Slovenské stavebníctvo potrebuje nové odbory, kvalitnú legislatívu a zbaviť sa fetiša minimálnych cien

Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko
Zdroj: MIRO POCHYBA

S predsedom Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) Vladimírom Benkom sme hovorili o vzdelávaní členov komory, pomoci Ukrajine, postavení projektanta v novej stavebnej legislatíve a ďalších témach.

Čím aktuálne žije SKSI?

Podieľame sa na príprave vykonávacích predpisov k novej stavebnej legislatíve, ktorá začne platiť od apríla 2024. Konečne sa na Slovensku zavádza elektronizácia a digitalizácia v stavebníctve. Slovensko je totiž poslednou krajinou nielen medzi členskými krajinami Európskej únie (EÚ), v ktorej nie je legislatívne možné odovzdávať projektovú dokumentáciu v elektronickej forme.

V Severnom Macedónsku bolo zavedené elektronické úložisko projektovej dokumentácie už vroku 2006 a od roku 2013 je to možné už len elektronicky. Podľa schválenej legislatívy z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého prejdeme na Slovensku priamo k digitalizácii.Po prechodnom období budeme do robustného zdigitalizovaného systému zadávať virtuálny model stavby na určitom stupni informácií.

Akú pomoc od SKSI najčastejšie potrebujú jej členovia?

Po vstupe Slovenska na liberálny trh EÚ od roku 2004 došlo k výraznej deregulácii aj v oblasti projektovania a zhotovovania stavieb – veľmi drahých produktov s návrhovou životnosťou niekoľko generácii (50 až 100rokov).

Boli zrušené „honorárové poriadky“, zrušená vyhláška o obsahu a rozsahu projektovej dokumentácie, realizačná projektová dokumentácia vypadla z legislatívy. Všetko sa prispôsobilo voľnému liberálnemu európskemu trhu, ktorý sa riadi len dopytom a ponukou.

Najmä v čase krízy (2008 – 2012) sa zvýšil tlak na „minimálne ceny“ nielen za projektové práce, ale aj na maximálne šetrenie pri zhotovovaní samotnej stavby. Má to, samozrejme, veľmi negatívne dôsledky na bezpečnosť a kvalitu stavieb. Ako sme predpovedali v roku 2011, tlak na minimálne ceny nemohol skončiť inak ako veľkými škodami a, žiaľ, aj zlyhaním stavieb s fatálnymi následkami. V roku 2012 na Slovensku spadli štyri stavby, z toho tri pred kolaudáciou. Aj Nemecko, ako posledná európska krajiny, v ktorej platili honorárové poriadky, ich v júli 2019 rozhodnutím Európskeho súdu v Štrasburgu stratilo.

Za takto nastavených podmienok sa kvalita projektov a kvalita zhotovenia stavieb dá zabezpečiť jedine korektnými a vyváženými zmluvnými vzťahmi, pri ktorých nie sú dodávatelia projektovej dokumentácie a zhotovitelia stavieb pod tlakom fetiša minimalizovania cien. Výsledkom nevyvážených zmlúv sú neuveriteľné škody a zlyhania stavieb.

Aká je v tejto situácii úloha SKSI?

Jednou z hlavných úloh je podporiť právne povedomie nielen projektantov, ale aj investorov, developerov, zhotoviteľov a užívateľov stavieb. Pretože aj s ohľadom na „verejný záujem“ je dôležité systém nastaviť tak, aby boli zmluvne dohodnuté podmienky pre primerane kvalitné stavby za primerané financie.

Členom komory v kvalite ich práce významne pomáha aj rámcová zmluva z roku 2007 medzi SKSI a vtedajším SUTN (v súčasnosti je začlenený do Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR), podľa ktorej majú všetci naši členovia on-line sprístupnené prakticky všetky technické normy, ktoré na svoju prácu potrebujú.

SKSI má pre svojich členov uzavretú aj veľmi výhodnú možnosť poistenia na výkon povolania. Autorizovaní inžinieri sú poistení aj retrospektívne. V prípade poistnej udalosti sa odvodzuje výška poistného od roku, kedy stavbu projektovali, a nie od momentu, keď bola poistná udalosť nahlásená, niekedy aj o niekoľko rokov neskôr. Autorizovaní inžinieri si môžu uzavrieť aj tzv. udržiavacie poistné, ktoré ich chráni aj počas ďalších rokov, ak z akýchkoľvek dôvodov prestali vykonávať povolanie ako inžinieri v stavebníctve a podľa zmlúv ešte zodpovedajú za svoje projekty.

Ako do činnosti komory zasiahla pandémia koronavírusu? Utlmili ste svoju činnosť, či ste zmenili jej formy, napríklad na on-line vzdelávanie?

SKSI bola v rokoch 2015 – 2018 lídrom európskeho projektu Horizont 2020-–IngREeS, kde sme spolu s piatimi projektovými partnermi zo Slovenska, dvomi z ČR a dvomi z Rakúska zrealizovali európsky projekt na vytvorenie piatich vzdelávacích programov v oblasti energetickej efektívnosti v celkovej hodnote 1,4 mil. eur.

Na Slovensku a Českej republike sme vytvorili 16 vzdelávacích modulov a vyškolili 750 projektantov, stavbyvedúcich, osôb vykonávajúcich stavebný dozor a odborníkov pre energetickú certifikáciu a hodnotiteľov budov. Aj vďaka tomuto projektu sme na SKSI vybudovali IT systém pre hybridné vzdelávanie a elektronické testovanie a dodnes ho využívajú aj odborné sekcie. V rokoch 2018 – 2019 sme k nemu pridali ďalšiu on-line platformu ERUDIO pre celoživotné vzdelávanie v komore.

Počas pandémie sme tieto IT platformy rozšírili aj na oblasť seminárov ku skúškam, ktoré sme začali organizovať on-line formou. Samotné autorizačné skúšky a skúšky odbornej spôsobilosti prebiehali počas vyhláseného „núdzového stavu“ fyzicky. Ich príprava a samotný priebeh boli veľmi náročné najmä pre pracovníkov SKSI a členov skúšobných senátov pri rešpektovaní všetkých hygienických opatrení.

Počas pandémie prešla SKSI v oblasti celoživotného vzdelávania do on-line priestoru, kde sme s využitím vybudovaných IT systémov ponúkali celoživotné vzdelávali našim členom prostredníctvom odborných seminárov a konferencií.

Odštartovali sme spomínaný vzdelávací on-line portál ERUDIO, ktorého úlohou je poskytnúť videá a pdf prednášky z našich odborných akcií, čím umožňujeme našim členom dostať sa k dôležitým informáciám, kedykoľvek ich potrebujú.

V súčasnosti je SKSI ako partner zapojená do dvoch európskych projektov v oblasti energetickej efektívnosti SEEtheSkills a SECOVE, kde tiež získala finančné prostriedky bez spolufinancovania.

Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko
Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko | Zdroj: MIRO POCHYBA

Do 10. augusta sa mohli statici a firmy prihlásiť do výzvy na pomoc Ukrajine. Aký bol záujem?

Je to iniciatíva Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva dopravy a výstavby SR,aby sme oslovili našich odborníkov na posúdenie poškodených alebo zničených stavieb na Ukrajine. Prihlásili sa viacerí odborníci, najmä inžinieri v oblasti nosných konštrukcií. Výhodou je aj jazyková blízkosť slovenského a ukrajinského jazyka, znalosť ruštiny ,ako aj intenzívne kontakty SKSI od roku 2016 s akadémiou inžinierov na Ukrajine a univerzitou v meste Dnipro, ktoré je štvrtým najväčším mestom na Ukrajine. SKSI a jej autorizovaní inžinieri sú pripravení odborne pomôcť pri obnove zničenej Ukrajiny.

Majú naši stavební inžinieri uplatnenie aj v západoeurópskych firmách? Aké znalosti a zručnosti musia mať, aby tam uspeli?

Prakticky všetci naši inžinieri, aj pred vstupom Slovenska do EÚ, po prekonaní jazykovej bariéry našli uplatnenie aj v iných európskych, resp. svetových krajinách. Presadenie sa v zahraničí, najmä v období, keď sme ešte neboli členským štátom EÚ, prípadne sme mali obmedzený prístup na pracovný trh do roku 2011, znamenalo, že vedomosti a skúsenosti našich inžinierov museli byť na vyššej úrovni ako inžinierov domácich alebo z krajín EÚ.

Naši inžinieri boli absolventmi veľmi kvalitného vzdelávacieho systému nastaveného ešte za čias socialistickej ČSSR. Žiaľ, posledné desaťročia sa vzdelávanie na Slovensku dostalo na posledné miesto záujmu našich vlád a našich premiérov. Zle nastavený systém vzdelávania a poddimenzované a zle nastavené financovanie veľmi znížilo kvalitu našich žiakov základných a stredných škôl. Nezáujem o technické odbory na slovenských univerzitách v takto zle nastavenom systéme vzdelávania je rizikom prežitia slovenských technických univerzít.

Pritom inžinierov v stavebníctve je veľký nedostatok nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Napr. v Nemecku je najväčší nedostatok inžinierov po IT sektore práve v stavebníctve, kde je neobsadených viac ako 30-tisíc inžinierskych pozícií.

Zavedením digitalizácie a elektronizácie z dielne podpredsedu vlády Holého a, naopak, zlým nastavením vzdelávania najmä pre technické odbory na Slovensku sa nedostatok inžinierov v stavebníctve ešte zvýrazní.

SKSI pripravuje viacero foriem vzdelávacích programov pre svojich členov. O aké odborné podujatia a semináre je najväčší záujem?

Pripravujeme pre našich členov najmä témy, ktoré sú potrebné k výkonu ich povolania. Reflektujeme na aktuálne právne zmeny, normy a príklady z praxe, ktoré sú zaujímavé a poučné. Aktuálne sa venujeme výzve Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorá sa týka rodinných domov, energetickej hospodárnosti, BIM-u, ale aj ďalším témam, ktoré zaujímajú členov komory.

Členovia majú veľký záujem najmä o on-line kurzy, prednášky vo formáte pdf, videá aj elektronické testy. Otestovať sa môžu v ateliéri alebo domácom prostredí. Tematicky sa zaujímajú najmä o honorárové poriadky, právne informácie, energetickú efektívnosť či vzdelávanie v nových normách.

Aké profesie potrebuje prax najviac?

V stavebníctve je dopyt po všetkých stavebných profesiách. Dôvodom nedostatku je najmä to, že slovenské technické vysoké školy a univerzity pripravujú čím ďalej, tým menej absolventov, ktorí by sa mohli uplatniť ako autorizovaní inžinieri v stavebníctve. Na technickú školu sa hlásia iba tí, ktorí majú skutočný záujem. Základné a stredné školy vychovávajú malý počet žiakov, ktorí si perspektívne vyberú štúdium strojárstva, stavebníctva, architektúry a podobne.

Nová slovenská stavebná legislatíva otvára opäť otázku autorizovaného stavebného dozoru a autorizovaných stavbyvedúcich pre vyhradené stavby. Aj pre nich bude dôležité doplňujúce celoživotné vzdelávanie, ktoré podstatnou mierou vedia pripraviť slovenské technické univerzity aj v spolupráci SKSI–s odborníkmi z praxe.

Podobne to bolo v roku 2014, keď návrh nového stavebného zákona od ministra Jána Počiatka počítal so zvýšenou kvalitou projektovania a zhotovovania tzv. „vyhradených stavieb“, ako aj s ich nezávislou kontrolou.

V rokoch 2014 – 2019 bolo v spolupráci medzi SKSI a tromi technickými univerzitami na Slovensku (Bratislava, Košice a Žilina) tzv. malou akreditáciou akreditovaných 4×3 vzdelávacích programov pre stavbyvedúcich a stavebný dozor „vyhradených stavieb“. SKSI aj v súčasnosti rokuje s STU, TUKE a so Žilinskou univerzitou o možnostiach takéhoto doplnkového vzdelávania, ktoré by vedeli využiť externou hybridnou formou aj odborníci z praxe.

Aké štúdium spojené so stavebníctvom aktuálne chýba v našom technickom školstve?

Ďalší študijný program, ktorý na Slovensku dlhodobo chýba, je pre odborníkov s profilom požiarna bezpečnosť stavieb a technológií. Dlhodobo najviac škôd a obetí v stavebníctve je štatisticky pri požiaroch stavieb. Oblasti prevencie pred požiarmi by prospelo podporenie výchovy odborníkov v základnom vzdelávacom systéme – akreditovaným študijným programom pre špecialistov protipožiarnej bezpečnosti stavieb a technológií.

Vzhľadom na to, že takáto špecializácia na Slovensku vo vzdelávacom systéme desiatky rokov chýba, bolo by vhodné ponúknuť aspoň na jednej univerzite na Slovensku existujúcim špecialistom požiarnej ochrany pre „vyhradené stavby“ z oblasti„ požiarnej bezpečnosti stavieb a technológií“ malú akreditáciu v externom štúdiu.

SKSI je pripravená aj so svojimi odborníkmi v spolupráci s HAZZ a niektorými univerzitami podporiť prípravu externého doplnkového študijného programu pre rozšírenie vedomostí takýchto špecialistov, ktorí by sa mohli stať „autorizovanými inžiniermi pre vyhradené stavby v požiarnej bezpečnosti stavieb a technológií“.

 

Na Slovensku dožíva infraštruktúra, ktorú postavili pred rokom 1989. Most SNP v Bratislave oslávil 50.narodeniny. V akom fyzickom stave sú napríklad mosty z týchto čias? Čo je podľa súčasných kritérií potrebné, aby bola mostná konštrukcia kvalitná?

Slovensko potrebuje investovať viac financií do praktickej tzv. mostnej diagnostiky, ktorá by včas odhalila miesta, ktoré je treba opraviť. Včasná diagnostika znamená nižšie náklady na opravy a predĺženie životnosti s podstatne nižšími nárokmi na financie. Je to podobné ako pravidelné kontroly u zubárov, ktorí pri nich objavia zubné kazy v počiatočných štádiách, keď o nich pacient ešte ani netuší.

Som rád, že v posledných rokoch sa stavu mostov venuje viac pozornosti, aj keď financií na takúto diagnostiku a prípadné investovanie do opráv je nedostatok. Na takúto diagnostiku by boli vhodní aj odborníci z univerzít a vedeckých ústavov v spolupráci s projektovými kanceláriami.

Na akej úrovni komunikuje komora so štátnymi orgánmi, zapojili ste sa do prípravy novej stavebnej legislatívy?

SKSI dlhodobo spolupracuje s kompetentnými štátnymi orgánmi alebo ich zástupcami pri vzniku zákonov alebo noviel, či je to Ministerstvo dopravy a výstavby SR, alebo teraz vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý a predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Martin Hypký.

Hneď ako to bolo možné, nominovali sme našich odborníkov do pracovných skupín. Zástupcovia SKSI budú v pracovných skupinách presadzovať nastavenie systému projektovania, ale aj spoluúčasti inžinierov pri zhotovovaní stavieb tak, aby boli vytvorené vhodné podmienky na primeranú kvalitu projektov a zhotovenia stavieb za primerané financie.

Je dôležité, aby vykonávacími predpismi bol definovaný obsah a rozsah projektovej dokumentácie minimálne v takom rozsahu, aby neutrpela kvalita stavieb. Dôležité bude správne nastavenie aj s ohľadom na prechod na novú kvalitu projektovania na už spomínané virtuálne modely stavieb.

Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko
Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko | Zdroj: MIRO POCHYBA

Ako sa vaši členovia pozerajú na zodpovednosť projektanta podľa zákona o výstavbe?

Zodpovednosť projektantov za kvalitu ich práce je veľká, pre niektoré profesie nielen finančná, ale aj trestná. Tejto téme sa venoval aj inžiniersky deň pri príležitosti 30. výročia obnovenia SKSI v tomto roku. SKSI sa snaží v procese tvorby vykonávacích predpisov a zákonov nastaviť povinnosti projektantov a s tým spojenú zodpovednosť v súlade s ich výkonom povolania.

Nie je legislatívne vhodné presúvať povinnosti iných účastníkov vo výstavbe na projektantov len z toho dôvodu, že sú schopní to lepšie zabezpečiť. Nikto predsa nebráni stavebníkom, aby si túto službu na liberálnom voľnom trhu EÚ objednali zmluvne u projektantov, samozrejme, za dohodnutý honorár. Ak sa to legislatívne upraví inak, úlohou SKSI bude s týmto oboznamovať členov prostredníctvom vzdelávania a právnych odporúčaní, ako si dohodnúť zmluvné vzťahy.

Čo pripravuje komora do budúcnosti?

SKSI pripravuje pre svojich členov vzorové projekty pre virtuálne dvojičky stavieb v integrovanom projektovaní (BIM 3D), kde sú prepojené rôzne profesie na vytvorenie virtuálnej dvojičky stavby v integrovanom informačnom modeli.

Budeme iniciovať a podporovať rokovania so softvérovými firmami o možnostiach využitia softvéru pre členov SKSI v rámci vzdelávania ako študentské verzie –zadarmo. Budeme taktiež rokovať a hľadať formy, ako by si členovia SKSI vedeli potrebný kompatibilný softvér na integrované projektovanie prenajímať za ekonomicky udržateľných podmienok, najmä keď bude potrebná spolupráca v BIM kolektívoch viacerých kancelárií s rôznymi profesiami. SKSI prostredníctvom celoživotného vzdelávania aj v tejto oblasti bude robiť vzdelávacími aj tréningovými príkladmi softvérovým spoločnostiam „reklamu“, keďže im týmto vychovávame budúcich užívateľov a zákazníkov.

Samozrejme, najdôležitejšou úlohou SKSI bude podporovať spôsoby výpočtu nákladových položiek projektových kancelárií a vyčíslenie človeko-hodín potrebných na spracovanie projektovej dokumentácie príslušnej profesie pre daný stupeň projektovania, aby mali naši členovia relevantné podklady pre rokovanie o cene za svoje služby na liberálnom voľnom trhu EÚ.

V tomto významné kroky v posledných rokoch urobila komora inžinierov v Rakúsku a Nemecku a, samozrejme, AHO (Ausschuss der Verbände und Kammern der Ingenieure und Architekten für die Honorarordnung), s ktorými v tejto oblasti dlhodobo spolupracujeme.

Jednou z najdôležitejších úloh SKSI je podpora európskej organizácie združujúcej komory ECEC (European Council of Engineers Chambers) a ECCE (European Council of Civil Engineers)na presadenie samostatnej kapitoly objednávania inžinierskych a architektonických služieb v európskej smernici pre služby na európskom trhu, ktorá má byť novelizovaná v roku 2024.

prof. Dipl.-Ing. Dr. Vladimír BENKO, PhD.

Absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a štúdium na Technickej univerzite (TU) vo Viedni. Je profesorom na svojej alma mater a univerzitným lektorom viedenskej TU. Je autorizovaným stavebným inžinierom a predsedom Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Profesionálne sa venuje navrhovaniu konštrukcií budov a inžinierskych stavieb, konzultáciám a seminárom k spoločným európskym normám, rekonštrukciám a obnove stavieb. V profesionálnom portfóliu  má stavebný dozor aj zaťažovacie skúšky.

Pracoval vo viacerých slovenských firmách ako konateľ, bol poradcom firmy Wienerberger AG i rakúskeho ministerstva dopravy, technológií a inovácií. Podieľal sa na vyše 200 realizovaných projektoch v SR  aj v zahraničí.