Pritzkerova cena putuje do Francúzska. Hlavným mottom držiteľov je „nebúrať“

Transformácia budov G, H, I v Bordeaux
Zdroj: Philippe Ruault

Tohtoročnými laureátmi „architektonickej nobelovky“ sa stali Anne Lacatonová a Jean-Philippe Vassal. Dvojica dáva dôraz na udržateľnosť, vie zladiť veľkorysý priestor so skromným rozpočtom a využíva ekologické postupy. No v prvom rade nebúra.

 

Doménou Vassala a Lacatonovej je najmä revitalizácia moderných stavieb. Dokázali, že k obnove budov môžeme pristupovať technologicky, inovatívne a udržateľne, bez pátosu a nostalgie. 

Exemplárnym príkladom je prestavba kultúrneho centra FRAC Nord-Pas de Calais v Dunkirku dokončená v roku 2015. K existujúcemu objektu prilepili druhý. Zachovali v ňom totožnú hmotu, no vďaka novým konštrukčným riešeniam druhú budovu presvetlili a otvorili. Z neviditeľnej budovy sa stal ikonický element mesta. 

Na historický objekt nadviazali tiež pri ich najznámejšej prestavbe Palais de Tokyo v Paríži. Galéria moderného umenia otvorila brány v roku 1937 a roky hostila prestížne podujatia francúzskej metropoly. Na prelome tisícročí však už budova pustla a čakala na svoje druhé dejstvo. Architekti pôvodnú hmotu ohlodali až na kosť, priznali pôvodné materiály a zároveň priestory zásadne rozšírili. Palais de Tokyo tak nemá typické sterilné interiéry galérií, ale rozpráva svoj vlastný príbeh. Rekonštrukciu dokončili v roku 2014. 

Pre ľudí, nie pre krásu

Prístup ateliéru demonštrujú aj ich rezidenčné projekty. Architekti rešpektovali históriu pôvodnej budovy a pridávali iba tú hmotu, ktorá mala potenciál zlepšiť život ich obyvateľov. Pridali viac zelene, balkónov, svetla a vzduchu. Nový život vdýchli napríklad parížskemu bloku Tour Bois le Prêtre (dokončené v roku 2011), alebo bloku v Bordeaux (dokončené v roku 2017). 

„Dobrá architektúra by nemala byť názorná, veľkolepá, ale musí byť niečím známym, užitočným a krásnym, schopná ticho pozorovať život, ktorý sa v nej odohráva. Je otvorená – otvorená životu, otvorená pozdvihnúť slobodu kohokoľvek. Je to miesto, kde každý môže robiť to, čo potrebuje,“ popisuje svoj pohľad Lacatonová. 

Anne Lacatonová (narodená v roku 1955 v Saint-Pardoux vo Francúzsku) a Jean-Philippe Vassal (narodený v roku 1954 v marockej Casablance) sa prvýkrát stretli počas svojich štúdií v Bordeaux na konci sedemdesiatych rokov.

Vassal po škole odišiel do afrického Nigeru. Ďalej však pracovali na diaľku a je to práve horúci kontinent, kde sa začal písať ich architektonický rukopis. V Niamey postavili v roku 1984 svoj prvý spoločný projekt, mimoriadne odolnú a ľahko udržateľnú slamenú chatrč. Už tu si sľúbili, že nezbúrajú nič, čo môžu zachovať.

 

Šiesta držiteľka v histórii

Po príchode do Paríža si v roku 1987 založili kanceláriu Lacaton & Vassal. Za vyše tri dekády majú na konte vyše tri desiatky realizácií. Získali množstvo ocenení, okrem iného aj Cenu Miesa van der Rohe (2019) za transformáciu obytného bloku v Bordeaux. 

Anne Lacatonová and Jean Philippe Vassal
Anne Lacatonová and Jean Philippe Vassal | Zdroj: Laurent Chalet

Lacatonová je len šiestou ženou na zozname držiteľov Pritzkerovej ceny. „Nobelovku pre architektov“ založil v roku 1979 podnikateľ Jay Pritzker s manželkou Cindy. Predsedom poroty je v súčasnosti laureát ceny z roku 2016 a riaditeľ architektonického štúdia ELEMENTAL Alejandro Aravena. 

Oficiálna odovzdávacia ceremónia je spravidla v máji. Tento rok však, podobne ako minulý, pravdepodobne kvôli pandémii neprebehne v celej paráde. Ocenení získajú bronzový medailón a 100-tisíc dolárov (približne 84-tisíc eur). Minulý rok boli laureátkami írske architektky Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová

Veronika Rajničová
KategórieArchitektúra, Udalosti