Peter Hennel: „Máme na čom stavať.“

image 100687 25 v1

Začiatkom mája uplynulo presne 60 rokov odvtedy, čo sa v Zemianskych Kostoľanoch začala výstavba prvej „pórobetónky“ v bývalom Československu. Výrobný proces bol spustený 7. 11. 1959. Odvtedy prebehlo množstvo vývojových zmien, medzi ktoré patrí aj rok 2000, keď sa spoločnosť Pórobetón pretransformovala na akciovú spoločnosť PORFIX – pórobetón, a. s. O aktuálnych premenách, výrobnom programe a potrebách trhu sme sa porozprávali s Ing. Petrom Hennelom, generálnym riaditeľom a členom predstavenstva skupiny PORFIX.

K novodobým míľnikom patrí aj rok 2005, keď ste svoju výrobu zamerali výhradne na presné tvárnice PORFIX. Z čoho pramenilo toto strategické rozhodnutie, ktoré sa ukázalo neskôr ako správne?

V prvom rade to bola požiadavka trhu. Išlo o zjednodušenie a urýchlenie výstavby, a preto bolo treba priniesť na trh presnejšie výrobky. Zamerali sme sa na výrobu presných tvárnic PORFIX. Preto bola v roku 2004 najdôležitejšou investíciou nová krájacia linka č. 2, ktorá umožnila ukončiť výrobu tradičného výrobku UNIPOL. Mohli sme sa tak sústrediť na sofistikovanejšiu výrobu a predaj výrobkov s presnými rozmermi, nesúcich značku PORFIX.

V tomto kontexte ma zaujíma, kto sa zúčastňuje na vývoji daného produktu a ako dlho trvá jeho aplikácia na trh?

Prioritná je vždy požiadavka z trhu a následne sa tým zaoberajú naši technológovia. Premýšľajú, akým spôsobom by sa dal daný výrobok vyrobiť. Dolaďuje sa receptúra a nasleduje skúšobná výroba. Keď má nový výrobok dané parametre u nás v laboratóriu, posielame ho na skúšky do štátnej skúšobne. Vývoj realizujeme predovšetkým na účely zlepšenia fyzikálnych a tepelnoizolačných vlastností našich materiálov.

Vývoj v roku 2009 vyústil do prémiového produktu PORFIX PLUS, po ktorom nasledovala rozsiahla modernizácia závodu v Zemianskych Kostoľanoch. Reagovali ste tým na krízu, ktorá naplno zasiahla aj stavebníctvo?

Kvôli zvýšeniu kvality a kapacity našich výrobných závodov sme v danom roku boli nútení rozsiahle modernizovať závod v Zemianskych Kostoľanoch. Vyššia investícia priniesla ešte vyššiu stabilitu výrobného procesu a, samozrejme, sa zvýšila aj kapacita výroby v materskom závode. Matka bola teda prerobená na dvojokruh foriem – autoklávy boli oddelené od odlievacích foriem. Modernizáciou prešiel aj závod v Trutnove, a to ešte v roku 2006.

Súvisela s tým aj úspora na ľudskom potenciáli?

Nie, išlo najmä o zvýšenie stability kvality výrobného procesu a možnosti výroby prémiových produktov. Predchádzajúca investícia nám nedovolila tak kvalitne odliať hmotu, aby sme mohli vyrábať prémiové produkty.

Ďalšia významná modernizácia výrobnej linky sa uskutočnila pred tromi rokmi a bola spojená s prechodom na pieskovú výrobu. Ako sa vám osvedčila výroba produktov P2- 440 a P2-500 na báze kremičitého piesku?

Európska legislatíva nám neumožnila ďalej vyrábať prémiové výrobky z elektrárenského popolčeka, pretože je tam prístrek chemických aditív. Európskym nariadením sa elektrárenský popolček stal nepoužiteľným na výrobu pórobetónu. Z tohto dôvodu sme boli nútení prejsť na iný spôsob výroby pórobetónu, a to na báze kremičitého piesku. Materská spoločnosť vlastní lom v okolí Topoľčian, kde ťažíme tento nerast a následne ho spracovávame na výrobu pórobetónu u nás v spoločnosti PORFIX – pórobetón, a.s. Do výrobných závodov v Českej republike piesok nakupujeme.

Aké majú tieto produkty vlastnosti oproti predchádzajúcim?

Tepelnoizolačné a pevnostné vlastnosti sú takmer identické a fyzikálno- chemické vlastnosti sa tiež výrazne nezmenili. Odlišnosti sú zanedbateľné, na koncového zákazníka to nemá žiaden vplyv. Je to stále pórobetón, ktorý má svoje odlišnosti oproti ostatným výrobcom murovacieho materiálu. Produkcia P2 -440 a P2-500 odzrkadľuje ten produktový rad, ktorý bol na báze popolčekového pórobetónu, a PLUSko nahradil PORFIX PREMIUM – materiál na murovanie bez zateplenia.

Bielym pieskovým produktom ste zobrali niektorým neprajníkom tému, ktorou sa vás snažili „potopiť“, pretože tvrdili, že sivý pórobetón je rádioaktívny. Ako ste vyvrátili tento mýtus – nemusia sa obávať stavebníci bývania v domoch zo sivého pórobetónu?

Ja sám mám postavený dom z pórobetónu na báze elektrárenského popolčeka a myslím si, že tento materiál má svoje jedinečné vlastnosti, a vôbec by som sa nebál postaviť si dom z popolčekového materiálu aj dnes. Verím, že v tomto dome vyrastú určite aj ďalšie generácie mojej rodiny. Neverím, že je zdraviu škodlivý, pretože je to len fáma, ktorá sa nezakladá na pravde. V súčasnosti vyrábame pieskový pórobetón a ten je tiež veľmi kvalitný. Takže môžem budúcim stavebníkom naše produkty len odporúčať.

Čo všetko robíte preto, aby vaša výroba čo najmenej zaťažovala prírodu a okolie?

Máme bezodpadovú výrobu pórobetónu, pri ktorej používame recyklačné linky. Celý nezhodný pórobetón alebo odpad, ktorý vznikne pri výrobe pórobetónu, sa recykluje a vracia späť do výroby ako plnivo. Do okolia preto nevyvážame žiaden odpad z výroby.

Zakončime túto časť o produktoch a skúste naznačiť, akým smerom sa bude vývoj produktov uberať? Podľa frekvencie zmien z minulosti sa zdá, že veľmi flexibilne reagujete na potreby trhu – budete opäť modernizovať výrobu?

Nastolený je trend zlepšovania tepelnoizolačných vlastností našich materiálov. Tie ovplyvňuje tvorba európskej legislatívy a národných noriem, ktoré sú v platnosti alebo v najbližších obdobiach platnosť nadobudnú. Budeme sa snažiť na trh priniesť taký produkt, ktorý bude spĺňať nároky na vlastnosti murovacích materiálov. Z toho vyplývajú investície do technológií, ktoré umožnia výrobu takéhoto pórobetónu. Musíme sa stále prispôsobovať európskej a národnej legislatíve týkajúcej sa tepelnoizolačných vlastností.

Za všetkým hľadajte ľudí. Tak znie známa pravda, ktorá určite platí aj pre váš podnik. Čo pre vás znamená ľudský potenciál? Ako sa staráte o jeho ďalší odborný rast?

Investícia do ľudí je u nás na prvom mieste. Investíciu do strojov a technológií môžeme urobiť v akejkoľvek výške, ale neprinesie efekt, pokiaľ tam nemáme schopných ľudí, ktorí ich dokážu obsluhovať a dostať z nich maximum. Investujeme aj do priamych zárobkov a udržania si zamestnancov.

Máte zvýšenú fluktuáciu zamestnancov?

Pri našej nepretržitej prevádzke sa snažíme udržať stály tím a mať čo najnižšiu fluktuáciu. Od roku 2009 sme nemali väčšiu fluktuáciu ako 3 až 5 %. Aj v tejto dobe, keď je nedostatok pracovnej sily, sa snažíme stále udržať si dlhoročných pracovníkov. Snažíme sa preto o ich odborný rast, vzdelávanie a udržanie si kvalitných ľudí.

Logicky nasleduje otázka o jednom z pálčivých momentov súčasného stavebníctva, ktorým je nedostatok kvalifikovanej ľudskej sily. Ako sa vás dotýka v rokoch stavebnej konjunktúry – chýbajú aj vám ľudia?

V Zemianskych Kostoľanoch máme plné obsadenie a stabilný káder ľudí. Zamestnanci musia vedieť, prečo robia, a samozrejmosťou je u nás 13. plat a aj mimoriadne ohodnotenie na konci kalendárneho roka, čo si zamestnanci vážia. V rámci fungovania 3 spoločností v Česku a na Slovensku sa snažíme čo najviac si vypomáhať ľudským potenciálom, či už v rámci klasickej výroby, v správe, na ekonomickom oddelení, pri IT podpore, alebo BOZP.

Ako hodnotíte súčasný stav v segmente individuálnych stavebníkov? Zmenilo sa pozitívne podnikateľské prostredie – alebo v ňom evidujete výrazné úskalia?

Nedostatok kvalifikovanej sily je najmä pri individuálnych stavebníkoch. Aj my sa stretávame s tým, že sa naceňujú projekty a mnohé z nich sa ani nezrealizujú. Veľa vecí sa v rámci väčších developerských projektov z roku 2017 presúva na rok 2018, lebo neboli voľné kapacity. Pri individuálnych stavebníkoch pokračuje veľakrát svojpomoc alebo pomoc živnostníkov, ktorí sú pri svojpomocných projektoch flexibilnejší ako veľké firmy. Na Slovensku nie je voľný priestor – vidíme to na monitoringu vydaných stavebných povolení a uzavretých skolaudovaných stavieb. Naše produkty vyrábame tak, aby podporovali svojpomocnú výstavbu. Samozrejme, na veľkú časť práce si individuálny stavebník musí najať odborníka, ale vymurovať z nášho muriva by mohol zvládnuť svojpomocne.

V roku 2016 ste v ČR uskutočnili významnú akvizíciu – nákup spoločnosti Pórobeton Ostrava, kde tiež vyrábate výhradne biely pórobetón. Ako vyzerá synergia výroby a vývoja produktov v Trutnove, Ostrave a Zemianskych Kostoľanoch?

Práve tým ľudským potenciálom si vieme vypomôcť na všetkých úrovniach – v správe, vo výrobnom procese, v údržbe… Máme špecialistov na naše technológie, ktorí dokážu v rámci plánovaných odstávok cirkulovať po našich závodoch a udržať strojovo-technologickú pohotovosť v požadovanej miere. Vývoj sa realizuje podľa jednotlivých fabrík, kde často musíme zohľadňovať hlavnú vstupnú surovinu, ktorou je kremičitý piesok. To, čo sa osvedčí v jednej z dcérskych fabrík, nemusí platiť v matke a naopak. Vývoj má priamo pod sebou materská spoločnosť. Vieme sa suplovať ekonomicky a prepojil sa aj obchodný a marketingový tím. Vieme si navzájom presúvať potrebný materiál – výrobky. Jeden tím dokáže obchodovať na troch trhoch – slovenskom, českom a maďarskom.

Cítiť tu aj zdravé súperenie?

Áno, tam, kde vidíme mierne odlišnosti v kvalite, sa potom jednotlivé fabriky snažia vyrovnať. Je to fungujúca vzájomná zdravá vnútorná rivalita. A čo sa týka akvizície v Ostrave, získali sme ňou výrobnú kapacitu, a tak budeme môcť v najbližších rokoch uspokojiť viac zákazníkov v kratšom čase.

Takže pozitívne hodnotenie?

Česko-slovenskú spoluprácu hodnotíme len pozitívne. Tento rok je 100 rokov od vzniku Československa a my ako česko-slovenská firma oslavujeme toto výročie kampaňou s heslom „Máme na čom stavať.“

V čom sú odlišnosti českého stavebného trhu?

Na českom trhu majú hlavný podiel 3 – 4 veľkí hráči v predaji stavebnín, ktorí majú vplyv na celý trh. Na slovenskom trhu to takto nie je. Najväčším hráčom je STAVMAT, potom s odstupom SOAS a ASAS ako združenia a ďalej nasledujú menšie zoskupenia. Na slovenskom trhu ešte stále fungujú menšie rodinné stavebniny. Takisto zmeny v trendoch alebo správaní sa zákazníkov sa v Česku objavia vždy skôr a na Slovensku o 1 – 2 roky neskôr.

Robíme rozhovor do architektonického časopisu ASB, preto by som sa vás rád opýtal na vašu predstavu dobrej architektúry – ako by mala podľa vás vyzerať?

Každý vníma architektúru inak. Jednu stavbu vidia dvaja ľudia každý iným okom, majú iné vnímanie celkov a detailov, takže sa podľa mňa nedá vždy bezpečne povedať, že táto stavba je pekná alebo škaredá. Dobrá architektúra by mala mať vyvážený pomer funkcie a estetiky. A pri rodinných domoch by stavebník mal uvažovať v horizonte desiatok rokov, a to z pohľadu estetiky, využívania stavby či použitých materiálov.

 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: PORFIX