Keď sa 1. novembra 1948 začala písať v rakúskom meste Stockerau história firmy Frischeis GmbH, mladý pár – Josef a Antonia Frischeis – mal k dispozícii jeden vozík a areál s viditeľnými stopami bombových útokov. Dnes pôsobí progresívny koncern v siedmich krajinách strednej a východnej Európy, zamestnáva tisíc zamestnancov (z toho 350 pracuje za hranicami Rakúska) a disponuje 85 vlastnými nákladnými vozidlami. K dcéram tejto spoločnosti patrí aj JAF HOLZ Slovakia, s. r. o., ktorá zamestnáva 64 pracovníkov v troch pobočkách. Centrála firmy sídli v Špačinciach pri Trnave, a ako hovorí konateľ spoločnosti pre Slovenskú a Českú republiku Ing. Miroslav Malženický, prostredníctvom troch pobočiek pokryje svojím širokým sortimentom veľkoplošných materiálov, reziva a dýh celé Slovensko.
Spoločnosť JAF HOLZ vznikla na Slovensku v roku 1997, keď u nás nebolo prostredie príliš naklonené zahraničným investíciám. Ako sa vám podarilo presvedčiť rakúskych partnerov o výhodách investovať práve u nás?
Je pravda, že dôvera v podnikanie na našom území nebola zo strany Rakúšanov príliš veľká. Boli rezervovaní, ale zároveň chápali, že spoločnosť treba založiť. Z jednoduchého dôvodu – ak zariskujú, v budúcnosti by mohli získať náskok. Ten okamih sa naskytol a my sme ho využili. Krátko na to sa odzrkadlil v našom dlhodobom obchodovaní.
Prečo ste si vybrali práve malú obec Špačince?
Hľadali sme vhodné miesto s rozľahlejšími pozemkami, kde by sme rýchlo mohli začať s predajom. Dnes by sme si vedeli predstaviť aj iné miesto na centrálu, ale Špačince stále spĺňajú základný predpoklad, a tým je ľahká dostupnosť a blízkosť diaľnice.
Čo bolo prvotným cieľom?
Mojou úlohou bolo vybudovať podobnú sieť prevádzok, akú má Frischeis v Rakúsku. To znamená pokryť územie celej krajiny našimi službami a ponúknuť klientom komplexný sortiment drevárskych produktov. Mal som už skúsenosti zo susedných Čiech, kde súkromné podnikanie malo v tom čase oveľa väčší progres. Samozrejme, tamojší trh je dvakrát väčší, ale postupne sa nám darilo uskutočňovať naše zámery i na Slovensku. Až do takej miery, že dnes môžem s radosťou konštatovať, že aj tu sme najsilnejšou spoločnosťou v oblasti obchodovania s materiálmi na báze dreva.
Takže uplynulé desaťročie hodnotíte ako úspešné. Ako konkrétne vyzeral minulý rok?
Z hľadiska obratu v objeme 750 miliónov korún, ale i z hľadiska zisku bol pre nás rekordný. Aj my sme profitovali z veľkej konjunktúry v slovenskom stavebníctve. Ak by som to mal porovnať s Českou republikou, na Slovensku máme väčší podiel v obchode so stavebníckym segmentom. Zvyšok – asi polovicu obratu – robíme so stolárskymi firmami.
Zasahuje vám do stratégie obchodovania na Slovensku materská firma?
O všetkom podstatnom rozhodujeme sami – asi aj preto, že materská firma je spokojná s našimi aktivitami. Náš medziročný nárast je 15 až 20 % , čo nie je dôvod na regulatívne zásahy. Jednoznačne patríme ku krajinám, ktoré sa stali prioritnou oblasťou pre rakúsku centrálu.
Na Slovensku však máte len tri pobočky. Stačí vám to?
Uvedomujeme si, že to nie je dostačujúce, pretože súčasný trh si pýta viac. Podstatou našich aktivít je budovať silné centrá, v ktorých je kumulované veľké množstvo materiálu a kvalitný personál s odbornými znalosťami. Inými slovami, asi 90 % obchodu robíme vďaka rozvozu, ktorý patrí k nášmu základnému servisu.
V čom tento servis spočíva?
Denne rozvážame náš materiál asi desiatimi autami v jednej alebo dvoch zásielkach, pričom rádius je 100 až 150 km. Keby sme si teda spravili kružnice po Slovensku z bodov našich centrál – Trnava, Žilina, Ličartovce –, zistíme, že máme veľkú časť územia pokrytú. Vieme však o potrebe štvrtej filiálky, ktorá by mala byť niekde medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.
Zvolen môže byť pre vás dosť dôležitý.
Určite, je tu závod Bučina DDD, patriaci do skupiny Kaindl, a ďalšie drevospracujúce podniky, ako aj Drevárska fakulta. Južne od Zvolena tiež nakupujeme podstatnú časť dubového reziva. Rozhodne chceme ponúkať to, čo potrebuje náš zákazník. Žiaľ, i na Slovensku, ktoré má dlhú tradíciu drevárskeho priemyslu, mnohé podniky zanikli, napr. výroba preglejok, ktoré sme nútení importovať z Ruska či dokonca z Číny a Brazílie.
O aký sortiment je na Slovensku najväčší záujem?
Nedá sa to špecifikovať. JAF HOLZ žije z kombinácie produktov a z kombinácie zákazníkov. V prípade zákazníkov to znamená, že chceme obslúžiť veľké, stredné aj malé firmy. Pre veľké firmy sme solídnymi partnermi z titulu veľkosti a sily, často však majú problémy s bonitou a likviditou. Ide o „dlhé“ peniaze s určitým rizikom. Malý zákazník toho zase veľa nekúpi. Teoreticky by mal byť profit z neho väčší, ale objem je zanedbateľný.
Takže zostáva stredná vrstva?
Áno, to je náš optimálny partner. Sem patria stolárstva, stavebné firmy, spracovateľské firmy s veľkosťou 10 až 40 zamestnancov. Tie majú rozmanitú zákazkovú výrobu, na ktorú potrebujú obrovskú škálu materiálov – a tam sme doma.
Vráťme sa ešte ku kombinácii produktov. Čo to znamená?
Sú produkty, ktoré človek potrebuje každý deň, a potom také, ktoré potrebuje iba občas. Od toho sa odvíja obrat a z toho vyplývajúci efekt. Pri každodennom produkte – prirovnal by som ho k rožku v obchode – nezarobíme veľa peňazí, ale viem, že ho predám na kvantá. Luxusnejší výrobok zase musí zarobiť viac, aby pokryl svoju réžiu. Aj preto neustále hľadáme nové produkty na trhu a snažíme sa o ich čo možno najrýchlejšiu aplikáciu.
Rýchlosť teda rozhoduje?
V tejto oblasti som už 12 rokov, počas ktorých som videl nárast materiálu. Taká drevoštiepková doska bola ešte pred piatimi rokmi takmer exotickým konštrukčným materiálom na stavbu rodinných domov. Dnes je to už „ľudový“ produkt, ktorý pozná každý. A tak je to aj pri ostatných materiáloch, pričom v porovnaní s minulosťou sa efekt ich zavedenia na trh výrazne skrátil.
Z viacerých štátov sveta zaznievajú hlasy o renesancii dreva. Budú aj u nás ľudia čoskoro unavení z hliníka a skla?
Dúfam, že sa táto tendencia dostane i k nám, hoci drevársky segment je názorovo dosť konzervatívny. Nie sú tu také prírastky ako v ostatných oblastiach, ale drevo má veľkú výhodu – je to obnoviteľný zdroj. A o takú surovinu je vo svete veľký záujem – od najkvalitnejšej guľatiny až po ten najposlednejší odpad. Drevo sa jednoducho celé zužitkuje. Prirodzene, prospievajú nám aj rasty cien iných materiálov, napr. keď išla pred rokom-dvomi hore cena ocele, ľudia začali špekulovať, či by sa strešná konštrukcia nedala urobiť z lepeného dreva.
Použitie dreva by však mohli ovplyvniť aj architekti.
Určite, preto sú pre nás veľmi dôležitými partnermi, prostredníctvom ktorých by sme chceli preniknúť aj do stavieb priemyselných objektov. Preto pre nich robíme rôzne školenia a prezentácie, aby sa nebáli dreva ako variabilného a moderného materiálu.
Žeby to bolo v predsudkoch?
Tie sú tu stále a takmer každý architekt dnes použije skôr oceľ, pričom tento materiál nesie v prípade požiaru oveľa väčšie riziko. Keď človek vidí nad hlavou drevený väzník, zalamentuje, že mu to spadne na hlavu. Pravda je však presný opak. Pokiaľ väzník prehorí a strecha sa zrúti, ľudia majú dostatok času na útek z miesta. Osobne vidím v oblasti priemyselných stavieb veľký potenciál v železobetónových skeletoch s drevenými lepenými väzníkmi. To sú najelegantnejšie a zároveň najbezpečnejšie stavby.
V čom ešte vidíte potenciál na rozšírenie svojej pôsobnosti?
V stolárskej klientele, ktorá v určitej miere stagnuje. My dokážeme rásť na trhu tým istým tempom ako stolári. To znamená, že keď „stolár“ narastie o 10 % a všetok materiál kúpi u nás, dokážeme s ním rásť. Ale dnes to už nie je o tom, že každý rok na trhu pribudne niekoľko sto ďalších stolárstiev. Skôr je tendencia, že sa redukujú. Väčší silnejú a menší stagnujú.
Ale na druhej strane zase pomerne dobre funguje nábytkársky priemysel.
Asi áno, hoci tá najkvalitnejšia časť nábytku sa exportuje. Slovenské firmy sa prispôsobili novému prostrediu v Európskej únii a vedia svoj produkt dobre predať. Problém však vidím v prvotnom spracovaní dreva. Chýba viac fabrík, ktoré by nám dodávali materiál a my by sme ho potom predávali. Ťažko odhadnúť, či stolárske fabriky dokážu rásť tempom, aké by sme potrebovali. Preto perspektívu vidíme jednoznačne v stavebníctve.
Ľudo Petránsky
Foto: JAF HOLZ, archív redakcie
JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Hospodárska 448, SK – 919 51 Špačince
Tel.: 00421 33 592 51 11, Fax: 00421 33 557 34 19, e-mail: trnava@jafholz.sk
JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Kamenná 1, SK – 010 01 Žilina
Tel.: 00421 41 707 02 33, Fax: 00421 41 707 02 11, e-mail: zilina@jafholz.sk
JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.
Ličartovce 300, SK – 082 03 Ličartovce
Tel.: 00421 51 746 46 11, Fax: 00421 51 746 46 66, e-mail: licartovce@jafholz.sk
Na zabezpečenie plnej funkčnosti nášho webu, meranie návštevnosti, prehrávanie videa, zobrazovanie máp a reklám používame súbory cookies:
Funkčné
Vždy aktívny
Tieto súbory cookie zaisťujú, že určité časti webových stránok fungujú správne a že vaše používateľské preferencie zostanú známe. Využívamie ich tiež na základné meranie návštevnosti a výkonnosti nášho obsahu, bez sledovania na iných stránkach. Tieto súbory cookie môžeme umiestňovať bez vášho súhlasu.
Preferences
The technical storage or access is necessary for the legitimate purpose of storing preferences that are not requested by the subscriber or user.
Štatistické
The technical storage or access that is used exclusively for statistical purposes.Štatistické súbory cookie používame na optimalizáciu zážitku z webových stránok pre našich používateľov. Vďaka týmto štatistickým súborom cookie získavame prehľad o používaní našich webových stránok. Žiadame vás o povolenie umiestňovať anonymné štatistické súbory cookie.
Marketingové
Marketingové/sledovacie súbory cookie sú súbory cookie alebo akákoľvek iná forma miestneho úložiska, ktoré sa používajú na vytváranie profilov používateľov na zobrazenie reklamy alebo na sledovanie používateľa na tomto webe alebo na niekoľkých webových stránkach na podobné marketingové účely. Pretože sú tieto súbory cookie označené ako sledovacie súbory cookie, žiadame vás o povolenie ich umiestnenia.
Mojou úlohou bolo vybudovať podobnú sieť prevádzok, akú má Frischeis v Rakúsku. To znamená pokryť územie celej krajiny našimi službami a ponúknuť klientom komplexný sortiment drevárskych produktov. Mal som už skúsenosti zo susedných Čiech, kde súkromné podnikanie malo v tom čase oveľa väčší progres. Samozrejme, tamojší trh je dvakrát väčší, ale postupne sa nám darilo uskutočňovať naše zámery i na Slovensku. Až do takej miery, že dnes môžem s radosťou konštatovať, že aj tu sme najsilnejšou spoločnosťou v oblasti obchodovania s materiálmi na báze dreva.
V čom tento servis spočíva?
V tejto oblasti som už 12 rokov, počas ktorých som videl nárast materiálu. Taká drevoštiepková doska bola ešte pred piatimi rokmi takmer exotickým konštrukčným materiálom na stavbu rodinných domov. Dnes je to už „ľudový“ produkt, ktorý pozná každý. A tak je to aj pri ostatných materiáloch, pričom v porovnaní s minulosťou sa efekt ich zavedenia na trh výrazne skrátil.
