medzi nimi aj Bratislavou. Tieto spomienky nás pri práci na projekte neustále sprevádzali a prenášali na nás jeho fascináciu východnou Európou. Vidieť otcove diela, vystavené v blízkosti dunajských brehov, je pre nás ďalším dôvodom na radosť,“ napísali Rossiho deti, Vera a Fausto.

Aldo Rossi projektoval a staval budovy po celom svete, navrhoval nábytok a dizajnové predmety, realizoval divadelné scény a kostýmy, zaoberal sa územným plánovaním a venoval sa aj teoretickým prácam.

xxx
Bez názvu, 1984 | Zdroj: ©Fondazione Aldo Rossi

Uznávaný kritik

Svoju profesionálnu dráhu začal v roku 1956 v ateliéri Ignazia Gardellu. Neskôr sa presunul do štúdia Marca Zanusa. V roku 1963 začal vyučovať, najskôr ako asistent Lodovica Quaroniho (1963) na Škole urbanizmu v Arezze, potom sa stal asistentom Carla Aymonina na Inštitúte architektúry v Benátkach.

Jeho profesionálna aktivita sa na začiatku sústreďovala na teóriu architektúry a zásahy do stavieb. V roku 1966 vyšla jeho kniha Architektúra mesta, ktorá bola kritikou nedostatočného chápania mesta vo vtedajšej staviteľskej praxi. Knihu preložili do množstva jazykov a zaznamenala obrovský medzinárodný úspech. Aldo Rossi chápal mesto ako entitu skonštruovanú počas času a trval na tom, že si pamätá svoju minulosť. Pamiatky dávajú mestu štruktúru.

Kariérne sa Rossi posunul vpred v okamihu, keď ho Carlo Aymonino poveril realizáciou časti komplexu Monte Amiata v štvrti Gallaratese v Miláne. V roku 1971 vyhral súťaž na projekt rozšírenia cintorína San Cataldo v Modene, ktorý mu získal medzinárodnú slávu.

V publikácii Manfreda Tafuriho a Francesca Dal Coa, vydanej o päť rokov neskôr, mu patrila záverečná časť. V roku 1983 viedol sektor architektúry na Bienále v Benátkach. Výstavný projekt v Bratislave prináša predovšetkým kresby a projekty práve z obdobia rokov 1980 – 1997. Rossiho sa snažili od štúdia architektúry odhovoriť a tvrdili, že kreslí ako vidiecky staviteľ. Nevzdal sa a vytvoril si nezameniteľný rukopis.

xxx5
Ďalšie leto, 1979 | Zdroj: ©Fondazione Aldo Rossi

Desivé skeče aj kávovary

Inšpirovaný mestskými krajinkami talianskych maliarov Maria Sironiho a Giorgia Morandiho kreslil dramatické obrázky, v ktorých jeho a iné budovy v meste klesajú, pričom všedné predmety ako kávovary a balíčky cigariet, sa zväčšujú, aby zaplnili rám. Zavše sa v nich objavia aj metamorfózy podobné Salvádorovi Dálimu.

Kresby zjednocujú historické budovy, projekty vybudované aj nevybudované Aldom Rossim, triviálne nástroje, a tienisté postavy usadené v malých kabínkach alebo stojace v žltých oknách, a rovnaké obrazy, kombinované a poprehadzované, sa pravidelne opakujú, presne ako kocka a kužeľ v jeho budovách.

Výstava Aldo Rossi. Kresby a projekty vznikla v spolupráci SNM s Talianskym veľvyslanectvom Bratislave, Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave, Nadáciou Aldo Rossi a Slovenskou obchodnou komorou. Je prístupná na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 25. júna do 5. decembra 2021 a obsahuje viac ako sedemdesiat originálnych diel. Kurátorkou je Chiara Spangaro.

Medzi exponátmi vystavenými v Slovenskom národnom múzeu nechýbajú ani dva veľkorozmerné prototypy kávovarov Kupola a Kužeľ. Pochádzajú z Múzea Alessi v Omegne, doteraz sa vyrábajú a sú veľmi obľúbené medzi milovníkmi kávy a talianskeho dizajnu.

„Nepopierateľne som sa zaujímal o predmety, nástroje, prístroje, náradie. Celé hodiny som stával vo veľkej kuchyni v S. na jazere Como a kreslil kávovary, hrnce, fľaše. Obľúbil som si smaltované kávovary v modrej, zelenej a červenej farbe, ktoré ma fascinovali svojím bizarným tvarom; boli redukciou fantastických architektúr, ktoré som objavil neskôr. Ešte aj dnes rád kreslím tieto veľké kávovary, ktoré prispôsobujem tvarosloviu tehlových stavieb a predstavujem si, že sa dá do nich vojsť,“ napísal Aldo Rossi.

xxx3
Analogické mesto, 1976 | Zdroj: ©Fondazione Aldo Rossi

Nositeľ Pritzkerovej ceny

V jeho intelektuálnom a poetickom univerze sa architektúra strieda s kresbou, písaným slovom a dizajnom, aby vyústila do bohatého diela, ktoré dodnes slúži ako východisko nielen pre školy a odbornú verejnosť z radov architektov, ale aj pre milovníkov vizuálneho umenia.

Výstava v Bratislave nasleduje po autorskej výstave Alda Rossiho v Múzeu súčasného umenia a architektúry MAXXI v Ríme. Patrí medzi prvé vo východnej Európe venované veľkému umelcovi, ktorý ako prvý Talian získal v roku 1990 prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru. O osem rokov neskôr ho nasledoval Renzo Piano.

„Na poetických obrázkoch, ktoré prišli do Bratislavy, je zaujímavé sledovať, ako Rossi dokáže spojiť krásu a praktickosť. Dve črty, ktoré charakterizujú jeho tvorbu, sa nezastavili v Miláne, ale posúvali sa ďalej spolu s projektami až dorazili do Japonska, USA, Mexika, Malajzie, Turecka, Ruska, ďalších európskych krajín a samozrejme do celého Talianska. Z jeho prác prýšti radosť zo života a chuť zdieľať verejné aj súkromné priestory a objekty. Navrhol okrem iného aj viaceré predmety na každodenné používanie a veľmi elegantný nábytok pre svetoznáme spoločnosti, ako sú Alessi, Artemide, Longoni, Molteni, Unifor,“ povedal generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.

raj

 

KategórieAktuálne