Právne predpisy a technické normy pri stanovení dávky čerstvého vzduchu na osobu

Právne predpisy a technické normy pri stanovení dávky čerstvého vzduchu na osobu

V TZB Haustechnik č. 4/2010 sme priniesli článok, ktorý sa už v svojom nadpise priamo pýta, ako sa vyznať v platnej legislatíve na úseku požadovanej výmeny vzduchu v budovách. Autor poukazuje na to, že rozličné vstupné podmienky vychádzajúce z rozličných právnych predpisov a technických noriem prinášajú rozdiely vo výsledkoch príslušných výpočtov, a tak komplikujú projekčnú prax a certifikáciu budov. Namieste je teda postaviť sa k tomuto problému a hľadať riešenia. V rámci našej ankety sa zatiaľ pokúsime zistiť, ako vnímajú túto vec ďalší odborníci a akú majú predstavu o jej riešení. 

1. Stretávate sa aj vy v rámci vašej praxe s problémami vo výpočtoch potrebného objemového prietoku čerstvého vzduchu v závislosti od použitia vstupných údajov z jednotlivých právnych predpisov a technických noriem? Ak áno, považujete ich za závažné? Aké dôsledky z nich môžu vyplynúť? 

2.  Ako sa s takouto situáciou vyrovnávate? O ktorý predpis sa zvyknete najviac opierať a prečo? Používate vždy jednotný postup alebo ho zvažujete podľa konkrétnych okolností?

3.  Ako by bolo podľa vás najlepšie tento problém riešiť?

Ing. Boris Muroň
ABC KLÍMA, s. r. o.
vedúci projekčného odboru

1.  Pri výpočtoch prietoku čerstvého vzduchu sa stretávam s rovnakým problémom, ako sa opisuje v článku. Ak zvolím zlý postup alebo predpis, riskujem reklamáciu zo strany investora alebo štátnej správy. Dôsledky môžu mať rôzny dosah – od úpravy projektu až po jeho neschválenie alebo náhradu škôd realizačnej firme. Našťastie, vo svojej praxi som sa so zamietnutím projektu alebo finančným postihom zatiaľ nestretol.

2.  V situácii, keď rozličné normy a predpisy uvádzajú rôzne nároky na objemový prietok čerstvého vzduchu, zvažujem vzájomnú nadradenosť predpisov a tiež ich vhodnosť použitia. Ako príklad uvediem nadradenosť vyhlášok nad normami. V prípade noriem sa snažím dať investorovi návrh a informáciu, z ktorých noriem som vychádzal. Pri návrhu vychádzam z vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. a STN EN 13779. Certifikáciou sa nezaoberám, a preto z STN EN 15251 a vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z. z. nevychádzam.

3.  Rovnaká situácia je aj v EN. Diskusia o probléme sa mi javí ako najvhodnejšia, pretože získam názory a argumenty iných kolegov. Z diskusie môže vzniknúť následná úprava legislatívy.

Ján Mihala
JM-AIR VETRANIE-KLIMATIZÁCIA
projekcia, poradenstvo, servis

1.  Z viacerých projektov mám skúsenosti, že investor, užívateľ alebo hygienik spochybňoval pri schvaľovaní projektovej dokumentácie vykonané prepočty množstiev čerstvého vzduchu, resp. intenzity výmeny vzduchu. Vo väčšine prípadov to súviselo s takzvaným predimenzovaním systému vetrania alebo množstva čerstvého vzduchu. Z mojej praxe vyplýva, že hygienici poznajú a používajú najmä vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, naopak, užívateľ (investor) preferuje vyhlášku č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov.

2.  Na základe  dlhoročnej praxe v projektovaní a odozvy užívateľov preferujem vo svojich projektoch výpočty podľa EN 15251 so zohľadnením individuálnych parametrov a podmienok vetraných priestorov. Pri výpočtoch a návrhu beriem na zreteľ napríklad:

  • umiestnenie objektu v lokalite (rušná časť mesta, okrajová štvrť so zeleňou, priemyselný park a podobne),
  • spôsob distribúcie čerstvého vzduchu (výlučne čerstvý vzduch do pobytovej zóny/zmiešanie s cirkulačným vzduchom),
  • osvetlenie priestoru (denné svetlo/umelé osvetlenie),
  • charakter obchodného priestoru podľa druhu predávaného tovaru (potraviny, textil, nábytok, drogéria, elektrospotrebiče),
  • typ kancelárie (kancelária majstrov pri výrobnej linke, obchodná kancelária, kancelária pre technikov, IT)

Samozrejme, že množstvo čerstvého vzduchu úzko súvisí s potrebami energie na jeho ohrev, resp. chladenie, poprípade vlhčenie. Vo svojich projektoch sa preto snažím riešiť variabilný prívod čerstvého vzduchu riadený napríklad snímačom CO2, resp. snímačom kvality vzduchu. V súčasnosti sú na trhu k dispozícii vcelku kvalitné a citlivé prístroje, ktorými sa dá dosiahnuť plynulé a presné riadenie podielu čerstvého vzduchu podľa objemu znečistenia.

3.  Viem, že stanoviť jeden údaj na určenie množstva čerstvého vzduchu na osobu bude veľkým problémom. Preferujem zohľadniť do hodnoty celkového objemu čerstvého vzduchu nielen počet osôb, ale aj produkciu škodlivín v priestore. A na záver jeden postreh: Kvalita vzduchu na rušnej mestskej križovatke je lepšia ako v nedostatočne vetranej spálni!

Ing. František Ďuriš
KLIMATIZÁCIA

1.  Áno, stretávam sa s problémami vo výpočtoch potrebného objemového prietoku čerstvého vzduchu v závislosti od použitia vstupných údajov z jednotlivých právnych predpisov a technických noriem. Sú to závažné nedostatky legislatívy.

V procese realizácie stavieb je vždy snaha o znižovanie nákladov, preto ich zhotovovatelia často hľadajú možnosti uplatnenia takých projektových parametrov, ktoré zodpovedajú najnižším predpísaným objemovým prietokom čerstvého vzduchu. Dôsledkom býva poddimenzovanie vetracích systémov.  

2.  Pre jednotlivé funkčné celky navrhujem také prietoky vzduchu, ktoré zodpovedajú reálne overeným parametrom. Opieram sa o STN EN 15251, pretože údaje podľa tohto predpisu najviac zodpovedajú týmto reálne overeným parametrom. Pre špeciálne funkčné celky používam aj iné predpisy (napríklad pre zimné štadióny používam údaje z technickej smernice IIHF pre ľadové plochy a podobne).

3.  Tento problém možno riešiť zavedením kvalitných jednoznačných predpisov.

Ing. Karol Tomasch

Skanska SK, a. s.
Divízia pozemného staviteľstva
vedúci tímu projekcie

1.  V mojej praxi vnímam najmä to, že predpisy sa v poslednom čase pomerne rýchlo menia a s nimi sa mení aj výpočet vetrania priestorov. Typickým príkladom je odvetranie sociálnych zariadení, pri ktorom starší predpis stanovuje množstvo odsávaného vzduchu podľa zariaďovacích predmetov a novší predpis stanovuje výmenu vzduchu 10-krát za hodinu. Myslím si však, že skúsený projektant s tým nemá problém. Pri dimenzovaní vzduchotechnických (VZT) zariadení je vždy dôležité vedieť okrem striktného dodržiavania noriem použiť aj technický cit a skúsenosti nadobudnuté praxou. Dôležitá je aj spätná väzba od užívateľa. Problém môže nastať, keď sa úradník, ktorý schvaľuje projektovú dokumentáciu, striktne drží jedného predpisu a projektant uvedie iný predpis s inou metodikou. Osobne som sa však pri schvaľovaní dokumentácie nestretol s takýmto problémom.  

2.  Najdôležitejšie je podľa mňa uvedomiť si, kedy je vhodné používať dávku čerstvého vzduchu na osobu a kedy treba počítať výmenu vzduchu v priestore počtom výmen za hodinu. Pri tom však treba akceptovať aj všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na voľbu: objem miestnosti, svetlá výška miestnosti, voľný priestor pripadajúci na jednu osobu, činnosť vykonávaná osobami v priestore, dĺžka pobytu osôb v priestore, charakter prevádzky, ďalšie zdroje znečistenia vzduchu, vetranie alebo klimatizovanie priestoru a podobne.

Skúsení investori majú vypracované vlastné štandardy, ktoré zohľadňujú špecifické  potreby prevádzok a sú obvykle predmetom zadania projektu. Zvyčajne sú v súlade s normami, ale občas  som sa stretol aj s tým, že investor požadoval na zimnú prevádzku nulový podiel čerstvého vzduchu, alebo požadoval riešiť umyváreň kamiónov len s cirkulačným vzduchom, čo nie je prípustné. 

3.  Myslím si, že tento problém sa dá riešiť zapojením odborníkov z rôznych odborných sekcií a z praxe pri tvorbe legislatívy. Vaša anketa tiež predstavuje jeden zo spôsobov, ako zlepšiť uplatňovanie predpisov v praxi.

Ing. Roman Fojtík
Systemair, a. s.

Otázky ankety sú zamerané predovšetkým na problémy projektantov a ich riešenia, preto môžem z mojej strany odpovedať len všeobecne (nie k jednotlivým otázkam ankety) a zrejme bez výraznejšie prispenia k riešeniu daného problému.

Spoločnosť Systemair – ako výrobcu a predajcu VZT zariadení – v podstate daný problém netrápi tak ako samotných projektantov, ktorí musia v zmysle platných noriem a vyhlášok navrhnúť vetranie daného priestoru a sú za správnosť tohto návrhu zodpovední. 

Vývoj a výroba VZT výrobkov sa podriaďuje požiadavkám trhu – a v tomto prípade teda výkonovým a kvalitatívnym požiadavkám projektov a, samozrejme, tiež požiadavkám noriem a vyhlášok v tej-ktorej krajine. Ako výrobca a dodávateľ týchto zariadení však nenesieme zodpovednosť za správnosť návrhu v projekte. My „iba“ vyrobíme a dodáme VZT zariadenie v zmysle výkonových, konštrukčných alebo iných požiadaviek projektu, ak také máme vo svojom výrobnom portfóliu. Môžeme poskytnúť určitú technickú pomoc pri tvorbe koncepcie vetrania priestoru, ale nevykonávame a ani nemáme oprávnenie na vykonávanie presných technických návrhov a prepočtov v projekte, to je úlohou projektanta.       
 
(sf)

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.