Slovenskí študenti triumfovali v Ľubľane

Nápaditý architektonický tvar vychádzajúci zo štruktúry vlákna izolačného materiálu, splnenie kritérií pasívneho domu, príťažlivá multimediálna prezentácia projektu – to boli dôležité body projektu študentov 4. ročníka Fakulty architektúry STU v Bratislave Roberta Löfflera a Vladimíra Haina, ktoré v ľubľanskom Grandhoteli Union vložili do úst predsedu medzinárodnej poroty Isover Architectural Contest 2009 Ludwiga Rongena jednoznačný ortieľ: 1. miesto! A to v konkurencii vyše stovky študentov z 24 univerzít zo 16 krajín a podľa jednej z hlavných organizátoriek súťaže Zdenky Debartoli z koncernu Saint-Gobain aj najvyššej kvalitatívnej úrovne v jej doterajšej existencii.

Trvalo obnoviteľné výzvy
„Mňa samotného práca bratislavských študentov veľmi zaujala. Bolo tam všetko, čo táto súťaž vyžaduje, navyše nechýbala im odvaha experimentovať a spájať jednotlivé prvky do zaujímavých kontextov. Veľmi presne a zároveň šarmantne sa im podarilo nájsť linku medzi filozofiou produktov spoločnosti Isover, ideou vlastného projektu a témou súťaže, ktorou bola administratívna budova pre Isover s kritériami pasívneho domu,“ povedal pre ASB nemecký architekt Ludwig Rongen, ktorý je znalcom problematiky pasívnych domov. Je však aj nadšeným popularizátorom architektonických myšlienok, čo okrem iného dokázal aj ako spoluautor publikácie Stavebné konštrukcie, ktorá vyšla vo vydavateľstve JAGA Group.

„U študentov sme dbali na prednes, originalitu myšlienok a spôsob formulovania svojich konceptov architektonickej práce,“ dopĺňa svojho kolegu z poroty Zdenka Debartoli. „Aj ja som sa stotožnila s názorom Ludwiga Rongena na víťaznú prácu a naozaj si myslím, že prvé miesto je v správnych rukách. Navyše, tento rok bol v znamení nárastu kvality i kvantity, čo nám prinieslo impulzy do budúcnosti. Zmysel súťaže vidím v tom, aby sa študenti začali oboznamovať s pojmami ako ochrana životného prostredia, trvalo obnoviteľný rozvoj, energetická efektivita, či nízkoenergetický dom. Treba si uvedomiť, že v Európe sa takmer 40 % energií využíva na vykurovanie a chladenie budov a približne 76 % domov v Európe čaká v najbližších tridsiatich rokoch renovácia. To sú fakty, ktoré kladú nové výzvy aj pred spoločnosť Saint-Gobain.“

Drevo ako súčasný materiál
Projekt Roberta Löfflera a Vladimíra Haina bol favoritom aj pre prof. Ing. Jozefa Štefka, PhD., profesora na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý bol členom poroty aj v národnom kole. „Sledoval som ho už v Bratislave a hoci skončil na druhom mieste, tušil som, žeby svojou kvalitou i atraktívnosťou mohol v Ľubľane uspieť. Avšak v porovnaní s medzinárodnou konkurenciou všetci naši účastníci súťaže preukázali vysokú úroveň projektov i slovenskej architektonickej školy. Ich prezentácie mali hlavu aj pätu, boli ideovo i technicky fundovane podložené. Je to o to pozitívnejšie, že súťaž bola pestrejšia ako minulý rok, a to nielen vzhľadom na rozšírený počet účastníkov, ale najmä v oblasti invenčnosti predložených projektov.“

Profesor Štefko sa dlhodobo zaoberá drevom a drevárskymi výrobkami, a preto tiež uvítal, že víťazný projekt využil túto obnoviteľnú surovinu. „Nebol to však jediný projekt, ktorý aplikoval drevo,“ dodáva Štefko. „Potešilo ma, že aj v Ľubľane sa prezentovali konštrukčné systémy a konštrukcie, ktoré využívali drevo v celkovom kontexte a filozofii návrhu, ale aj v celkovom koncepte šetrenia prírody a využitia princípov nízkoenergetickej stavby. Drevo je strategickou a obnoviteľnou surovinou, ktorá má v trvalo udržateľnom rozvoji svoje miesto. Aj v kontexte energeticky pasívnych budov má svoje opodstatnenie – nízka energetická náročnosť sa umocňuje priaznivejšími vplyvmi na vnútorné i celkové životné prostredie. Je to vďačný konštrukčný materiál, ktorý sa dá tvárniť a zaujímavo využiť v tektonike architektúry drevených stavieb.“

Projekt Roberta Löfflera a Vladimíra Haina získal 1. miesto v medzinárodnej súťaži Isover Architctural Contest 2009.

Brucho architekta
Cieľ takýchto študentských súťaží je jasný a podľa Zdenky Debartoli „každá takáto skúsenosť, ktorá študentov posunie vpred a aj pri súčasnej konkurencii na trhu práce im dá šance výraznejšie sa presadiť, je pre nich nenahraditeľná“. S jej názorom súhlasí aj víťazný tandem zo Slovenska, pre ktorého to bola aj príležitosť vidieť „konkurenciu“. „Zúčastňujem sa tejto súťaže už po tretíkrát a vždy som sa snažil prísť s niečím novým, neopozeraným,“ hovorí Robert Löffler, ktorý tentoraz s kolegom Vladimírom Hainom rozihral hmotu až do skulpturálnej podoby. Porotu však zaujala aj multimediálna prezentácia, ktorá veľmi zrozumiteľne v angličtine dokumentovala najdôležitejšie myšlienky projektu. Takmer päť minút obrazu podfarbovala sugestívna hudba Wima Mertensa z filmu Petra Greenawaya Brucho architekta.

„Samozrejme, nechceli sme, aby naša architektúra bola len rozprávkou, ktorá dobre vyzerá iba na videu. Vedeli sme, čo sa v tejto súťaži očakáva a snažili sme sa nájsť hranicu medzi zaujímavou architektúrou, ekologickými aspektmi a realizovateľnosťou,“ približuje Robert Löffler a Vladimír Hain dodáva, že „proces tvorby celého projektu bol veľmi spontánny a nápad dozrieval za pochodu. Náš projekt sme umiestnili do bratislavského Zimného prístavu, kde vynikol tvar budovy. Ostatne, ide o budúce rozvojové miesto, kde by mali byť administratívne budovy aj obytná zóna.“

Ľudo Petránsky
Foto: Tadej Bernik
Vizualizácia: Robert Löffler a Vladimír Hain

Článok bol uverejnený v časopise ASB.