Poradca prezidentky Norbert Kurilla: Slovensko je citlivejšie na znečistenie

Európska únia bude ďalej sprísňovať legislatívu spojenú so životným prostredím a ochranou klímy. Znamená to aj viac využívať obnoviteľné zdroje energie, inovácie, mať menej skládok a celkovo prinášať pozitívne dosahy na zdravie ľudí a ekosystém. Je to výzva pre štát, podnikateľov i občanov.

Slovensko sa v niečom podobá na uhoľný región hornej Nitry, ktorý treba zmeniť na región s novou ekonomikou, tá však nestojí a nepadá na fosílnych palivách ani na ťažbe hnedého uhlia. Z hľadiska životného prostredia by sa malo obrazne dostať od závislosti na uhlí k intenzívnemu využívaniu obnoviteľných zdrojov  energie.

O životnom prostredí u nás sme sa rozprávali s environmentálnym diplomatom a poradcom prezidentky SR Zuzany Čaputovej pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie Norbertom Kurillom.

Fotogaléria:

Absolvovali ste Fakultu medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ako sa ste dostali k životnému prostrediu?

V čase, keď som začal pracovať ako referent pre životné prostredie, Slovensko vstupovalo do Európskej únie (EÚ). Štátne inštitúcie vtedy hľadali jazykovo vybavených ľudí s medzinárodnou skúsenosťou (SR vstúpilo do EÚ v roku 2004– pozn.red.).

Zúčastnil som sa výberového konania, bol som ešte doktorandom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Životné prostredie nebolo v tom čase silnou témou, ale ja som cítil, že v budúcnosti by to tak mohlo byť. Súčasné dianie to len potvrdzuje. V Bruseli som pôsobil takmer 10 rokov ako environmentálny diplomat na našom zastupiteľskom úrade pri EÚ. Rokoval som o environmentálnej a klimatickej legislatíve ako zástupca Slovenska.

Keď Slovensko mierilo do EÚ, kde v rebríčku dôležitosti bolo životné prostredie?

Téma bola na okraji politického, možno dokonca aj spoločenského záujmu, zaujímala skôr jednotlivcov, nadšencov, najmä ochranárov. Teda iná hierarchia ako v západných krajinách.

Hlavnými témami bolo najmä zosúladenie národnej a európskej legislatívy, čo bolo hlavnou podmienkou vstupu do únie, prístup k finančným zdrojom a investície do environmentálnej infraštruktúry, najmä v oblasti protipovodňovej ochrany, budovania kanalizácií či ochrany prírody a biodiverzity.

Téma ochrany klímy v spoločnosti veľmi nerezonovala. Slovensko si plnilo medzinárodné záväzky a európska klimatická legislatíva sa len začínala formovať. Doma sa utlmoval ťažký priemysel a zatvárali sa energeticky náročné výroby a to nám zásadne pomohlo plniť klimatické záväzky, hoci s veľkými sociálnymi dôsledkami a prepadom životnej úrovne.

Ako ste pozerali na tému životného prostredia, keď to tak môžem povedať, z Bruselu a neskôr ako štátny tajomník ministerstva životného prostredia v Bratislave?

Západná Európa vnímala tému životného prostredia omnoho citlivejšie, má oveľa väčšiu váhu v politike a biznise. Aj dnes je to jedna z troch top priorít. EÚ je lídrom v zelenej tranzícii, v zelených technológiách, má ambicióznu klimaticko-energetickú politiku a zelený sektor je často vnímaný ako niečo zásadné a prelomové, čo modernizuje spoločnosť a krajinu.

Postupne sa to prenáša aj do slovenského prostredia. Slovensko sa vyvíja ako spoločnosť, napredujeme, sme oveľa citlivejší na znečistenia a chceme žiť zdravšie. V minulosti chýbali o znečisteniach životného prostredia informácie, dáta, monitoringy. Ľudia boli ľahostajnejší a zároveň nepoznali úroveň znečistenia prostredia, v ktorom žijú.

Zametal komunistický režim pred rokom 1989 takéto informácie pod koberec?

Viaceré environmentálne udalosti a dôsledky náročných priemyselných a chemických výrob na zdravie občanov boli bagatelizované a podceňované. Dôraz sa kládol na rozvoj ťažkého priemyslu, ktorý bol v tom čase k životnému prostrediu dosť neohľaduplný.

Ako sa vyrovnáva s dôsledkami výroby a výstavby na životné prostredie podnikateľský sektor v Západnej Európe a u nás?

Sme v spoločnom európskom priestore a vďaka európskej legislatíve sa zmenili podmienky aj v SR. Treba povedať, že takmer 90 % domácej legislatívy, ktorou sa reguluje napríklad ovzdušie, voda, pôda, odpady či zmena klímy, má európsky rámec.

Čím ďalej, tým viac sa sprísňuje a vytvára tlak na efektívnosť, šetrnosť a minimalizovanie negatívnych dôsledkov na životné prostredie. To nám veľmi pomohlo.. Spoločnosť mení svoje spotrebiteľské preferencie, je tu tlak na to, aby sa firmy správali zodpovednejšie. Ak chcú uspieť na náročnom európskom a globálnom trhu, musia pracovať so zelenými faktormi, iba tak zostanú relevantní a konkurencieschopní.

.Firmy však zmena výroby, inovácie a suroviny stoja peniaze. Zmeny vidno aj v stavebníctve.

V zjednodušenom pohľade sa porovnávajú náklady a výnosy. Na druhej strane je zmena filozofie a správanie spotrebiteľov a firiem smerom k úsporám a vyššej efektivite aj za podpory technológií a inovácií skvelou správou najmä z dlhodobejšieho hľadiska.

Myslím si, že to platí pre všetky odvetvia hospodárstva od výrobného sektora až po sektor služieb, ale aj pre jednotlivcov. Ekonomický rozvoj môže byť v súlade s ochranou životného prostredia.Rastúci dôraz na kvalitu a zdravie je pre firmy a ľudí čoraz dôležitejším aspektom.

Ste rodák z Bardejova, ako vnímate stav životného prostredia na východnom Slovensku?

Je relatívne porovnateľný s ostatnými regiónmi Slovenska. Aj tam sú oblasti, ktoré majú problémy, žiaľ, nielen tie environmentálne, a ľudia sa snažia s nimi vyrovnať. Potrebujú pomocnú ruku od štátu. Horším príkladom je odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, nechceného dedičstva z minulosti, ktoré sa prejavilo na zlej kvalite pôdy, lesov a vody, napríklad PCB látky na Zemplíne.

Škoda, že sa nedarí robiť viac a rýchlejšie. Novým fenoménom sú extrémne prejavy počasia, sucho, nedostatok vody alebo prívalové dažde a záplavy. Potrebujeme posilniť adaptačné opatrenia, vodozádržnú schopnosť v krajine, takpovediac pripraviť sa nový normál. Zlá kvalita ovzdušia je tichým zabijakom najmä v lokalitách s údoliami, kde sa zdržiavajú splodiny z vykurovania tuhými palivami či z priemyselnej výroby.

Oblasť biodiverzity je celkom dobre manažovaná, hoci pre ochranu prírody sa dá stále robiť viac. Slovensko je krajina bohatá na kvalitnú pitnú vodu, sme v inej pozícii ako štáty južnej Európy, ale mení sa to.

V októbri navštívil Slovensko prezident Islandu Gudni Thorlacius Jóhannesson. Opakovane sa hovorilo o využití geotermálnej energie v spolupráci s islandskou stranou, ktorá je ďaleko pred nami. Naši podnikatelia nemajú o takýto biznis záujem, nedarí sa nám?

Návštevu sme nastavili tak, aby geotermálna energia bola centrálnou témou a priniesla pokrok v jej využívaní u nás. V súčasnej energetickej kríze ide o bezpečný a dostupný zdroj na výrobu elektriny a vykurovanie. Naše geologické podložie je v tomto smere perspektívne, na príkladv Košickej kotline, na juhu Slovenska, v oblasti Žiaru nad Hronom a Prešova, pri hlbinných vrtoch prakticky všade.

Možno aj pre rôzne regulačné obmedzenia nedošlo k takému rozvoju geotermálnej energetiky, ako by sme si želali. Na Slovensku potrebujeme podporiť širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, a to aj pri výrobe elektriny a tepla. Mali by sme zjednodušiť a zrýchliť procesy získavania povolení, ale aj znížiť riziko investovania do prieskumných vrtov.

Počas návštevy islandského prezidenta sme so SARIO zorganizovali biznis fórum, ktorého sa zúčastnilo 50 firiem, z tohto počtu bolo 12 islandských. Dúfam, že konkrétne výsledky spolupráce sa čoskoro dostavia.

Aký je váš názor na rezidenčnú výstavbu v extraviláne, v blízkosti lesa a chránených území? Kde je tu balans?

Potrebujeme mať nastavenú legislatívu a mechanizmy rozhodovania a povoľovania tak, aby procesy boli predvídateľné a spravodlivé a dodržiavali sa pravidlá. Je pravda, že v minulosti sa nedával potrebný dôraz na územné plánovanie, čo je slabá stránka a možno aj príčina dnešných problémov.

Ak hovoríme o vhodných lokalitách určených na rezidenčnú výstavbu v extraviláne, ak sú jasné pravidlá a nezasahujú do ochranných pásiem alebo iných obmedzení, tak by to malo byť v poriadku. Nová stavebná legislatíva môže zmeniť po desiatkach rokov situáciu k lepšiemu a lepšie nastaviť podmienky hodné 21. storočia, ich rešpektovanie a napĺňanie ovplyvní rozvoj stavebníctva a bývania. Verím, že aj udržateľnejším spôsobom.

Využívame dostatočne potenciál brownfieldov?

V rámci územia je lepšie využiť existujúce možnosti, ako zaberať kvalitnú pôdu, aj v okolí Bratislavy je taká. Z pohľadu obnovy sú brownfieldy dobrou alternatívou pre ďalší rozvoj územia. V tých, ktoré sú pozostatkom chemickej výroby, sa musíme vyrovnať so záťažami, ako sú bratislavský areál podniku Istrochem, nebezpečná skládka odpadu v mestskej časti Vrakuňa alebo PCB látky na východe Slovenska.

Ide o premárnenú príležitosť, pretože napriek určeniu štátu ako zodpovednej osoby za odstránenie takmer dvadsiatky starých environmentálnych záťaží sa s nimi nevieme finálne vyrovnať. Dokonca je na tieto účely vyčlenených 180 miliónov eur z európskych zdrojov a vyzerá to tak, že štát ich neinvestuje do sanácií, ale použije na iný účel. Dobrým príkladom sanácie zo strany súkromného sektora je areál bývalej rafinérie Apollo v Bratislave, kde je dnes moderná výstavba, alebo hliníkárenská skládka v Žiari nad Hronom.

Ministerstvo životného prostredia SR avizovalo prípravu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Máte o tom informácie?

Sledujeme vývoj, je pravdou, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie má spoločný základ v európskej legislatíve. Nemôžeme schváliť nižšie štandardy, ako si vyžaduje  európska legislatíva, ale v niektorých oblastiach ideme aj za jej hranice. Mali by sme mať fungujúci zákon, ktorý pomáha kvalitnému životnému prostrediu.

Reforma by mala priniesť účinnejší zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý zachováva práva verejnosti a má európske štandardy, no zároveň nie je zneužívaný a nevytvára zdržania. V súčasnosti sa v zákone o EIA veľmi často nerešpektujú lehoty zo strany štátu a investorov. Ak sa budú pravidlá dodržiavať a adekvátne vymáhať, vtedy budeme úspešní.

Kde je hranica medzi korektným vyjadrením pripomienky občana, občianskeho združenia a zbytočným zdržiavaním investičného zámeru?

Hranice sa často nastavajú v primárnej legislatíve, no často aj vo vykonávacích predpisoch, usmerneniach a na viacerých úrovniach – národnej, komunálnej či miestnej. Ťažko to zovšeobecniť, ale hranica by mala byť v rešpektovaní potrebných štandardov a lehôt na oboch stranách.

Problémom nebýva len samotné posudzovanie vplyvov, ale majetkovo-právne vysporiadanie a rešpektovanie vlastníckeho práva na Slovensku.

Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné a citlivosť občanov je preto najvyššia. V súvislosti napríklad s diaľnicami ide o vyšší verejný záujem a štát sa musí primerane a citlivo vysporiadať s obmedzením vlastníctva.

V čom spočíva vaša práca pre pani prezidentku?

Tá práca je naozaj komplexná a súčasne zaujímavá, týka sa domácej scény, ale aj aktivít v zahraničí. Mojou ambíciou je pomáhať pani prezidentke osobitne v zelených a energetických témach, ale napríklad aj so zlepšením podnikateľského prostredia či s ekonomickou diplomaciou.

Podstatné je, aby sa správne veci posúvali vpred, dostalo sa im dostatok priestoru a pozornosti. Je dobré, že pani prezidentka je v týchto témach aktívna a viditeľná, ide skvelým príkladom a motivuje ostatných. Jej vlastnou iniciatívou v oblasti udržateľnosti je projekt Kancelárie prezidenta SR stať sa prvou klimaticky neutrálnou verejnou inštitúciou SR najneskôr do roku 2030, ako aj oceňovanie kvalitnej obnovy verejných budov prostredníctvom Prezidentskej zelenej pečate alebo Program mladých klimatických lídrov pre rozvoj zručností, talentu a hodnotového líderstva.

Je Bratislava zelené mesto?

Áno, ale veci sa dajú stále zlepšovať, je to kontinuálne. Ako hlavné mesto je Bratislava na dobrej ceste dosiahnuť úroveň západoeurópskych miest v udržateľnej infraštruktúre, budovách, kvalite verejných priestorov a podobne, čo je sympatické. Je skvelé, že obyvatelia mesta majú priamy prístup k lesom a zeleným plochám vrátane Bratislavského lesoparku a blízkeho lesnatého okolia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2022