Norbert Kurilla
Galรฉria(10)

Poradca prezidentky Norbert Kurilla: Slovensko je citlivejลกie na zneฤistenie

Eurรณpska รบnia bude ฤalej sprรญsลˆovaลฅ legislatรญvu spojenรบ so ลพivotnรฝm prostredรญm a ochranou klรญmy. Znamenรก to aj viac vyuลพรญvaลฅ obnoviteฤพnรฉ zdroje energie, inovรกcie, maลฅ menej sklรกdok a celkovo prinรกลกaลฅ pozitรญvne dosahy na zdravie ฤพudรญ a ekosystรฉm. Je to vรฝzva pre ลกtรกt, podnikateฤพov i obฤanov.

Slovensko sa v nieฤom podobรก na uhoฤพnรฝ regiรณn hornej Nitry, ktorรฝ treba zmeniลฅ na regiรณn s novou ekonomikou, tรก vลกak nestojรญ a nepadรก na fosรญlnych palivรกch ani na ลฅaลพbe hnedรฉho uhlia. Z hฤพadiska ลพivotnรฉho prostredia by sa malo obrazne dostaลฅ od zรกvislosti na uhlรญ k intenzรญvnemu vyuลพรญvaniu obnoviteฤพnรฝch zdrojov ย energie.

O ลพivotnom prostredรญ u nรกs sme sa rozprรกvali s environmentรกlnym diplomatom a poradcom prezidentky SR Zuzany ฤŒaputovej pre ลพivotnรฉ prostredie, energetiku, zmenu klรญmy a podnikateฤพskรฉ prostredie Norbertom Kurillom.

Fotogalรฉria:

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla
Norbert Kurilla
Norbert Kurilla
Norbert Kurilla
Norbert Kurilla
Jaga Kurilla Portret 36
Norbert Kurilla

Absolvovali ste Fakultu medzinรกrodnรฝch vzลฅahov Ekonomickej univerzity vย Bratislave. Ako sa ste dostali k ลพivotnรฉmu prostrediu?

V ฤase, keฤ som zaฤal pracovaลฅ ako referent pre ลพivotnรฉ prostredie, Slovensko vstupovalo do Eurรณpskej รบnie (Eรš). ล tรกtne inลกtitรบcie vtedy hฤพadali jazykovo vybavenรฝch ฤพudรญ s medzinรกrodnou skรบsenosลฅou (SR vstรบpilo do Eรš v roku 2004โ€“ pozn.red.).

Zรบฤastnil som sa vรฝberovรฉho konania, bol som eลกte doktorandom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. ลฝivotnรฉ prostredie nebolo v tom ฤase silnou tรฉmou, ale ja som cรญtil, ลพe v budรบcnosti by to tak mohlo byลฅ. Sรบฤasnรฉ dianie to len potvrdzuje. V Bruseli som pรดsobil takmer 10 rokov ako environmentรกlny diplomat na naลกom zastupiteฤพskom รบrade pri Eรš. Rokoval som o environmentรกlnej a klimatickej legislatรญve ako zรกstupca Slovenska.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

Keฤ Slovensko mierilo do Eรš, kde vย rebrรญฤku dรดleลพitosti bolo ลพivotnรฉ prostredie?

Tรฉma bola na okraji politickรฉho, moลพno dokonca aj spoloฤenskรฉho zรกujmu, zaujรญmala skรดr jednotlivcov, nadลกencov, najmรค ochranรกrov. Teda inรก hierarchia ako v zรกpadnรฝch krajinรกch.

Hlavnรฝmi tรฉmami bolo najmรค zosรบladenie nรกrodnej a eurรณpskej legislatรญvy, ฤo bolo hlavnou podmienkou vstupu do รบnie, prรญstup k finanฤnรฝm zdrojom a investรญcie do environmentรกlnej infraลกtruktรบry, najmรค v oblasti protipovodลˆovej ochrany, budovania kanalizรกciรญ ฤi ochrany prรญrody a biodiverzity.

Tรฉma ochrany klรญmy v spoloฤnosti veฤพmi nerezonovala. Slovensko si plnilo medzinรกrodnรฉ zรกvรคzky a eurรณpska klimatickรก legislatรญva sa len zaฤรญnala formovaลฅ. Doma sa utlmoval ลฅaลพkรฝ priemysel a zatvรกrali sa energeticky nรกroฤnรฉ vรฝroby a to nรกm zรกsadne pomohlo plniลฅ klimatickรฉ zรกvรคzky, hoci s veฤพkรฝmi sociรกlnymi dรดsledkami a prepadom ลพivotnej รบrovne.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

Ako ste pozerali na tรฉmu ลพivotnรฉho prostredia, keฤ to tak mรดลพem povedaลฅ, zย Bruselu aย neskรดr ako ลกtรกtny tajomnรญk ministerstva ลพivotnรฉho prostredia v Bratislave?

Zรกpadnรก Eurรณpa vnรญmala tรฉmu ลพivotnรฉho prostredia omnoho citlivejลกie, mรก oveฤพa vรคฤลกiu vรกhu v politike a biznise. Aj dnes je to jedna z troch top priorรญt. Eรš je lรญdrom v zelenej tranzรญcii, v zelenรฝch technolรณgiรกch, mรก ambiciรณznu klimaticko-energetickรบ politiku a zelenรฝ sektor je ฤasto vnรญmanรฝ ako nieฤo zรกsadnรฉ a prelomovรฉ, ฤo modernizuje spoloฤnosลฅ a krajinu.

Postupne sa to prenรกลกa aj do slovenskรฉho prostredia. Slovensko sa vyvรญja ako spoloฤnosลฅ, napredujeme, sme oveฤพa citlivejลกรญ na zneฤistenia aย chceme ลพiลฅ zdravลกie. Vย minulosti chรฝbali oย zneฤisteniach ลพivotnรฉho prostredia informรกcie, dรกta, monitoringy. ฤฝudia boli ฤพahostajnejลกรญ aย zรกroveลˆ nepoznali รบroveลˆ zneฤistenia prostredia, vย ktorom ลพijรบ.

Zametal komunistickรฝ reลพim pred rokom 1989 takรฉto informรกcie pod koberec?

Viacerรฉ environmentรกlne udalosti a dรดsledky nรกroฤnรฝch priemyselnรฝch a chemickรฝch vรฝrob na zdravie obฤanov boli bagatelizovanรฉ a podceลˆovanรฉ. Dรดraz sa klรกdol na rozvoj ลฅaลพkรฉho priemyslu, ktorรฝ bol v tom ฤase k ลพivotnรฉmu prostrediu dosลฅ neohฤพaduplnรฝ.

Ako sa vyrovnรกva s dรดsledkami vรฝroby a vรฝstavby na ลพivotnรฉ prostredie podnikateฤพskรฝ sektor v Zรกpadnej Eurรณpe a u nรกs?

Sme v spoloฤnom eurรณpskom priestore a vฤaka eurรณpskej legislatรญve sa zmenili podmienky aj v SR. Treba povedaลฅ, ลพe takmer 90 % domรกcej legislatรญvy, ktorou sa reguluje naprรญklad ovzduลกie, voda, pรดda, odpady ฤi zmena klรญmy, mรก eurรณpsky rรกmec.

ฤŒรญm ฤalej, tรฝm viac sa sprรญsลˆuje a vytvรกra tlak na efektรญvnosลฅ, ลกetrnosลฅ a minimalizovanie negatรญvnych dรดsledkov na ลพivotnรฉ prostredie. To nรกm veฤพmi pomohlo.. Spoloฤnosลฅ menรญ svoje spotrebiteฤพskรฉ preferencie, je tu tlak na to, aby sa firmy sprรกvali zodpovednejลกie. Ak chcรบ uspieลฅ na nรกroฤnom eurรณpskom a globรกlnom trhu, musia pracovaลฅ so zelenรฝmi faktormi, iba tak zostanรบ relevantnรญ a konkurencieschopnรญ.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

.Firmy vลกak zmena vรฝroby, inovรกcie aย suroviny stoja peniaze. Zmeny vidno aj vย stavebnรญctve.

V zjednoduลกenom pohฤพade sa porovnรกvajรบ nรกklady a vรฝnosy. Na druhej strane je zmena filozofie a sprรกvanie spotrebiteฤพov a firiem smerom k รบsporรกm a vyลกลกej efektivite aj za podpory technolรณgiรญ a inovรกciรญ skvelou sprรกvou najmรค z dlhodobejลกieho hฤพadiska.

Myslรญm si, ลพe to platรญ pre vลกetky odvetvia hospodรกrstva od vรฝrobnรฉho sektora aลพ po sektor sluลพieb, ale aj pre jednotlivcov. Ekonomickรฝ rozvoj mรดลพe byลฅ v sรบlade s ochranou ลพivotnรฉho prostredia.Rastรบci dรดraz na kvalitu a zdravie je pre firmy a ฤพudรญ ฤoraz dรดleลพitejลกรญm aspektom.

Ste rodรกk zย Bardejova, ako vnรญmate stav ลพivotnรฉho prostredia na vรฝchodnom Slovensku?

Je relatรญvne porovnateฤพnรฝ s ostatnรฝmi regiรณnmi Slovenska. Aj tam sรบ oblasti, ktorรฉ majรบ problรฉmy, ลพiaฤพ, nielen tie environmentรกlne, a ฤพudia sa snaลพia s nimi vyrovnaลฅ. Potrebujรบ pomocnรบ ruku od ลกtรกtu. Horลกรญm prรญkladom je odstraลˆovanie starรฝch environmentรกlnych zรกลฅaลพรญ, nechcenรฉho dediฤstva z minulosti, ktorรฉ sa prejavilo na zlej kvalite pรดdy, lesov a vody, naprรญklad PCB lรกtky na Zemplรญne.

ล koda, ลพe sa nedarรญ robiลฅ viac a rรฝchlejลกie. Novรฝm fenomรฉnom sรบ extrรฉmne prejavy poฤasia, sucho, nedostatok vody alebo prรญvalovรฉ daลพde a zรกplavy. Potrebujeme posilniลฅ adaptaฤnรฉ opatrenia, vodozรกdrลพnรบ schopnosลฅ v krajine, takpovediac pripraviลฅ sa novรฝ normรกl. Zlรก kvalita ovzduลกia je tichรฝm zabijakom najmรค v lokalitรกch s รบdoliami, kde sa zdrลพiavajรบ splodiny z vykurovania tuhรฝmi palivami ฤi z priemyselnej vรฝroby.

Oblasลฅ biodiverzity je celkom dobre manaลพovanรก, hoci pre ochranu prรญrody sa dรก stรกle robiลฅ viac. Slovensko je krajina bohatรก na kvalitnรบ pitnรบ vodu, sme v inej pozรญcii ako ลกtรกty juลพnej Eurรณpy, ale menรญ sa to.

Jaga Kurilla Portret 36
Environmentรกlny diplomat a poradca prezidentky SR Zuzany ฤŒaputovej pre ลพivotnรฉ prostredie, energetiku, zmenu klรญmy a podnikateฤพskรฉ prostredie Norbert Kurilla a redaktorka ASB Monika Volekovรก. | Zdroj: Martina Brunovskรก

V oktรณbri navลกtรญvil Slovensko prezident Islandu Gudni Thorlacius Jรณhannesson. Opakovane sa hovorilo o vyuลพitรญ geotermรกlnej energie v spoluprรกci s islandskou stranou, ktorรก je ฤaleko pred nami. Naลกi podnikatelia nemajรบ o takรฝto biznis zรกujem, nedarรญ sa nรกm?

Nรกvลกtevu sme nastavili tak, aby geotermรกlna energia bola centrรกlnou tรฉmou a priniesla pokrok v jej vyuลพรญvanรญ u nรกs. V sรบฤasnej energetickej krรญze ide o bezpeฤnรฝ a dostupnรฝ zdroj na vรฝrobu elektriny a vykurovanie. Naลกe geologickรฉ podloลพie je v tomto smere perspektรญvne, na prรญkladv Koลกickej kotline, na juhu Slovenska, v oblasti ลฝiaru nad Hronom a Preลกova, pri hlbinnรฝch vrtoch prakticky vลกade.

Moลพno aj pre rรดzne regulaฤnรฉ obmedzenia nedoลกlo k takรฉmu rozvoju geotermรกlnej energetiky, ako by sme si ลพelali. Na Slovensku potrebujeme podporiลฅ ลกirลกie vyuลพรญvanie obnoviteฤพnรฝch zdrojov energie, a to aj pri vรฝrobe elektriny a tepla. Mali by sme zjednoduลกiลฅ a zrรฝchliลฅ procesy zรญskavania povolenรญ, ale aj znรญลพiลฅ riziko investovania do prieskumnรฝch vrtov.

Poฤas nรกvลกtevy islandskรฉho prezidenta sme so SARIO zorganizovali biznis fรณrum, ktorรฉho sa zรบฤastnilo 50 firiem, z tohto poฤtu bolo 12 islandskรฝch. Dรบfam, ลพe konkrรฉtne vรฝsledky spoluprรกce sa ฤoskoro dostavia.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

Akรฝ je vรกลก nรกzor na rezidenฤnรบ vรฝstavbu v extravilรกne, v blรญzkosti lesa a chrรกnenรฝch รบzemรญ? Kde je tu balans?

Potrebujeme maลฅ nastavenรบ legislatรญvu a mechanizmy rozhodovania a povoฤพovania tak, aby procesy boli predvรญdateฤพnรฉ a spravodlivรฉ a dodrลพiavali sa pravidlรก. Je pravda, ลพe v minulosti sa nedรกval potrebnรฝ dรดraz na รบzemnรฉ plรกnovanie, ฤo je slabรก strรกnka a moลพno aj prรญฤina dneลกnรฝch problรฉmov.

Ak hovorรญme o vhodnรฝch lokalitรกch urฤenรฝch na rezidenฤnรบ vรฝstavbu v extravilรกne, ak sรบ jasnรฉ pravidlรก a nezasahujรบ do ochrannรฝch pรกsiem alebo inรฝch obmedzenรญ, tak by to malo byลฅ v poriadku. Novรก stavebnรก legislatรญva mรดลพe zmeniลฅ po desiatkach rokov situรกciu k lepลกiemu a lepลกie nastaviลฅ podmienky hodnรฉ 21. storoฤia, ich reลกpektovanie a napฤบลˆanie ovplyvnรญ rozvoj stavebnรญctva a bรฝvania. Verรญm, ลพe aj udrลพateฤพnejลกรญm spรดsobom.

Vyuลพรญvame dostatoฤne potenciรกl brownfieldov?

V rรกmci รบzemia je lepลกie vyuลพiลฅ existujรบce moลพnosti, ako zaberaลฅ kvalitnรบ pรดdu, aj v okolรญ Bratislavy je takรก. Z pohฤพadu obnovy sรบ brownfieldy dobrou alternatรญvou pre ฤalลกรญ rozvoj รบzemia. V tรฝch, ktorรฉ sรบ pozostatkom chemickej vรฝroby, sa musรญme vyrovnaลฅ so zรกลฅaลพami, ako sรบ bratislavskรฝ areรกl podniku Istrochem, nebezpeฤnรก sklรกdka odpadu v mestskej ฤasti Vrakuลˆa alebo PCB lรกtky na vรฝchode Slovenska.

Ide o premรกrnenรบ prรญleลพitosลฅ, pretoลพe napriek urฤeniu ลกtรกtu ako zodpovednej osoby za odstrรกnenie takmer dvadsiatky starรฝch environmentรกlnych zรกลฅaลพรญ sa s nimi nevieme finรกlne vyrovnaลฅ. Dokonca je na tieto รบฤely vyฤlenenรฝch 180 miliรณnov eur z eurรณpskych zdrojov a vyzerรก to tak, ลพe ลกtรกt ich neinvestuje do sanรกciรญ, ale pouลพije na inรฝ รบฤel. Dobrรฝm prรญkladom sanรกcie zo strany sรบkromnรฉho sektora je areรกl bรฝvalej rafinรฉrie Apollo v Bratislave, kde je dnes modernรก vรฝstavba, alebo hlinรญkรกrenskรก sklรกdka v ลฝiari nad Hronom.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia SR avizovalo prรญpravu novรฉho zรกkona oย posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie (EIA). Mรกte oย tom informรกcie?

Sledujeme vรฝvoj, je pravdou, ลพe posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie mรก spoloฤnรฝ zรกklad v eurรณpskej legislatรญve. Nemรดลพeme schvรกliลฅ niลพลกie ลกtandardy, ako si vyลพaduje ย eurรณpska legislatรญva, ale v niektorรฝch oblastiach ideme aj za jej hranice. Mali by sme maลฅ fungujรบci zรกkon, ktorรฝ pomรกha kvalitnรฉmu ลพivotnรฉmu prostrediu.

Reforma by mala priniesลฅ รบฤinnejลกรญ zรกkon o posudzovanรญ vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie, ktorรฝ zachovรกva prรกva verejnosti a mรก eurรณpske ลกtandardy, no zรกroveลˆ nie je zneuลพรญvanรฝ a nevytvรกra zdrลพania. V sรบฤasnosti sa v zรกkone o EIA veฤพmi ฤasto nereลกpektujรบ lehoty zo strany ลกtรกtu a investorov. Ak sa budรบ pravidlรก dodrลพiavaลฅ a adekvรกtne vymรกhaลฅ, vtedy budeme รบspeลกnรญ.

Kde je hranica medzi korektnรฝm vyjadrenรญm pripomienky obฤana, obฤianskeho zdruลพenia aย zbytoฤnรฝm zdrลพiavanรญm investiฤnรฉho zรกmeru?

Hranice sa ฤasto nastavajรบ v primรกrnej legislatรญve, no ฤasto aj vo vykonรกvacรญch predpisoch, usmerneniach a na viacerรฝch รบrovniach โ€“ nรกrodnej, komunรกlnej ฤi miestnej. ลคaลพko to zovลกeobecniลฅ, ale hranica by mala byลฅ v reลกpektovanรญ potrebnรฝch ลกtandardov a lehรดt na oboch stranรกch.

Problรฉmom nebรฝva len samotnรฉ posudzovanie vplyvov, ale majetkovo-prรกvne vysporiadanie a reลกpektovanie vlastnรญckeho prรกva na Slovensku.

Sรบkromnรฉ vlastnรญctvo je nedotknuteฤพnรฉ a citlivosลฅ obฤanov je preto najvyลกลกia. V sรบvislosti naprรญklad s diaฤพnicami ide o vyลกลกรญ verejnรฝ zรกujem a ลกtรกt sa musรญ primerane a citlivo vysporiadaลฅ s obmedzenรญm vlastnรญctva.

Norbert Kurilla
Norbert Kurilla | Zdroj: Martina Brunovskรก

Vย ฤom spoฤรญva vaลกa prรกca pre pani prezidentku?

Tรก prรกca je naozaj komplexnรก a sรบฤasne zaujรญmavรก, tรฝka sa domรกcej scรฉny, ale aj aktivรญt v zahraniฤรญ. Mojou ambรญciou je pomรกhaลฅ pani prezidentke osobitne v zelenรฝch a energetickรฝch tรฉmach, ale naprรญklad aj so zlepลกenรญm podnikateฤพskรฉho prostredia ฤi s ekonomickou diplomaciou.

Podstatnรฉ je, aby sa sprรกvne veci posรบvali vpred, dostalo sa im dostatok priestoru a pozornosti. Je dobrรฉ, ลพe pani prezidentka je v tรฝchto tรฉmach aktรญvna a viditeฤพnรก, ide skvelรฝm prรญkladom a motivuje ostatnรฝch. Jej vlastnou iniciatรญvou v oblasti udrลพateฤพnosti je projekt Kancelรกrie prezidenta SR staลฅ sa prvou klimaticky neutrรกlnou verejnou inลกtitรบciou SR najneskรดr do roku 2030, ako aj oceลˆovanie kvalitnej obnovy verejnรฝch budov prostrednรญctvom Prezidentskej zelenej peฤate alebo Program mladรฝch klimatickรฝch lรญdrov pre rozvoj zruฤnostรญ, talentu a hodnotovรฉho lรญderstva.

Je Bratislava zelenรฉ mesto?

รno, ale veci sa dajรบ stรกle zlepลกovaลฅ, je to kontinuรกlne. Ako hlavnรฉ mesto je Bratislava na dobrej ceste dosiahnuลฅ รบroveลˆ zรกpadoeurรณpskych miest v udrลพateฤพnej infraลกtruktรบre, budovรกch, kvalite verejnรฝch priestorov a podobne, ฤo je sympatickรฉ. Je skvelรฉ, ลพe obyvatelia mesta majรบ priamy prรญstup k lesom a zelenรฝm plochรกm vrรกtane Bratislavskรฉho lesoparku a blรญzkeho lesnatรฉho okolia.

Norbert Kurilla

Environmentรกlny diplomat a ekonรณm. Medzinรกrodnรฝ expert v oblasti tvorby politiky ลพivotnรฉho prostredia a zmeny klรญmy. Dlhoroฤnรฝ zamestnanec Ministerstva ลพivotnรฉho prostredia SR, kde pracoval aj ako ลกtรกtny tajomnรญk. Pรดsobil 8 rokov na Stรกlom zastรบpenรญ SR pri Eรš v Bruseli, bol slovenskรฝm zรกstupcom v riadiacej Rade Eurรณpskej environmentรกlnej agentรบry a v sรบฤasnosti je podpredsedom Vรฝboru OECD pre zelenรฝ rast.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 11-12/2022