Dobrá architektúra je na začiatku dobrý nápad a na konci nadčasový výsledok

image 95746 25 v1

Portfólio ateliéru Citovický Fillo Architekti je rozmanité – sú v ňom väčšie developerské projekty, či už administratívy, alebo obytné súbory, rekonštrukcie budov, ale aj verejné stavby ako zimný štadión alebo tie menšie, ku ktorým patria materské školy a rodinné domy a projekty interiérov. Frontmani ateliéru – Pavol Citovický a Marek Fillo – o architektoch vravia, že by ich mala spájať predovšetkým služba klientovi. A ešte čosi, spolu s klasikmi funkcionalizmu tvrdia, že menej je viac.

Začnime teda architektúrou ako službou klientovi. Čo si pod tým treba predstaviť?

P. Citovický: Nechceme byť architekti exhibície a prázdneho gesta a snažíme sa vyhnúť architektúre, prostredníctvom ktorej by sme za sebou zanechávali naše pomníky.
M. Fillo: Dobrá architektúra je podľa mňa na začiatku dobrý nápad a na konci nadčasová architektúra napĺňajúca genius loci.

Ale spoločný rukopis či štýl by sa dal vo vašich stavbách nájsť?

P. Citovický: Určite áno, snažíme sa o minimalistickú formu, ktorá je doplnená výraznejšími prvkami, napríklad farebnosťou. Tieto prvky majú priamu koncepčnú súvislosť s navrhovaným objektom. Nechceme navrhovať objekty ako skulptúry.
M. Fillo: Architektúra má byť v prvom rade funkčná a súčasne, ako povedal Louis Kahn, dobrá architektúra je tá, ktorá je dobrá zo všetkých strán. Popri tom všetkom stále platí, že menej je viac.
P. Citovický: Je príjemné, keď sa k danej stavbe vrátime a máme pocit, že sme na nej neurobili nijakú zbytočnosť. Veľa klientov od nás žiada, aby sme k ich domu pridali nejaký akcent. Často ich dokážeme presvedčiť, že je to zbytočnosť a čím menej prvkov na ich dome, tým pôsobí lepšie.

 

Vplyvný americký architekt Robert Venturi zase tvrdil, že „menej je nuda“. Prečo si myslíte, že minimalistická architektúra pravdivejšie odráža ľudské potreby?

M. Fillo: Myslím si, že toto nemôže platiť u každého, ale pre nás je zadosťučinenie, pokiaľ sa stretneme s klientom po dlhšom čase a pochváli nás za dobre navrhnutú a funkčnú architektúru.
P. Citovický: Ak je vila Tugendhat v Brne nuda, tak ju beriem.

 

Podľa mnohých analytikov slovenský realitný trh čakajú ešte dva-tri úrodné roky. Čo to znamená pre architekta? Neskracuje sa pri stavebnej konjunktúre čas na koncepčnejšie uchopenie výsledku?

P. Citovický: Určite áno, no tlak developerov nie je iba v súčasnosti – ten je stále. Ani počas minulej krízy sme neboli v situácii, že by sme nemali čo robiť – naopak, boli sme značne preťažení.

 

Ako sa vám to podarilo?

P. Citovický: Mali sme šťastie na developera YIT Slovakia, ktorý sa ako jeden z mála nebál stavať aj počas krízy, a tiež na ostatných investorov, ktorí nestavali špekulatívne, ale premyslene.
M. Fillo: Keď si človek robí prácu poctivo a projekty si naozaj „odpracuje“ do posledného detailu, získa si dôveru klienta, ktorý s ním pokračuje v spolupráci. Samozrejme, na úspech má vplyv aj šťastie, ale krízové roky sa nám zúročili vo vzájomnej dôvere. Nie všetko sa podarí, ale minimum reklamácií hovorí za všetko.
P. Citovický: Klienti sa spoľahnú, že sme architekti, ktorí nielen kreslia, ale aj rozmýšľajú a naše projekty budú aj fungovať v realite, nielen na papieri. Určite aj preto, že nie sú iba o dizajne, ale aj o dôslednej realizácii a následnej prevádzke.

 

Ako je to v súčasnosti – môžete si objednávky aj vyberať?

P. Citovický: Sme v stave, keď máme možnosť rozhodnúť sa, či danú ponuku na spoluprácu prijmeme alebo nie. Väčšinou to dopadne tak, že sa snažíme vyjsť v ústrety všetkým klientom, ktorí nás oslovia a ktorí sú otvorení vzájomnej diskusii o najlepšom riešení ich stavby.
M. Fillo: Je pravda, že z časových dôvodov sme klienta museli aj odmietnuť. Ak zistíme, že by sme zákazku nestíhali, radšej ju neprijmeme. Snažíme sa udržať taký objem zákaziek, aby sme ho zvládli s naším kvalitným kolektívom.

 

Pri projektoch Tarjanne a Tammi v Bratislave prišiel developer s fínskym konceptom bývania. Ako ste ho adaptovali na slovenské pomery?

P. Citovický: Prvé stretnutia so zástupcami z Fínska pre nás znamenali „stret rôznych kultúr“. Hoci je fínske bývanie odlišné od slovenského, vďaka otvorenému prístupu investora sme dokázali vyargumentovať reálne požiadavky slovenského trhu. Napríklad nutnosť mať v byte balkón. Fínsky štýl bývania vyžaduje maximálnu efektívnosť a funkčnosť, najmä aby v dispozíciách neboli hluché plochy a architektúra bola minimalistická, bez zbytočných exhibícií, čo nám vyhovuje.
M. Fillo: Fínska architektúra je odrazom fínskej spoločnosti, kde riaditeľ sedí v jedálni na rovnakej stoličke ako radový zamestnanec a jazdí na podobnom aute ako radový zamestnanec. Vo Fínsku nepoznajú pojem „podnikateľské baroko“. To sú určite veci, ktoré sú inšpiratívne aj na Slovensku. Takisto výstavba vo Fínsku napríklad neumožňuje pre krátke leto stavať inak ako prefabrikovanou technológiou. Pre tohto klienta momentálne robíme objekt Pari na Páričkovej ulici v Bratislave v dotyku Cvernovky a projekt TAMMI. Riešili sme projekt Tarjanne, v počiatočnom štádiu aj dizajn projektu Kivikko. Tu sme presadili svoj autorský zámer.

 

Dokážete si teda pred klientom obhájiť svoj koncept dobrej architektúry?

P. Citovický: Robíme všetko preto, aby naša architektúra bola kvalitná a domyslená do detailov. Aby bola príjemná nielen vo vonkajšom výraze, ale aj vo funkčnom využití. V byte nesmú byť nezmyselné kompromisy, ktorých jediným cieľom je zníženie nákladov na výstavbu na úkor kvality bývania.

 

Veľa projektujete v hlavnom meste. Ako vnímate jeho architektúru?

P. Citovický: Zvýšila sa konkurencia a nájdu sa investori, ktorí sú odvážnejší a sú schopní ísť aj do náročnejších objektov. Nie všetko je v Bratislave zlé, ako sa vo všeobecnosti tvrdí, aj tu vznikajú dobré a zaujímavé budovy.
M. Fillo: V súčasných objemoch vznikajú dobré aj horšie budovy, ale je zjavné, že sa opäť začína robiť príliš rýchlo. Je to aj otázka rozvoja mesta, pričom v Bratislave vládne živelná výstavba. Chýbajú schválené územné plány zón, čo by pomohlo definovať, kde a ako sa môže stavať, a sfunkčnilo by celý povoľovací proces.
P. Citovický: Pre investora zabezpečujeme aj komunikáciu s úradmi a hoci s nimi máme korektné vzťahy, stretávame sa aj s rôznymi typmi komplikácií, ktoré neúmerne predlžujú termíny výstavby.

 

Čo by Bratislave pomohlo?

P. Citovický: Keby sa menej búralo a viac revitalizovalo, lebo sa stráca hodnotná architektúra. Pozrime sa len do susedného Česka, napríklad do Zlína, kde medzivojnovú architektúru namiesto búrania vo veľkých celkoch zrevitalizovali. Keď to tam funguje, prečo by nemohlo aj u nás?
M. Fillo: Myslím si, že cestou je schvaľovanie územných plánov zón v rámci jednotlivých mestských častí. Je to nástroj mesta, kde je definované, čo a za akých okolností je možné stavať. Toto Bratislave chýba.
P. Citovický: A tiež je to o ľuďoch, ktorí pracujú na úradoch, a otázke ich ochoty „ísť do toho“. Samozrejme, je to aj obraz spoločnosti, lebo architektúra je jej odrazom. Je však dobré, že aj hlavné mesto sa rozvíja a čoraz viac sa hovorí aj o verejnom priestore.
Pri Staromestskej offices a UNIQ Majakovský v Bratislave od ateliéru Bogle architects ste vystupovali v role spolupracujúcich architektov a zodpovedných projektantov. Ako vtedy prebiehala komunikácia s autormi a investorom?
P. Citovický: Vzhľadom na našu úlohu pri týchto projektoch sme sa cítili ako na kolotoči. Manažérsky bolo veľmi náročné ustriehnuť nároky na kvalitu a dizajn stavby všetkých zapojených partnerov a musím povedať, že za ostatné tri roky sme sa dosť zapotili. Chceli sme si však vyskúšať aj túto formu spolupráce. Ako sa už dá vidieť, výsledok dopadol dobre. Staromestská je od začiatku roka v prevádzke, objekt Majakovského sa blíži ku kolaudácii.
M. Fillo: Investor deleguje veľkú mieru zodpovednosti na generálneho dodávateľa. Je to do značnej miery manažérska úloha, byť v procese v strede medzi klientom, generálnym dodávateľom a autormi. Je to náročná úloha, ale výsledok, myslím, stojí za to.

 

Prečo ste takúto spoluprácu prijali?

M. Fillo: Bola to výzva a nová skúsenosť a sú to pekné projekty, a tak sme sa dohodli, že do toho pôjdeme.

 

Vráťme sa k vašim autorským projektom. Ako si delíte prácu v rámci ateliéru?

M. Fillo: Každý návrh riešime spolu – či už je to rodinný dom, bytovka, alebo nejaký väčší komplex. Vždy je to o vzájomnej komunikácii, dlhých diskusiách, v ktorých si triedime a spresňujeme myšlienky. S Paľom sa poznáme ešte z vysokej školy a povahovo si sedíme – samozrejme, rozumieme si aj v projekcii. Dôležitý je cely tím kvalitných ľudí, s ktorými spolupracujeme v ateliéri a na ktorý sa môžeme spoľahnúť.
P. Citovický: Na začiatku si vždy povieme, k čomu sa chceme dopracovať. V našom kolektíve má každý na starosti čosi iné a výsledok sa potom finalizuje po zladení všetkých názorov.

 

Každý projekt má však určite aj u vás svojho zodpovedného…

M. Fillo: Každý človek z tímu má na starosti svoj projekt, ale my s Paľom sme zodpovední za každý projekt z nášho ateliéru, pod ktorý sa podpisujeme ako autori.

 

Nedávno ste klientovi odovzdávali projekt šiestej etapy Tammi Dúbravka, ktorý má zaujímavý rozmer verejného priestoru. Podarí sa vám to aj zrealizovať?

P. Citovický: Ide o výškovú budovu, ktorá je v rámci celého projektu najväčším objektom. Obsahuje asi 150 bytov a sú tam obrovské parkovacie podlažia, pričom zaujímavosťou je park na streche. Aj týmto chceme socializovať mestské bývanie a vytvoriť komunitný priestor pre rôzne spoločenské aktivity.
M. Fillo: Už na predošlých etapách TAMMI sme riešili verejný priestor. Každá etapa TAMMI predstavuje určite ročné obdobie a v strede každej ročnej etapy je vo vnútrobloku zasadený dub (po fínsky tammi – pozn. red.). Okolo týchto stromov je sústredený život obyvateľov.

 

Spomenuli ste komunitný rozmer. Vnímajú ho aj klienti ako pridanú hodnotu?

M. Fillo: Áno, aj developeri čoraz viac uznávajú, že je to potrebné a prináša to ich projektom benefit. Snažíme sa riešiť architektúru, ktorá má ducha a ľudia v nej nežijú v anonymite. Tak ako sa to podarilo na TAMMI, kde sme takisto okrem verejnej zelene pre každú etapu navrhli aj spoločenské miestnosti a spoločné sauny pre obyvateľov. Aj toto je možnosť socializácie obyvateľov.

 

V príprave projektov sa objavuje aj tendencia čoraz výraznejších klientskych zmien, čím architekti s investormi vťahujú budúcich majiteľov do aktívnej tvorby domu. Ako je to u vás?

M. Fillo: Dispozičné riešenia môžu byť flexibilné iba do určitej miery. Každá stavba má predsa svoje termíny a obdivujem, ako to títo investori dokážu zvládať. Vždy sa však snažíme, aby naše projekty mali svoj rukopis. Takže v rámci interiérov áno, ale nie na fasáde.
P. Citovický: Na všetko je v súčasnosti málo času, všetko je digitálne a všetci potom očakávajú online odpoveď. Niekedy je to poriadne šialené.

 

Keď sme pri tej digitalizácii, kreslíte ešte aj rukou?

P. Citovický: Samozrejme, vo fáze vzniku návrhu sa mi lepšie tvorí ceruzkou na papieri než cez počítač. Nezabúdame však ani na súčasné technológie a aj my využívame systém BIM.
M. Fillo: Rád skicujem aj na tablete. Je to dobrá pomôcka.

 

Čo bude u vás ďalej – architektúra bude slúžiť, ale aj kultivovať?

M. Filo: Máme za sebou niekoľko pekných projektov. Sme perspektívni, plní sily a elánu, tak ešte zopár projektov zvládneme.
P. Citovický: Tešíme sa na ďalšie výzvy a spolupráce. Domnievame sa, že úlohou architekta je navrhnúť budovu tak, aby aj po dlhom čase užívania fungovala a zároveň pôsobila nadčasovo.

 

PAVOL CITOVICKÝ

PAVOL CITOVICKÝ

Narodil sa 20. 4. 1975. V roku 1999 skončil štúdium na FA STU. V rokoch 1999 – 2005 pôsobil v ateliéri ATLAS, Bratislava. V rokoch 2001 – 2003 pracoval v ateliéri CASUA, Praha. V roku 2006 založil firmu CITYPROJEKT s. r. o., v roku 2009 ateliér Citovický Fillo. Bol nominovaný na CEZAAR 2009 – administratívne budovy. Získal ocenenie Stavba roka 2009 – cena STU.

 

MAREK FILLO

MAREK FILLO

Narodil sa 25. 8. 1975. V roku 1999 skončil štúdium na FA STU. Už počas štúdia pracoval vo firme Prolinea, a. s. Po štúdiu pracoval v architektonickom štúdiu Cakov-Makara, kde spolupracoval na viacerých aj ocenených projektoch, napr.: Boria, hotel Aston, rekonštrukcia objektu Ventúrska 1. V roku 2005 spoluzakladal firmu mfm, s. r. o. V roku 2008 založil spoločnosť mfarch, s. r. o. V roku 2009 založil spolu s Ing. arch. Palom Citovickým ateliér Citovický Fillo. Bol nominovaný na CEZAAR 2006 – interiér. Získal ocenenie CEZAAR 2006 – rekonštrukcia (spolupráca).

 

Vybrané projekty Citovický Fillo Architekti

Obytný súbor Tarjanne, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2011 – 2014 Projekt tvorí 7 nízkopodlažných domov s malým počtom bytov na každom podlaží, má spolu 140 bytov.

Obytný súbor Tarjanne, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2011 – 2014
Projekt tvorí 7 nízkopodlažných domov s malým počtom bytov na každom podlaží, má spolu 140 bytov.

Obytný súbor Tarjanne, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2011 – 2014 Pohľad do vnútrobloku, nízkoenergetické bývanie.

Obytný súbor Tarjanne, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2011 – 2014
Pohľad do vnútrobloku, nízkoenergetické bývanie.

PARI, Bratislava, realizácia 2016 – 2017 Rekonštrukcia jestvujúceho objektu na bytový dom je súčasťou areálu Cvernovka.

PARI, Bratislava, realizácia 2016 – 2017
Rekonštrukcia jestvujúceho objektu na bytový dom je súčasťou areálu Cvernovka.

Obytný súbor Tammi, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2013 – 2018 Pohľad na fasádu.

Obytný súbor Tammi, Bratislava-Dúbravka, realizácia 2013 – 2018
Pohľad na fasádu.

Rodinné domy Stupava, realizácia 2017 – 2018 Súbor 20 rodinných domov.

Rodinné domy Stupava, realizácia 2017 – 2018
Súbor 20 rodinných domov.

 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY; VIZUALIZÁCIE, foto: CITOVICKÝ FILLO ARCHITEKTI

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2017